Trasa

Zlatno – Pri obrázku – Čierny hrad – Kamenné vráta – Medvedí vrch – Malý Tribeč – Veľký Tribeč – horáreň Kľačany – Zlatno – Člnok – Vlčí kút – Zubria zvernica – Zlatno

Na Veľký Tribeč

O 7.15 h som prišiel do Zlatna. Zaparkoval som vedľa bočnej cesty, sklopil som spätné zrkadlo a mohol som vyraziť. Bolo chladno, mohlo byť -10 stupňov, ale bezvetrie. Ideálne počasie na turistiku.

Žltou značkou som vyšiel na Čierny hrad. Na kopčeku stojí informačná tabuľa a kus múru z veže. Veľa sa tam toho nezachovalo. Najviac ma sklamalo, že z hradného kopca nie je výhľad.

Z hradných ruín som pokračoval hrebienkom cez Kamenné vráta (618 m). Na kopčeku stojí skalný blok, ktorý ma zaujal. Aj som si ho odfotil, no v skutočnosti je zaujímavejší ako na obrázku.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Vyššie som zahol na zvážnicu, ktorá ma priviedla na hrebeň Tribeča. Prešiel som Medvedí vrch (774 m) a prišiel som na Veľký Tribeč (829 m), najvyšší kopec pohoria. Ani tento vrch nie je zaujímavý výhľadom. Jeho atrakciou je hradisko. Súdiac podľa valov, muselo byť obrovské.

Člnok

Z Veľkého Tribeča som schádzal po červenej značke. Zostup je v hornej časti dosť strmý, neskôr sa ide zvážnicami. Od rána sú na oblohe sivé mraky, teraz začalo snežiť. V bezvetrí padali vločky ako páperie. Pri samote Kľačany bola celá lúka pokrytá bielym závojom.

Prešiel som Zlatno a kráčal som po poľnej ceste. Uprostred role stojí nádherný strom s krížom. Zrejme tadeto v minulosti viedla hradská do dediny. Za lánom som vyšiel na hrebienok a zahol som na Člnok. Netrvalo dlho a prišiel som ku skale.

Na TuristickaMapa.sk je veľa obrázkov. Pod jedným som si prečítal, že na kopci Člnok (338 m) je kremencová skala. Momentálne sa snažím spoznávať základné horniny, tak som na kopec išiel. Hmm, kremenec vyzerá ako sivší vápenec, v ktorom sa trblietajú lesklé čiastočky. Ako keby v ňom bola nadrobno pomletá sľuda. Jeden malý kamienok som si zobral na pamiatku.

Na vrchole Člnka ma prekvapil pamätník. Je na ňom citát od Júliusa Kugyho, objaviteľa a propagátora Júlskych Álp. Prednedávnom som išiel na Viš (Jof Fuart) práve cestou Kugy Weg (po taliansky Gola Nord Est). Kvôli neobnovovanému značeniu to bola orientačne najnáročnejšia cesta, akú som v Júlských Alpách absolvoval. Bola však veľmi pekná.

Zubria zvernica

Z Člnka som schádzal kremencovým hrebienkom, ktorý ma priviedol na asfaltku. Chvíľu som váhal, ale potom som na ňu vykročil. Asfaltka zjavne vedie do zubrej obory, ktorú chcem vidieť. Lenže podľa mapy je obora veľká a cesta ma dovedie akurát tak k plotu. Pochybujem, že uvidím viac, ako betónovú ohradu.

Ako som predpokladal, cesta ma priviedla k plotu. V ňom bola otvorená brána. Keďže tam nebol žiaden zákaz, pokračoval som ďalej. A prišiel som k hospodárskym budovám, pri ktorých boli v ohrade... zubry! Teda, jeden plot je okolo celého areálu, no vnútri je ďalší a až za ním chovajú najväčšie európske zvery.

Stojí tu kiosk, v ktorom sa v lete vyberá vstupné. Teraz je však zima a kiosk je beznádejne zatvorený. Dvaja zamestnanci hádzali zubrom seno, tak som sa pri nich zastavil a prihovoril som sa. Vraveli, že zubry nie sú divé, ale ani krotké. Siahnuť si na seba vraj človeku nedovolia.

Nato som sa vybral náučným chodníkom okolo vnútorného plota. Celý som ho obišiel a vrátil som sa k budovám. Cez plot som si fotil zubry, no keď sa jeden kolos pohol ku mne, inštinktívne som cúvol. Pred takýmito obludami má človek rešpekt.

Vrátil som sa k vonkajšiemu plotu a krížom cez les som zamieril na hrebeň pod Člnkom. Keď som sa vracal do Zlatna, obloha už nebola sivá. Mraky sa rozostúpili a bolo polooblačno.

Záver

Ako vidno, aj v nižšom pohorí sa dá naplánovať neveľká jednodňová prechádzka s množstvom atrakcií. Ruinu hradu, hradisko, zvláštnu skalu a zubry... To človek nevidí každý deň.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek