Túra

Partizánske – Veľký Klíž – Partizánske

06.05.16
Uprostred dvoch zájazdov na Balkán som sa zúčastnil akcie rodákov z Partizánskeho a členov nášho oddielu. Rozhodli sa nám pochváliť svojim rodiskom, a keďže som v tamojších lesoch ešte nebol, rád som sa pridal. Po dlhom čase to bola akcia s pár ľuďmi a dopravou tam i späť vlakom, čo žiaľ, pre náš oddiel býva vzácnosť. Vlado so ženou nás v Partizánskom čakali na stanici s misami čerstvo napečených koláčov. Úvod teda parádny.

1. deň

Partizánske – Brodzany- sedlo Plešovica – Klížske Hradište – chata urbárnikov

Po vystúpení z vlaku nás privítala okrem Vlada a jeho rodiny modrá obloha a Oskar sľuboval horúci deň. Čakanie na blúdiacich Karelovcov, ktorí jediní prišli vlastným autom, sme si krátili výbornou zmrzlinou a pojedaním fantastických, domácich koláčikov. Keď sme konečne boli kompletní, nedalo sa inak začať túru, ako hromadnou fotografiou pred obrovskou kvetinovou topánkou – symbolom slávnejšej histórie Partizánskeho (pôvodne Baťovany), založených obuvníkom Baťom.

Vlado nás viedol mestom ku kostolu, ktorého zvláštnosťou je krížová cesta vyhotovená mladým sochárom Bártfayom. V neskorších rokoch robil hodne odlišné sochy. Z príjemného chládku kostola sa nám do horúčavy veľmi nechcelo, ale inak sa nedalo. Čakala nás cesta do Brodzian, kde je v kaštieli Puškinovo múzeum.

Prekročili sme rieku Nitra a po jej brehu, doprevádzaní neskutočným revom hudby z kúpaliska na druhom brehu, sme zabočili doprava. Došli sme popri záhradkárskej kolónii ku krížu, odkiaľ začína stúpať ku skalám novovybudovaná krížová cesta. Obrazy jednotlivých zastavení namaľovali amatérski maliari a poniektoré boli veľmi zvláštne. Nezobral som si fotoaparát a s mobilom sa veľmi zle fotilo v páľave.

Zo skál je pekný výhľad nielen na Partizánske, ale aj na Nitrické vrchy a Nováky. Z borovicového lesíka sme vyšli na čerstvo pokosené, obilné pole, na ktorého okraji bolo obecné smetisko. Po asfaltke sme zišli do Brodzian a absolvovali vcelku zaujímavú návštevu Múzea A. S. Puškina v miestnom kaštieli. Miestna sprievodkyňa bola veľmi príjemná, ochotne nám odpovedala na zvedavé otázky. História tejto časti sveta, v dnešnej dobe, keď sme sa opäť vrhli len opačným smerom, je ľuďom dosť neznáma. Mňa osobne potešila pečiatka do pasu Matúšovho kráľovstva – pasová kontrola Brodzianskeho panstva. Po kaštieli nasledovala nevyhnutná návšteva miestnej krčmy, odkiaľ sme sa vytrácali postupne, ako sa kto odhodlal v horúčave vykročiť na trasu do Veľkého Klíža.

Modrá značka viedla listnatým lesom mierne do kopca a všetci sme s radosťou privítali posedenie v sedle Plešovica. Naozaj bolo neskutočne horúco, muchy otravovali a boli sme rozťahaní snáď na hodinu. Keď sme sa všetci zišli, dorozprávali sa všetky vtipy, vypili sa všetky tekutiny z batohov, nezostalo nič iné, ako sa zodvihnúť a pomaly klesať do Klížskeho Hradišťa. Tu Vlado zaistil v miestnej krčme skorú večeru, vynikajúci poľovnícky guláš. Bolo ho treba prihriať, nuž sme zašli na miestny cintorín pozrieť si románsky kostolík.

Potom nasledovalo len pivečko, kofola, guláš a pagáče, ktoré doviezla Vladova mama. Vstať a prejsť ešte pár sto metrov na chatu miestnych urbárnikov bolo pre niektorých priam nemožné. Ale stalo sa a po ubytovaní sa sme sa v príjemný podvečer zišli postupne všetci okolo grilu. Nasledovalo opekanie, popíjanie, spev a debatovanie. Bol to veľmi príjemný večer a viacerí sme spomínali, že takto sme pred dvadsiatimi rokmi začínali naše prvé spoločné turistické akcie. Do pelechov sme sa vybrali individuálne a poniektorí aj po polnoci.

2. deň

Klížske Hradište – Vrchhora – Michalov vrch – Pod Hlbokým – Hlboké – Osečná – chata Ondrejov – Partizánske

Ráno som vstal prvý, naraňajkoval som sa a vybral som sa poobzerať si okolie chaty. Srdce vandráka poskočilo radosťou nad dvomi prístreškami nad chatou. Klasické drevené „stany“ s dvomi posteľami, podlahou. Keďže dole pri chate je voľne prístupná studňa, priam ideálne miesto na prenocovanie štyroch túlavých človiečikov. Dedina má ešte jednu zvláštnosť a to, že sa nad ňou v borovicovom lese sa nachádza pekný futbalový areál. Je voľne prístupný a na krytej tribúne by sa tiež pár ľudí vyspalo.

Zišiel som späť k chate. Vstávanie a raňajkovanie sa nekonečne preťahovalo. Po včerajšku sa skoro nikomu nechcelo vyvíjať nejakú aktivitu. Napokon bolo treba ešte upratať chatu a odovzdať ju správkyni. Na trasu sme vyrazili až po desiatej hodine.

Zišli sme k asfaltke, prekročili ju a chodníčkom sme pomaly stúpali lesom k modrej značke. Naším cieľom bol Michalov vrch. Lesom sa išlo fajn, slnko až tak nepripekalo. Napriek tomu sme sa veľmi potešili prístrešku s ohniskom a pekným výhľadom do údolia Klížskeho potoka. Došli sme na Vrchhoru - lúka s ruinou renesančného kostola a barokovou kaplnkou sv. Jána Nepomuckého. Križujú sa tu dve cyklotrasy, videli sme aj pár bežcov. My sme pokračovali významovou značkou "výhľad" na Michalov vrch. Sú tu nepatrné zvyšky hradu, ktorý zanikol pred rokom 1293. Z kopca je nádherný výhľad do šíreho okolia. Sú tu tiež lavičky so stolom a vrcholová kniha.

Dumali sme, kadiaľ pokračovať. Strmý zostup sme zamietli a vrátili sme sa na Vrchhoru a z nej po cykloceste, viac-menej po rovine, príjemne krytí lesom až ku kaplnke na križovatke cyklociest. Zamietli sme zostup do Ondrašova a pokračovali lesnou asfaltkou na Hlboké. Neďaleko križovatky so žltou je veľký senník, kde by sa dalo parádne prespať. Na Hlboké je to trošku stúpanie. Sú to tri chalupy, dnes rekreačné objekty. Na ich krytých verandách by sa tiež celkom dobre dalo prespať.

Na konci lúky nad nimi som sa odpojil od partie. Začína tu významová značka na Osečný vrch, no nikomu sa nechcelo tej horúčave zdolávať 200 výškových metrov. Zhora nie je až taký výborný výhľad, ako som očakával. Bránia v tom stromy. Je tu vrcholová kniha a v dreve vyrezávaný štátny znak. Troška som sa zapotil pri zostupovaní, keď som sa nevedel dostať cez malinčie. Napokon som sa vymotal a po kamenistej, lesnej ceste som sa popod Osečný vrch vrátil na žltú.

Kúsok späť od smerovníka, na lúke, je chatka Ondrej. Je však obohnaná plotom. Veľmi som sa však potešil výdatnému prameňu, na ktorý som narazil kúsok od nej na žltej. Čerstvá, chladná voda mi v páľave padla veľmi dobre. Niekde tu začína relaxačný chodník, po ktorom sa človek dostane až do Partizánskeho. Boli sme s kamarátmi dohodnutí, že sa stretneme v reštaurácii Salaš. Už z ďaleka bolo počuť ich rozhovor, a tak som tam zamieril tiež. Kto vládal v teple niečo zjesť, dal si obed, kto nie, tak len niečo na pitie. Sedeli by sme tu možno až do zotmenia, ale neboli sme domáci, tak sme museli na vlak. Vlado s celou rodinou sa s nami rozlúčil. On sa vracal do Bratislavy až večer. Poďakovali sme sa mu za koláčiky i za chatu.

Záver

Neboli to dva dni naplnené kilometrami vo vysokánskych kopcoch, ani úchvatných roklinách. Ale aj 15 kilometrov túry po kopčekoch v kruhu priateľov, sprestrené poznávaním histórie a opekačkou, majú svoje čaro.

Za fotky sa ospravedlňujem, ale spoteným starým mobilom v pekelnom slnku sa jednoduchšie lepšie zábery nedali spraviť.

Fórum 4 príspevky
Partizánske – Veľký Klíž – Partizánske 09/05/16 13:07 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Chata pod dubom Pri turistickom okruhu zo Sklených Teplíc do Vyhní a späť som na zelenej značke z Pustého hradu našiel najprv pod kopcom Bralce pekne upravený prameň a asi po 1 km som natrafil na lúke Janovo s posedom veľký senník plný sena a na druhej strane v lese malú poľovnícku chatu s verandou. 09/11/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Túra Hontianske Nemce – Plášťovce – Dudince So ženou sme sa vybrali po štvrtýkrát do Dudiniec na relaxačný pobyt. V duchu som riešil, čo budem robiť, kade chodiť vo voľnom čase, keď som už všetko naokolo pochodil. Našťastie, po rokoch opäť sprevádzkovali, aj keď len cez pracovný týždeň, vlak Zvolen – Šahy. Žena brala kúry a ja túry. Vlak o 9.09 h býval vždy plný a aj spiatočný o 15.48 h z Krupiny. Babie leto bolo priam ideálne, a tak som si prešiel zase nové trasy v širšom okolí Dudiniec. 04/11/19 Miroslav Svítek Krupinská planina
Prístrešok Chata Lesov SR Vydrica Pri mojom trojtýždňovom pobyte v kúpeľoch Sklené Teplice som neraz kráčal Vydričnou dolinou. Zatiaľ čo kroky drvivej väčšiny kúpeľných hostí sa končili pri odbočke k miestnej časti Sady, kde sa nachádzala stajňa miestneho salaša, ja som ju prešiel celú zopárkrát. Tak isto som vyšiel aj všetkými lesnými odbočkami z nej do okolitých lesov. Keď som si naplánoval, že neznačene prejdem cez Holý vrch Čečetkovým lesom na samotu Konice, narazil som pár metrov od asfaltky na chatu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Žarnovica. 19/10/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Ferrata Dolomity – Cascata Rio di Fanes Dolomity sú jedno z mojich obľúbených miest a nikdy dlho neváham, keď je možnosť sa tam vrátiť. Tento rok som ich navštívil dvakrát a zakaždým sa dostala do programu aj turisticko-ferratová prechádzka v oblasti Province of Belluno. Príjemný a relaxačný okruh s prechodom okolo vodopádov Cascate di Fanes je spojený s lezením cez ferraty, ktoré sú vybudované pri oboch veľkých vodopádoch. dnes Michal Mikuláš Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Žarnovica – Paradajs – Sklené Teplice – Žiar n. Hronom Babie leto vyčíňa. Teploty lámu rekordy pre október. Denné aj nočné. Chcelo by to vyraziť do prírody aspoň na dva víkendové dni. Moje pokusy s kontaktovaním ľudí náchylných na túto aktivitu zostávajú bez odozvy. Nič mi neostáva, len zo zásobníka ešte nezrealizovaných trás vybrať jeden hrdzavejúci projekt a vydať sa na cestu sám. Treba ho stihnúť, pokiaľ sám nepodľahnem korózii. Bude to spoznávanie západných oblastí Štiavnických vrchov červenou zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom. Väčšinu ostatných značených turistických chodníkov z a do Banskej Štiavnice som prešiel. No tento je pre mňa okrem krátkeho úseku neznámy. včera Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. 17/11/19 Soňa Mäkká Publicistika

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Partizánske – Veľký Klíž – Partizánske 09/05/16 13:07 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Tribeč (CHKO Ponitrie)

  • Počet dní
    • 2

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 551 m n. m.

    • min: 180 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 980 m

    • klesanie: 979 m

  • Vzdialenosť
    • 29 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 18.07.2015

  • Štart trasy
    • šírka: 48.6273 ° SŠ
      dĺžka: 18.3712 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.6273 ° SŠ
      dĺžka: 18.3712 ° VD
      » Mapa

  • 1. nocľah
    • šírka: 48.55214 ° SŠ
      dĺžka: 18.37614 ° VD
      » Mapa

  • Nocovanie
    • chata urbárnikov vo Veľkom Klíži

  • Voda
    • prameň neďaleko chaty Ondrej

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Partizánske (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.87 (0.24)