Túra

Za baníctvom medzi Pezinskou Babou a Pernekom

30.04.16
Týždeň po prvej šachtovej túre nás Ctibor pozval na ďalšie pátranie za stopami baníckej činnosti v Malých Karpatoch. Do maličkého autobusu v Pezinku sme sa natlačili spolu s trampami, ktorí išli tiež na Pezinskú Babu na 12. marcový výšľap. S radosťou som zalomil palce so Sanchom a jeho Plamienkou. Nevideli sme sa od Trampskej tvorivosti 2014. Oni sa vybrali do chaty a my po modrej k vleku a hore mokrým snehom.

Trasa

Pezinská Baba – Korenný vrch – Haviareň – Konské hlavy – Gašparová – Podbabská dolina – Pernek

Najprv všetci museli naštartovať svoje GPS mašinky, navliecť si ochranné návleky a dať si štartovací kalíšok „peleóvice“. Určite je zaujímavý pohľad na nás a nezainteresovaný by možno aj pochyboval, či vôbec niekedy vyrazíme na túru. Ale keď skončia úvodné rituály, už šliapeme ako každý turista.

Nikdy som ešte nebol na Korennom vrchu, hoci sa motám po Karpatoch nejaký ten piatok. Mokrým snehom sa vôbec nešlo dobre a bol som rád, že som paličky nenechal doma, ako zvyknem, keď chcem fotiť, lebo neviem tieto dve veci nejako zlúčiť. Na vrchole sme sa nezdržovali, ale hneď sme klesali k potoku a prvému cieľu dnešného dňa – Staré mesto (Altstadt). Ctibor nás na úvod zasypal informáciami získanými z internetu, ktoré sme hneď zabudli.

Viditeľné zlato v oblasti Pezinka sa vyskytovalo jedine v lokalite Pezinok–Staré mesto. Zlato sa najprv získavalo ryžovaním náplavov z Limbašského potoka a neskôr bolo objavené aj primárne ložisko s výstupmi Au-kremenných žíl na povrch. Ložisko je situované 1 km na Z až SZ od Kolárskeho vrchu v hornej časti Limbašského potoka. Vystupuje v malom masíve granitoidov, ktorý sa nachádza uprostred komplexu metamorfovaných hornín. Nositeľmi mineralizácie sú kremenné žily. Ich mocnosť dosahovala maximálne 60 – 64 cm. Najbohatšie na zlato boli tenké žily, ktoré obsahovali až 78 g/t Au. Dĺžka ložiska dosahuje takmer 1 km, ale bilančné zrudnenie bolo vyvinuté len na krátkych úsekoch. Celkové množstvo zlata, ktoré sa získalo za celú históriu ťažby sa odhaduje na 500 kg. Zlato z rudy sa získavalo amalgamáciou, čo umožňovalo ťažiť pomerne chudobné rudy s nízkym obsahom Au.

Jediné, čo sme z toho pochopili bolo to, že to nebol žiadny Klondajk. Začali sme teda klesať po ceste vedľa potoka a hľadali sme stopy po baníckej činnosti. Keby sme išli tadeto bez úvodných informácií, kľudne by sme prešli po ceste a nič nevideli. Takto sme zachádzali aj do lesa, ale nejako nič sme nevideli. Podľa Ctiborových informácií sme mali nájsť štôlňu Marianna. V mieste jej predpokladaného výskytu bol nevýrazný zárez do svahu. Potok zmizol niekde v zemi. Napokon bola naša snaha odmenená o niečo nižšie, keď sme miniatúrnym údolíčkom prišli k nanovo odkrývanej šachte. Mala nad sebou striešku z konárov, ale liezť by som tam neliezol. Od tohto miesta sme v lese nachádzali nekonečné množstvo jám – pingy, po povrchovej ťažbe. Ale zase, keby som nevedel, kde sme, tak si myslím, že je to krasová oblasť.

Ako sme sa tak motali lesom, našli sme zvláštny posed. Jednoducho ležal v podstate na zemi. Nemal zamknuté dvere, tak som samozrejme nakukol dnu. Vcelku luxusná možnosť na prenocovanie dvoch ľudí. Kúsok poniže, nad koncom chatovej osady v Slnečnom údolí, je prameň a ešte nižšie na peknej lúčke poľovnícka chata s vodovodom. Na betónovej podlahe krytej strechou by sa v pohode vyspalo aj 10 ľudí. Len by moc nesmel šľahať bočný dážď.

Boli sme hladní, a tak sme sa usadili na lavičku pri jednej chatke. Jedli sme rýchlo, lebo fúkal nepríjemný studený vietor a nepomohol ani štamprlík Tatranského čaju (62 %). Po veľmi krátkom obede sme vyrazili doľava, hore popri potoku vytekajúcom spod Konských hláv. Išlo sa nám zle, cesta bola rozbahnená, a tak sme sa napokon vybrali doľava kolmo hore na červenú. Mokrým snehom a strmým kopcom by sa bez paličiek stúpalo veľmi ťažko a bol som rád, že ich mám. Napokon sme bez nehody vyšli hore, preťali červenú a pokračovali k chatke na hranici Vojenského územia. V diaľke sa nám ukázali zasnežené dvojtisícovky v Rakúsku, ale nedali sa odfotiť.

Zvrtli sme sa doprava a pokračovali po zasneženej asfaltke. Po čase sa Ctibor vybral doľava k potoku, vraj tu má byť nejaká štôlňa. Nenašli sme nič, tak sme opäť prebrodili potok na pravý breh a došli sme k poľovníckemu posedu. Od neho sme sa vnorili doprava do mladého hustého lesa. Chodili sme ním hore dole, no opäť sme nič nenašli. Zišli sme teda dole k ďalšiemu potoku, prešli sme ho a svahom sa vrátili na asfaltku. Našli sme na nej zaujímavé stopy, ale od koho netuším. Žeby jazvec?

Z cesty sme odbočili doprava a po prvýkrát som zastal na vrchole Gašparovej. Aj tu Ctibor niečo hľadal, no našli sme len, vraj, zákopy po Rusoch. Po hrane kopca sme začali klesať dolu, a keď som videl, akým svahom chcú ísť chalani doprava dole, tak som to odmietol. Zabiť sa mi veru nechcelo. Napokon sme klesli k ceste a akurát po nej hore s revom išlo vozidlo lesnej stráže. Možno smerovali k „tenisovému“ posedu, ktorý sme pred chvíľou videli. Došli sme konečne na rovinku a všetci sme si posadali, vybrali čaj a keksíky. Keď sme sa najedli, navrhoval som, aby sme išli k Pištovej búde, no bol som prehlasovaný. Pokračovali sme chvíľu dole po ceste, napokon Ctibor zamieril doprava do svahu. Vraj tu má byť nejaká štôlňa. Nenašli sme nič, okrem vytekajúcej hrdzavej vody zo svahu. Zdá sa, že to tu všetko zavial čas. Napokon sme zišli k potoku a popri ňom doľava do Podbabskej doliny. Na mostíku sa do diaľky skvel biely plastový nočník. Presne aký zostal dodnes u nás po dcérach a pripravený privítať vnuka. Kto ho tu nechal a pre koho?

Kúsok poniže sme došli ku mne známemu senníku. Opäť bol plný voňavého sena a parádne by sa tu vyspali štyria tuláci. Ctibor znechutený tým, že sme nič nenašli, hoci mal údaje o štôlňach, vykročil po asfaltke smer Pernek. Ešteže som jastril po okolí a uvidel som štôlňu Mikuláš. Tak predsa sme boli odmenení! Je síce zaliata vodou, ale po preskočení potoka sa dá aspoň do nej nakuknúť. Dnu sme vo vode videli malého, čierneho mloka. Spokojní, že sme teda napokon niečo našli, sme sa vrátili na asfaltku a kráčali smerom na Pernek. Minuli sme zarastené zvyšky bývalého kúpaliska, ako aj vodu vytekajúcu asi z bývalého vrtu. Podľa Ctibora a Petra, ktorí neodolali a ochutnali ju, mala železitú chuť. Tesne pred prvými domami Perneka sme prešli po mostíku ponad potok na pravú stranu a vystúpali k chodníku na Kostolný vrch. Niekade tadeto budú v budúcnosti smerovať naše kroky pátračov po histórii baníctva v Malých Karpatoch. V krčme sme počkali na autobus a všetci do jedného sme sa po vystúpení v Bratislave vybrali si splniť a uplatniť svoje občianske právo – voliť. Ako to dopadlo, už dnes vieme.

Súvisiace odkazy

Fórum 5 príspevkov
Za baníctvom medzi Pezinskou Babou a Pernekom 02/05/16 18:27 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Chata pod dubom Pri turistickom okruhu zo Sklených Teplíc do Vyhní a späť som na zelenej značke z Pustého hradu našiel najprv pod kopcom Bralce pekne upravený prameň a asi po 1 km som natrafil na lúke Janovo s posedom veľký senník plný sena a na druhej strane v lese malú poľovnícku chatu s verandou. 09/11/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Túra Hontianske Nemce – Plášťovce – Dudince So ženou sme sa vybrali po štvrtýkrát do Dudiniec na relaxačný pobyt. V duchu som riešil, čo budem robiť, kade chodiť vo voľnom čase, keď som už všetko naokolo pochodil. Našťastie, po rokoch opäť sprevádzkovali, aj keď len cez pracovný týždeň, vlak Zvolen – Šahy. Žena brala kúry a ja túry. Vlak o 9.09 h býval vždy plný a aj spiatočný o 15.48 h z Krupiny. Babie leto bolo priam ideálne, a tak som si prešiel zase nové trasy v širšom okolí Dudiniec. 04/11/19 Miroslav Svítek Krupinská planina
Prístrešok Chata Lesov SR Vydrica Pri mojom trojtýždňovom pobyte v kúpeľoch Sklené Teplice som neraz kráčal Vydričnou dolinou. Zatiaľ čo kroky drvivej väčšiny kúpeľných hostí sa končili pri odbočke k miestnej časti Sady, kde sa nachádzala stajňa miestneho salaša, ja som ju prešiel celú zopárkrát. Tak isto som vyšiel aj všetkými lesnými odbočkami z nej do okolitých lesov. Keď som si naplánoval, že neznačene prejdem cez Holý vrch Čečetkovým lesom na samotu Konice, narazil som pár metrov od asfaltky na chatu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Žarnovica. 19/10/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Žarnovica – Paradajs – Sklené Teplice – Žiar n. Hronom Babie leto vyčíňa. Teploty lámu rekordy pre október. Denné aj nočné. Chcelo by to vyraziť do prírody aspoň na dva víkendové dni. Moje pokusy s kontaktovaním ľudí náchylných na túto aktivitu zostávajú bez odozvy. Nič mi neostáva, len zo zásobníka ešte nezrealizovaných trás vybrať jeden hrdzavejúci projekt a vydať sa na cestu sám. Treba ho stihnúť, pokiaľ sám nepodľahnem korózii. Bude to spoznávanie západných oblastí Štiavnických vrchov červenou zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom. Väčšinu ostatných značených turistických chodníkov z a do Banskej Štiavnice som prešiel. No tento je pre mňa okrem krátkeho úseku neznámy. dnes Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. včera Soňa Mäkká Publicistika
Útulňa Hájovňa v sedle Červená studňa Vraciam sa späť k tajchu Červená studňa a špekulujem nad umiestnením novej turistickej útulne v rovnomennom sedle. Pri murovanom dome priamo pri ceste sa ozýva krik detí. Podľa posedení to tam vyzerá na bufet. Pozerám, či je teraz funkčný. 16/11/19 Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Za baníctvom medzi Pezinskou Babou a Pernekom 02/05/16 18:27 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malé Karpaty (CHKO Malé Karpaty)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 621 m n. m.

    • min: 200 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 819 m

    • klesanie: 1091 m

  • Vzdialenosť
    • 18 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 05.03.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 48.3492 ° SŠ
      dĺžka: 17.1903 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.36864 ° SŠ
      dĺžka: 17.14342 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Vrt v Podbabskej doline

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bratislava (vlak, bus) - Pezinská Baba (bus)
      Pernek (bus) - Bratislava (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.1 (0.43)