Ferrata

Karnské Alpy - cez Rauden Spitze a Steinwand

24.05.16
Najkrajšie spomienky mám na túry, na ktorých čosi nevyšlo, ale ktoré sa napriek tomu vydarili. V júni 2015 som išiel kúsok hrebeňa Karnských Álp (Karnische Alpen) a počasie sa pokazilo. Snežilo a fúkal vetrisko, vďaka čomu mi zubatý hrebeň s tromi štítmi s nadmorskou výškou cez 2500 metrov dal zabrať. Ale keď som celý hrebeň prešiel a zbehol som do doliny, oblaky sa zdvihli a vyčasilo sa. Zdola som videl hrebeň v plnej kráse. Hory sa mi opäť raz smiali.

Hochweißstein Hütte

Doobeda som sa pozrel do Mauthern Klammu a nato som si prešeil Milnazen Klamm. Vlani v ňom istenie strhla lavína, teraz už bolo opravené. Ferrata sa mi ozaj páči. Myslím, že sa na ňu ešte zopárkrát vrátim.

O 15.30 h som prišiel do údolia Frohn Tal. Auto som odstavil pod rázcestím (1250 m), pretože som plánoval okružný výlet. Keď som vypínal motor, pršalo. Ale kým som sa vychystal na túru, dážď ustal. Nasledovali nekonečné kilometre po asfaltke. Ťažký batoh ma tlačil k zemi, takže som sa vliekol. Neprekáža, času mám dosť.

Minul som takmer prázdne parkovisko a prišiel som do záveru údolia k Ingridhütte (1651 m). Pasie sa tu veľa kráv, ktoré cestičku zmenili na oranisko. Avšak okolité hory sú impozantné. Biele vápencové galérie hraničného hrebeňa svietia doďaleka.

Ešte záverečný výšvih a som na Hochweißstein Hütte (1867 m). Chata nie je lacná, je však veľmi pekná. V lágri sú luxusné postele a skrine s vešiakmi. Zjedol som polievku a pri džúse som v jedálni chvíľu pracoval. Na chate som bol jediným nocujúcim turistom, no z Talianska sem prišlo na pivo zopár mládencov.

Rauden Spitze

Ďalší deň som vstával skoro a o 6-tej som vyrážal na prechádzku. Mohlo byť okolo nuly, čiže bola poriadna zima. Vystúpal som do sedla (2111 m) a slabšie vychodeným chodníkom som mieril na sever. Podchvíľou som sa však otočil a fotil som nádherný Weißstein Spitze a majestátnu horu Monte Peralba, ktorá leží v Taliansku.

Kopce južne od chaty sú biele, vápencové, ja som však mieril do tmavých skál. Vyzerali ako žuly, no hoci bola väčšina kameňov čierna, dali sa nájsť aj zelenkasté a fialovkasté. Asi by som sa mal naučiť rozpoznávať horniny.

Ako som stúpal, hrebeň bol členitejší. Čoskoro som stúpal pomedzi zubaté skalné veže a objavilo sa istenie. Je tu ferrata náročnosti A/B. Istená je lanom. Bohužiaľ, počasie sa začalo kaziť. Začalo snežiť. Sneh sa najprv iba tetelil, ale po chvíli sneženie zhustlo.

Prišiel som na Rauden Spitze (2507 m) a začal som zostupovať. Schádza sa šikmými skalnými platňami, prekladanými trávou, preto je tu aj nejaké istenie. Lano je však staré, hrdzavé, je zrejmé, že sem veľa ľudí nechodí.

Edigon

Za sedlom Schönjochl (2298 m) sa hrebeň na kuse obchádza z rakúskej strany a ide sa chodníkom v tráve. Prišiel som k tabuľke, na ktorej bola výstraha, že je tu náročná ferrata. To isto, pomyslel som si. Podľa internetu má mať náročnosť C.

Vtom sa hmly zdvihli a pár metrov za sebou som zbadal štít s vrcholovým krížom. Keď som už tu, bola by škoda nevyliezť naň. Pustil som sa do skál.

Po chvíli sa ku mne pripojila značka, ale asi 20 metrov pod vrcholom skončila. Niet divu. Nasledoval náročný úsek po mokrých skalách, na ktorých sa šmýkalo. Radšej som si zložil batoh a na vrchol som vyšiel naľahko. Z vrchola Edigonu (2511 m) som samozrejme nevidel nič. Teda, ak nepočítam hmly. Neprekáža, spravil som si selfie a vrátil som sa do sedielka.

Steinwand

Ferrata začína istením v tráve. Navliekol som si ferratový set a istil som sa, lebo na svahu bol asi centimeter čerstvého snehu, na ktorom sa šmýkalo. Postupne sa trávy stratili a kráčal som po skalách.

Idem po rakúsko-talianskej hranici. Hraničné kamene tvoria malé platne vložené do skál. Naľavo je Ö (Österreich), napravo I (Italia). Na hrebeni a na severnej, rakúskej strane, sa do mňa opieral ostrý, studený vetrisko. Na južnej talianskej strane bolo závetrie, no zatiaľ čo na rakúskej strane sa sem-tam dali pomedzi oblaky robiť obrázky, na talianskej ležali husté hmly.

Ferrata je nekonečná. Už po nej kráčam hodne vyše hodiny a ruky ma poriadne oziabajú. Idem po úzkom hrebienku, keď sa zrazu hmly na chvíľu zdvihnú a vidím pred sebou Steinwand. Páni moji, je to poriadne skalisko a vyjsť naň budem musieť po severnej, náveternej strane.

Záverečný výšvih na Steinwand je najnáročnejší. Jeden krátky úsek sa tu ide takmer v previse a dal mi zabrať. Prsty mi mrzli, ale držal som sa lana ako kliešť. Na vrchole Steinwandu (2520 m) je nádherný kríž v tvare čakana. Škoda že bol zvalený, ležal na zemi. Zapísal som sa do vrcholovej knihy a začal som zostupovať.

Letterspitzl

Zbehol som do hlbokého sedla a začal som stúpať na ďalší kopec. Je tu úplne nová, moderná ferrata s novučičkým hrubým lanom. To bola zmena. Na kopci Letterspitzl (2463 m) je mierový kríž, ktorý má v krížení delostrelecký náboj. Vyzerá to zvláštne.

Podľa mapy som mal z Letterspitzlu pokračovať na severovýchod, lenže tým smerom boli iba strmé, neschodné svahy. Dôkladne som kopec prehľadal, ale žiadne pokračovanie chodníka som nenašiel. Tak som sa otočil a začal som zostupovať ferratou, ktorou som pred chvíľou liezol hore.

Nedalo mi to. Opäť som vyliezol na kopec a ešte raz som vrchol prehľadal. Dôvodom bolo, že som nikde nevidel odbočku na sever a nechcelo sa mi vracať celou ferratou Steinwand Klettersteig až do sedla medzi Edigonom a Rauden Spitze. Ale nech som hľadal ako som chcel, chodník na Letterspitzli končí.

Návrat

Zbehol som novou ferratou do sedla a tam som zbadal smerovníky. Nechápem, kam som sa pozeral, keď som si ich tu pred pol hodinou nevšimol. Štrkovým žľabom som zbehol do kotla. Minul som Knolihütte a kráčal som chodníkom, ktorý bol zarastený lopúchmi. Vďaka tomu som mal čoskoro mokré celé gate.

Zbehol som do doliny Obergailer Tal. Kráčal som po ceste a vyzeral som odbočku. Nakoniec som ju pod vodopádom našiel, no na hrebeň ma nepriviedla. Spravila oblúk a zaviedla ma späť do doliny.

Ďalšia odbočka mala byť v osade In der Lette, ale tú som vôbec nenašiel. Pochopil som, že značky na mojej mape sú čosi ako umelecké dielo. Autorovi sa zdal bielo-zelený podklad príliš fádny, tak naň dokreslil zopár červených čiar podľa svojej fantázie. Začal som ich preto ignorovať a všímal som si cesty.

Za In der Lette som vystúpal na bočný hrebeň a zvážnicou som z neho schádzal. Ešte raz som zablúdil, vďaka čomu som sa musel na záver výletu s krošňou na chrbte driapať hore strmým zalesneným svahom, ale o 19-tej som prišiel k autu. Nasledoval presun do obľúbeného kempu, kam som prišiel čosi pred deviatou večer.

Záver

Karnské Alpy (Karnische Alpen) sa mi páčia. Nie sú príliš vysoké, sú však veľmi pestré. Pred dvomi dňami som pri vrcholovej stanici lanovky pod Roßkofelom míňal davy, ale na tejto túre som nestretol jediného turistu.

Fórum 3 príspevky
Karnské Alpy - cez Rauden Spitze a Steinwand 24/05/16 16:48 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Ferrata Dolomity – Tofana di Mezzo a Tofana di Dentro Tofany sú jednou z najznámejších častí Dolomitov. Výstup na Tofanu di Rozes som opísal v minulom článočku, v tomto opíšem okruh cez Tofanu di Mezzo a Tofanu di Dentro, ktorý som absolvoval hneď ďalší deň. Až večer pred túrou som si pozrel odhadované časy ferrát a trochu som sa naľakal. Naštudoval som si zopár ústupových trás, avšak dúfal som, že okruh zvládnem celý podľa pôvodného plánu. 17/09/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Ferrata Dolomity - Tofana di Rozes Tofany sú jednou z najikonickejších častí Dolomitov. Sú tri. Tofana di Rozes, Tofana di Mezzo a Tofana di Dentro. Dajú sa obehnúť za deň, ale to by človek musel vynechať zopár pekných ferrat. Preto som si naplánoval, že ich prejdem za dva dni. Prvý deň pôjdem ferratou Lipella na Tofanu di Rozes a druhý dvojicou ferrat Olivieri a Aglio na Tofanu di Mezzo, z ktorej je to iba na skok na Tofanu di Dentro. Lenže druhý okruh sa ukázal byť náročnejší, ako som si myslel... 10/09/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
VHT Úbočím Mont Blancu Mont Blanc je veľmi ďaleko, ale kolegyňa z klubu mi vravela, že sa do oblasti Chamonix oplatí ísť. Sama tam bola už niekoľkokrát, hoci nikdy nemala ambíciu vyjsť na najvyšší kopec Álp. Preto, keď sa naskytla možnosť vybrať sa pod Mont Blanc, využil som ju. 03/09/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Útulňa Útulňa pod Kečkou V Starohorských vrchoch vznikla nová útulňa, ktorá svojou polohou blízko červenej turistickej značky E8 môže poslúžiť ako alternatíva hlavne pre nízkotatranských hrebeňovkárov alebo SNP-čkarov. Samozrejme, aj pre každého turistu, ktorému vyhovuje viac interiér, ako prístrešok v Hiadeľskom sedle. Cestu k útulni označuje šípka. Objekt je oficiálne táborisko v NP Nízke Tatry. Prenocovať tu však nemôžete v priestore okolo chaty v stanoch, ale len vnútri. dnes Pavol Horváth Starohorské vrchy
Reportáž Za medveďmi do Tichej doliny Po jarnom pozorovaní vtákov prišlo v auguste na pozorovanie väčších zvierat, a to rovno medveďov. Vybrali sme sa za nimi do Tichej doliny v Tatrách. Tichá dolina je jednou z najdlhších slovenských dolín, a keďže medvede sa tu pozorujú na viacerých stanovištiach, je praktické vzdialenosť medzi nimi preklenúť bicyklom. včera Soňa Mäkká Reportáže
Správa Nový návrh hraníc UNESCO pralesov vyvolal rušnú diskusiu Ministerstvo životného prostredia SR predstavilo minulý týždeň nové hranice Karpatských bukových pralesov na Slovensku. Tie boli do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO zapísané v roku 2007, ale reálne sa chránila iba malá časť jadrovej zóny nominačného projektu, nárazníková zóna existovala len na papieri. Aktuálne predstavený návrh vyvolal rušnú diskusiu medzi ministerstvom, štátnou ochranou prírody a niektorými mimovládnymi organizáciami. 19/09/19 Soňa Mäkká Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Karnské Alpy - cez Rauden Spitze a Steinwand 24/05/16 16:48 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Južné Vápencové Alpy (Südliche Kalkalpen) - Karnské Alpy (Karnische Alpen)

  • Počet dní
    • 2

  • Nadmorská výška
    • max: 2520 m n. m.

    • min: 1250 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 2500 m

    • klesanie: 2500 m

  • Vzdialenosť
    • 30 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 18.06.2015

  • Nocovanie
    • Hochweißstein Hütte

  • Doprava
    • údolie Frohn Tal (parkovanie na rázcestí značiek)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.7 (0.19)