Trasa

Ladce – sedlo Mraznica – Rohatá skala – Mojtín – Ostrá Malenica – Tŕstie – Podskalie – Horný Moštenec – Považská Bystrica

Časovo začínam "luxusne" o pol deviatej, keďže v sobotu je to prvý autobus z Považskej Bystrice do Ladiec. Ranný chlad pokorili slnečné lúče, mňa čakajú úvodné asfaltové kilometre. Neďaleko železničnej stanice sa pripájam na žltú značku, teraz trať prekonáva novým podchodom. Míňam domy v Horných Ladcoch, kde ma zaujme pútač na novopostavený kríž na Butkove. Aj ho zazriem na skale nad hranou kameňolomu. Výhľad môže byť parádny, ale je to príliš mimo trasy. Krátko za odbočením cesty do lomu, zásobujúceho cementáreň, vybieham do strmého svahu vpravo a idem obzrieť, ako sa darí starému kameňolomu. Stále je to malebné miesto s ohniskom, vhodné na oddych, len keby si všetci odniesli obaly zo skonzumovanej poživne.

Rohatá skala

Po chvíli končí asfaltka a konečne vchádzam do terénu. Odrastenú smrečinu strieda rozľahlá lúka. Húštinu na dolnom konci treba obísť vrchom okolo posedu a smerovať do protiľahlého cípu. Značky sú v bučine trochu zmätočné, treba dávať pozor. Chodník vyústi na lesnú cestu, vľavo dopĺňam vodu z prameňa. Zas sa zopárkrát vystriedajú lúky s lesom a miernym stúpaním okolo vrchu Svinorné sa dostávam do sedla Mraznica. Na západe za Váhom upútajú svietiace Vršatské bradlá, na opačnej strane sa týči hrebeň Rohatej skaly - môj najbližší cieľ.

Nepokračujem po značke, ktorá je vedená vrstevnicovou spevnenou cestou popod Stupičie, ale priamo dolu po lúkach k zaniknutému lazu. Poprekročení dvoch potôčikov naberám vodu z prameňa pod skupinou stromov a stúpam lúkami v protisvahu až do cípu v lese. Po pár metroch križujem spomínanú cestu práve v mieste, kde ju značka opúšťa a smeruje do dolinky pod hrebeň. O chvíľu sa stáča doľava do ešte prudšieho svahu. Idem radšej skalnatým hrebienkom, príjemnejšie sa ním stúpa a dajú sa tu vidieť všakovaké kvety, jašterice a hady. Na vyhliadkovej skalke na konci hrebienka sa opäť pripájam na značku, ktorá smeruje priamo pod Rohatú skalu, traverzuje jej východný zráz a okľukou sa dostáva na plochý hrebeň. Na severný vrchol stúpam po významovej odbočke. V závere pribudla od mojej poslednej návštevy reťaz a na vrchu kovový kríž. Výhľad je polkruhový od Vápča na juhu, cez Považie lemované hrebeňom Bielych Karpát až po Považskú Bystricu na severe.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Mojtín

Po chvíli zostupujem cez plytké sedlo, po zvážnici doľava a po asi 200 metroch nenápadnou odbočkou doprava do lesa. Značka ďalej vedie viac-menej bez výrazného chodníka bučinou, prehupne sa cez mierny vŕšok a znova križuje spomenutú zvážnicu. Pokračuje prudko nadol lesnou cestou a po pár zákrutách vychádza na okraji lúk nad Mojtínom. Značka ide húštinou po ľavom okraji, ja lúkami poľnou cestou lemovanou prvosienkami. Pred družstvom sa s ňou stretávam, ale potom zas kráčam voľne pasienkami udržiavajúc východný smer. Jednak sa chcem vyhnúť prechodu celou obcou, jednak sa tu pásavajú ovce - a ten odor zbožňujem, a taktiež sa tu dá kráčať na boso - čo je tiež príjemné.

Mienim sa dostať priamo k rázcestiu pri bývalej chate. Odbočujem z pasienka doľava, ale za skupinou kríkov zbadám, že príliš skoro. Vraciam sa a druhý pokus po pol kilometri je úspešný. Na mieste chaty už parkujú len autá, pri vleku stojí len drevený bufet, ale v prevádzke je asi iba cez lyžiarsku sezónu. Dávam si výdatnú obednú prestávku. Posilnený klesám bočnou ulicou popri riedko roztrúsených domoch, v jednom z nich si pýtam vodu - na krasových plošinách nad obcou žiaden prameň nebude.

Ostrá Malenica

Na hornom konci obce pri otočke autobusov sa rozchádzajú modrá, žltá a zelená značka, ale smerovník tu nie je. Pokračujem zelenou a raz-dva som nad dedinou. Prechádzam malebným úsekom krasových lúk, spätné pohľady odkrývajú neďaleké lyžiarske svahy pod Gábrišskými vrchmi a Strážov v pozadí. Neskôr prudšie stúpam lesom pod Rakytník, potom traverzom Rohatína pekným chodníkom v borovicovom lese. Zopár stúpaní a klesaní ma privádza pod záverečný výstup na hrebeň Malenice. Porast je tu pralesovitý, staré buky práchnivejú tam, kde spadli. Zelená ďalej klesá cez osadu Podmalenica do Slopnej, kde končí.

Na vrchol Ostrej Malenice je vyznačená odbočka. Rastie tu riedky borovo-bučinový zmiešaný les, sem-tam dolomitová skalka s vápnomilnou kvetenou. Z najvyššej z nich sú výhľady obmedzené vrcholmi stromov, na Strážov na juhu s ešte neolistenou bučinou, na severe zas dominuje dvojica Manínov. V pláne mám zbehnúť do Tŕstia (miestna časť [Dolného Lieskova[(http://www.dolnylieskov.sk/clanky/Historia-obce/)) a prípadne chytiť autobus. Viem, že musím klesnúť o 500 m na lúky pod Malenicou, odkiaľ je trasa jasná. Chvíľu zliezam pomedzi skalky po severovýchodnom hrebeni, potom odbočujem doľava dolu strmým svahom. Sú tu len chodníčky vyšliapané zverou, navyše severný svah je dosť vlhký. Slovom - žiadna pohoda. Konečne pod sebou vidím presvitať zvážnicu obchádzajúcu celý masív.

Chvíľu ju sledujem, keď sa stáča nevhodným smerom, zas pokračujem lesom a lesnými cestami, až sa dostávam na lúky. Vytriasam obsah obuvi, dopíjam vodu a dojedám drobnosti z ľadvinky. Popri kaplnke schádzam na zelenú, vedúcu z Priedhoria. V Tŕstí zisťujem, že autobus išiel pred necelými 10 minútami. Vyše hodiny sa mi na ďalší čakať nechce - na rad prichádza plán B: potiahnem to až domov.

Záver

Sledujem zelenú po ceste do Podskalia, kde v pohostinstve dopĺňam vitamín B. Od pivka sa vstáva ťažšie, ale nič iné mi neostáva. Opäť opúšťam značku, idem kúsok hore dedinou nabrať si vodu z verejného prameňa a chodníkom po okraji lesa popod Podskalský Roháč mierne stúpam do sedielka ku krížu. Klesám lúkami k Hornému Moštencu. Zas trochu modifikujem trasu, nejdem po zelenej, ale poza družstvo na hrebeň, ktorý poskytuje netradičný pohľad na Veľký Manín. Lúkou a borovo-smrekovým lesom už miernym terénom smerujem k Považskej Bystrici. Posledné stúpanie ma krátko pred západom slnka privádza na sídlisko.

Občas síce treba šliapať asfalt, ale trasa je pestrá, vedie neporušenými lesmi, pasienkami, krasovými lúkami, spestrená výhľadovými skalkami. Kľud je takmer zaručený - za krásnej slnečnej soboty som stretol jediného turistu.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek