Rímske kúpele (Római fürdö)

Pôvod názvu je nejasný, nikdy tu žiadne kúpele neboli. Ide o vodopád, kde voda padá asi 10 m hlboko do rokliny zovretej z oboch strán bralami. Hladina vody počas roka výrazne kolíše, v suchých mesiacoch môže úplne vyschnúť. V čase nášho výletu bolo vody pomerne dosť. Druhý zaujímavý a veľmi navštevovaný úsek je Gaja vőlgy (údolie) pri dedine Bodajk na východnom okraji pohoria. Toto je takmer kaňon, lebo má širšie dno a skôr tvar U ako V.

Známou cestou okolo hradu Csesznek (Česnek) prichádzame do dediny Bakonynána (je to druhá obec za Bakonyoszlopom, ktorý som spomínal v predchádzajúcom článku). Treba prejsť cez celú dedinu až na koniec, kde uvidíme drevený smerovník doľava na Római fürdö (Rímske kúpele). Po ceste doľava sa dá ísť autom (samá serpentína a úzka cesta) a prísť až nad vodopád (je tam možnosť parkovania na okraji cesty) a zísť k nemu dole. My nechávame auto na parkovisku hneď za dedinou (parkuje sa na tráve), kde začína modrá značka k vodopádom. Značka ide popri potoku, nie po brehu (na začiatku cesty prechádzame po okraji zamokrených lúk s obrovskými lopúchmi). Pri rekreačnej chate v oplotenom areáli značka odbočuje doľava, ide kúsok popri plote a ďalej po svahu nad potokom. Chodník nejde popri brehu, ale pomerne vysoko nad ním. Tu potok ide roklinkou, miestami sú na ňom kaskády alebo skôr pereje.

Začiatok cesty lesom nás sprevádzajú následky kalamity a prechádzame cez dolámané a popadané stromy (listnatý les s prímesou borovice), ale je to len krátky úsek. Neskôr sa miestami chodník priblíži k potoku, ale ak chcete ísť k nemu, treba odbočiť zo značky, na niektorých miestach sú vychodené chodníky. Jedným sme zišli a skúsili pokračovať po potoku, ale nebolo to možné, miestami bola dosť hlboká voda a žiadne miesto na prejdenie na brehu... Tak sa vraciame na značku a pokračujeme po nej. Začína sa nám kaziť počasie a padajú prvé kvapky dažďa, ale zatiaľ je to len smoklenie. Neskôr prechádzame okolo skupiny fotogenických bukov (viď foto), ktorých korene pripomínajú lezeckú stenu. Po chvíli schádzame k potoku, kde je križovatka turistických značiek. Je tu oddychový areál, množstvo lavičiek a altánky s ohniskami a grilmi, evidentne ide o mimoriadne populárne miesto.

Nezastavujeme a ideme si pozrieť vodopády, ktoré počuť. Po asi 100 metroch popri potoku prichádzame k nim. Nesklamali, sú atraktívne ako aj úzka skalná roklina s kolmými stenami, do ktorej voda padá, a ktorou potom potok tečie ďalej. Tento úsek nie je priechodný (aj keď po skalách sa dá zliezť dole a za nízkeho stavu vody pokračovať dnom). Mala by tu niekde byť jaskyňa, bola tu aj značka (modrá značka omega), ale jej pokračovanie sme nikde nevideli...

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Začína viac pršať. Prechádzame na druhú stranu potoka a chodníčkom vo svahu strmo stúpame ďalej. Dosť sa šmýka a dá to zabrať (ani neviem či sme išli po značkovanom chodníku alebo nie), keď hore vyjdeme z lesa vidíme parkovisko, ktoré som v úvode spomínal. Je tu mapa, tak sa zorientujeme. Najprv ideme po neďalekom chodníku hore, rastú tu lesné jahody, tak sa chvíľu pasieme a schádzame naspäť.

Za prudkého lejaka pokračujeme po asfaltke ďalej na východ až k miestu, kde je odbočka dole doľava po značke modrý štvorec. Tu ostávame stáť pod stromom, po lesnej ceste steká ílovité blato a je to ako na ľade... Konečne najprudší dážď poľavil a opatrne zostupujeme dole k potoku (nie je to ďaleko), kde je ďalší areál s altánkom. Pri ohni vidíme skupinu mladých turistov, sušia si veci a zohrievajú sa... Je tu prameň, ktorý sa v preklade volá Prameň lásky. Neďaleká jaskyňa, ktorá sa nám nejako schovala a nenašli sme ju, sa volá Savanyó Jóska barlang (Jaskyňa kyslého Joška) a neďaleko je niekoľko Sobri Jóska jaskýň s menami po slávnych bakonských zbojníkoch z 19. storočia. Rozmýšľam či to nie je prameň spomínaný v _Slavných historkách zbojnických. Možno si pamätáte seriál a jeden z dielov bol o nejakom zbojníkovi z Bakonského lesa. Ženy, ktoré chceli mať dieťa chodili k prameňu pre zázračnú vodu a on s nimi pre zvýšenie účinku spával. Dážď sa vracia, a tak šmýkajúc sa blatom sa po modrej vraciame úbočím po druhej strane potoka k vodopádom. A rovnakou cestou ako sme prišli po modrej naspäť do Bakonynány.

Škoda, že pršalo, lebo od miesta, kde sme po modrom štvorčeku odbočovali dole sa dá opačným smerom po značke dostať do dediny Tés s veternými mlynmi (viď foto). Mlyny na lúke za dedinou sú kompletné aj s technickým vybavením, a neďaleko je starý zrekonštruovaný statok s chovom koní. Sú to iba 3 kilometre. Alebo od spomínaného prameňa opačným smerom po modrej do dediny Jásd okolo avarského hradiska Márkus vár.

Údolie potoka Gaja pri Bodajku

Toto miesto sa nachádza na rovnakom potoku ako predchádzajúce, ale o približne 10 až 15 km ďalej po prúde. Prejdeme cez dedinu smerom na Bakonycsernye, cestou odbočíme popri potoku, ale dá sa ísť aj z dediny cez kopec... My ideme dolinou potoka, kde sú panely náučného chodníka. Pripadá mi to na rozdiel od predchádzajúcej rokliny ako prechádzka po parku. Po dne doliny občas lemovanom skalnými útesmi meandruje potok. Hľadáme na svahu jaskyne, ktorých tu má byť niekoľko (Sobri Jóska barlang a pod.) a tak miestami odbočujeme z chodníka na skalnaté úbočia s riedkym lesom. Popri potoku prichádzame k stromu padnutému cez potok, ktorý slúži ako mostík k jaskyni. Je to len bútľavá skala s úkrytom pre jedného človeka.

Neskôr prichádzame k ďalšiemu kmeňu spadnutého velikána, strom sa volal Adam (boli tu kedysi dva prepletené stromy, volali sa Adam a Eva), pri ktorom je nový drevený mostík na druhú stranu. No ostávame na našej strane a pokračujeme po červenej v rôznych variantách na hrebeň. Chodník stúpa vysokou trávou okrajom rúbaniska a hrebeňom cez vysokú trávu prichádzame k vinohradom s domčekmi a schádzame dole k priehrade Fehérvárcsurgói-viztározó. Kúsok ideme po asfaltke pri nádrži a odbočujeme po modrej - ideme na vyhliadku na vodnú plochu. Značenie je pomerne mätúce, tak nám dlhšie trvá nájsť cestu. Z vyhliadky je krásny výhľad na priehradu a protiľahlé kopce. Na oboch kopcoch, z každej strany priehradnej hrádze boli kedysi hrady.

Vraciame sa k potoku a pokračujeme rozľahlým oddychovým areálom proti smeru toku. Je tu kopec piknikujúcich ľudí. Prichádzame k drevenému mostíku, okolo ktorého sme už išli a chceme sa vrátiť vrchom cez kopce. Má tam byť rozhľadňa. Bohužiaľ, nenašli sme ju, aj keď by to mala byť výrazná dominanta, ale cez stromy ju nevidieť. Stmieva sa a deti chcú ísť domov – boja sa diviakov... Tak ideme krížom cez les až natrafíme na plot nejakej zvernice. Ideme popri ňom a nájdeme modrú značku, po ktorej schádzame dole k autu.

Čo si pozrieť v okolí

Sú to nenáročné vychádzky, ideálne aj pre deti. Najlepší čas, kedy sa sem vybrať je na jar a na jeseň, keď je veľa vody. Bakonský les je dobrý na cykloturistiku, lebo je tu veľa nefrekventovaných ciest. V Bodajku je kaštieľ a pekná kalvária. Z Bodajku na dohľad je zrúcanina Kavčieho hradu - Csokakő (nad rovnomennou dedinou), ale už v pohorí Vertes (Vértes hegység). Opevnenie je náznakovo rekonštruované, kde je brána s vežou a funkčným padacím mostom. Ostatné časti nie sú rekonštruované, ale len zakonzervované.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek