Vlad Tepeš Drakul, porovnávaný s komunistickým despotom Ceacescom, prispel k šíreniu rôznych fantazijných príbehov, ktoré našu myseľ obohatili rôznymi predstavami. Rumunsko už nie je len krajinou karpatskej Transylvánie, či pobrežnou krajinou pri Čiernom mori, je to krajina vyspelá, budujúca, hrdá na svoju minulosť, ale aj budúcnosť. Stačí zájsť a presvedčiť sa na vlastné oči.

Brašov

Naše putovanie začíname v Sedmohradsku - juhotransylvánskom meste Brašov, ktoré sa hrdí veľkolepou zbierkou historických budov, z ktorých vyniká najmä čierny kostol v strede mesta. Mesto a okolie si môžete prezrieť pešo, na bicykli alebo kolobežkách, ktoré za malý poplatok dostanete k zapožičaniu priamo na hlavnom námestí. Obhliadku začíname pri starých hradbách, ktoré sú vo vynikajúcom stave. Pravidelne sú rozdelené vyhliadkovými vežami, z ktorých máte mesto a okolie ako na dlani. Najprv sa púšťame do lona krásnej prírody, ktorá lemuje mesto. Transylvánske Karpaty sú miesto hlbokých zelených miešaných lesov, v ktorých dominujú topole, liesky, javory, buky, duby a vo veľkom sú zastúpené agáty, jarabiny a ihličnaté dreviny. Les je neskutočne hustý, zeleň priam očarujúca a horské bystriny sa pretekajú, ktorá zlezie skôr do údolia.

Nakoľko pre nedostatok času nemôžeme vystúpiť pešo na vrchol Brašova, použijeme lanovku. Ocitáme sa pod „hollywoodskym“ nápisom Brašov, ktorý je viditeľný z veľkej diaľky, presne ako sme zvyknutí na názov Hollywood z amerických filmov. Pohľad na mesto ponúka širokouhlú panorámu hodnú absolvovania namáhavého pešieho výstupu na horu. Po vrchole nasleduje prehliadka mesta. Sme prekvapení čistotou na námestiach aj postranných uličkách. Hodnotné výzdoby historických budov sú zreštaurované do pôvodnej podoby. Dlažby sú zrenovované a fontány sa predbiehajú, ktorej bude striekať gejzír vody vyššie. Záplavy čiat, ktoré udržujú mesto v čistote, je aj na naše pomery nezvyčajné. Čaty sú všade a v stálom pohybe. No a na všetko dohliadajú početné hliadky mestskej polície. Nie že by vás sledovali, či sa správate, ako máte, skôr fungujú ako poradné orgány pre bezradných turistov. Aj nám sa stalo, že k nám pristúpil príslušník polície s otázkou, či sme sa nestratili alebo nepotrebujeme pomoc. A to sme sa len nevedeli rozhodnúť, ktorou uličkou sa pustíme. Naše rozhodovanie asi vyzeralo ako bezbrannosť a nerozhodnosť, takže sa nám dostalo pomoci. A všetko v perfektnej angličtine.

Hrad Bran

Opúšťame Brašov a presúvame sa k hradu Bran. Je ukrytý v horách, neďaleko mesta Rašnov. Tak ako nápis Brašov na hore nad mestom, aj tu vidíte z diaľky obrovský nápis Rašnov pripevnený na skalnom múre rovnomenného hradu. Pevnosť nie je našou zastávkou, ale túžba navštíviť ho bola obrovská. Svojimi impozantnými rozmermi nám pripomínal Spišský hrad. Akonáhle sa nám Rašnov stratil z dohľadu, dostali sme sa rovno pod bralo, na ktorom je vystavaný hrad Bran. Opúšťame útroby autobusu, a s ruksakom a v botaskách začíname stúpať do hory. Okolie lemuje starostlivo upravený lesopark, nikde nenájdete na zemi papierik či prilepenú žuvačku. Miestni vás vítajú s úsmevom na perách, ponúkajú vám svoje domáce špeciality a ak máte záujem o nejaký suvenír, radi vám poradia, kde ho nájdete.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Hrad stojí na žulovej skale a z jeho umiestnenia je nádherný výhľad do okolia. Je prístupný za poplatok s voľným pohybom, pevnosť prechádzate bez sprievodcu, a tak máte možnosť zotrvať akokoľvek dlho v ktorejkoľvek miestnosti. Je plný historického nábytku, zariadenia a všade cítiť prítomnosť Vlada Tepeša, ktorému hrad patril. Síce na ňom vraj veľmi nepobudol, tajomné zákutia hradu spájajúce sa s predstavami o krvilačných upíroch dodávajú zvláštnej atmosfére tajomnosť. Škoda len, že steny nedokážu rozprávať. Po prehliadke hradu Bran nasleduje prehliadka hradných záhrad a okolia, ktoré dýchajú životom dávnych predkov. Nuž, drž sa tu na vysokej skale ešte dobre dlho, hrad Bran, a my sa pomaly odoberáme lesným chodníkom k autobusu, aby sme stihli dnes navštíviť jedno z najväčších miest v Rumunsku – Sibiu.

Sibiu

150-tisícové mesto v srdci Sedmohradska - Transylvánie. Mesto plné histórie, mesto, kde bola postavená prvá nemocnica v Rumunsku, zavedená prvá farmaceutická výroba, homeopatické laboratóriá a sídli v ňom najstaršie múzeum v Rumunsku. Mohli by sme ho nazvať aj stovežaté Sibiu, nakoľko veží naokolo bolo ako v Prahe. Kam sa pohnete, všade sa snúbi história jemne doplnená novovekom. Ste stále sledovaní očami Sibiu... Zaujímavosť vznikla na základe architektonického stvárnenia striech okolitých domov. Prieduchy na strechách sú vytvorené tak, že skutočne pripomínajú otvorené oči. No a návštevník sa akosi tomu prispôsobí a podriadi legende svoje chovanie. V Sibiu sídli univerzita, sú tu početné stredné školy a je kultúrnym a priemyselným centrom. A ako väčšina transylvánskych miest je zasadené v lone prírody, ktorá je plná atraktívnych turisticky vyznačených chodníkov. No ale keďže nás to ťahá samozrejme do pravej rumunskej divočiny, naše ďalšie smerovanie je naplánované do horského strediska Sinaia, kde máme v úmysle navštíviť najhonosnejší zámok v Rumunsku – zámok Peleš.

Horské stredisko Sinaia a zámok Peleš

Horské stredisko Sinaia je letoviskom aj zimným strediskom. Hory ponúkajú množstvo turisticky značkovaných chodníkov a cyklochodníkov, množstvo jazier na osvieženie sa a hostia sa môžu ubytovať v záplave horských hotelov alebo v súkromí. Letná turistika poskytuje rôzne typy výletov, od krátkych prechádzok po Sinaiských dolinách a množstvo turistických a cykloturistických trás až na vrcholy kamenných brál. Zimné strediská s kvalitne upravenými zjazdovkami, modernými lanovkami a vlekmi sú označené ako jedny z najlepších v Európe. V poslednom hodnotení predstihli kvalitou aj strediská v Talianskom Ligane. Nuž, máme sa čo učiť a doháňať.

K zámku Peleš prichádzame asi po 3 km horským chodníkom. Dá sa k nemu dostať aj po asfaltovej ceste, ale nakoľko nebola pre nás zaujímavá, rozhodli sa ísť cez les. Trasa vedie po vrstevnici strediska Sinaia, hustota vegetácie sa často rozostupuje a nám sa naskytnú otvorené výhľady na strmé bralá. V jednom momente sme mali dojem, ako keby sme boli doma v Tatrách. Okolie je vraj plné divých šeliem, môžete stretnúť všetky, čo u nás v Tatrách. Nakoniec Transylvánia a Tatry sú súčasťou jedného obrovského kamenného oblúka Karpát. Po ceste stretávame množstvo ľudí, ktorí sa dorozumievali rôznymi jazykmi. Rumunsko teda nie je krajinou len pre domácich a ruských turistov. Jeho zákutia sú už dobre známe pre obyvateľov celej Európy a zámoria. Nie je vôbec prekvapujúce, ak na rumunských turistických trasách stretnete turistov z Japonska, Indie, či Filipín. Napokon aj posledné štatistické výsledky hovoria, že Rumunsko navštevuje viac turistov ako našu republiku. A ich počet rastie matematickým radom.

Vráťme sa však ku stredisku. Turistické trasy sú rozdelené na dve základné kategórie. Jednu tvoria trasy vhodné aj pre mamičky s kočíkmi, pre zdravotne imobilných ľudí a hlavne pre deti. Tieto trasy vedú po údoliach, kopírujúc vrstevnicové oblúky pohorí. Sú starostlivo vysypané drťou z bieleho kameňa a ich šírka dosahuje podľa nášho odhadu 1,5 metra. Dosť na to, aby tadiaľ mohol bez ujmy na konštrukcii prejsť kočík, či invalidný vozík. Trasy sú vyznačené, aby návštevník mohol vidieť čo najviac z karpatskej prírody. Všade vás vítajú náučné tabule v rumunčine, angličtine a ruštine. Niekde sme videli aj arabčinu. Samozrejmosťou sú odpočinkové kútiky so zastrešenou strechou. Máte možnosť vidieť rumunskú faunu a flóru, obchádzate rôzne strumoviská, jazierka, mokrade, lúky a pasienky a z času na čas sa vám naskytne výhľad na končiare. Ani vrcholy nie sú nedostupné pre zdravotne postihnutých, nakoľko lanovky pre lyžiarov sú doplnené o kabínky určené hlavne pre imobilných turistov. Takto sa môžu hendikepovaní ľudia pokochať majestátnymi výhľadmi na rumunskú krajinu.

Druhý typ trás je určený pre milovníkov vysokohorských pochodov, hrebeňoviek, zdolávateľov zaistených ciest a potencionálnych skalolezcov. Sú rozdelené podľa obtiažnosti na trasy typu A až D. Trasy C a D sa vyznačujú tým, že na ich úsekoch je nutné používať na prechod aj technické zariadenia ako laná, rebríky a podobne. U trás typu D sa odporúča mať pri sebe aj ferratový set. Ako u nás, aj v Rumunsku hrozí v horách prudká zmena počasia, preto sa odporúča pri vysokohorských túrach kvalitný vysokohorský výstroj. No a dobrá poistka nie je na zahodenie.

A teraz niečo o zámku Peleš. Hovorí sa o ňom, že je to najhonosnejší zámok nielen v Rumunsku ale aj na svete. Už len pohľad na neho pôsobí dojmom ako z rozprávky. Vežička strieda vežičku, fasádna výzdoba akoby nemala hraníc. Park a okolie zámku je plné sôch v rôznych pozíciách. Sám Ceacescu tu chcel tráviť súkromie aj so svojou rodinou, ale na dôraznú žiadosť jeho manželky Eleny musel zámok opustiť. Elena bola jednoduchá žena z vidieka, ktorá sa na zámku necítila dobre, jeho honosnosť a rozľahlosť ju psychicky deprimovali a tak sa odsťahovali naspäť do Bukurešti do obyčajného paneláku. Tam bola Elena spokojná, šťastná a hlavne mala pri sebe celú svoju rodinu. Jednoduchá žena nakoniec doplatila na to, že bola manželkou komunistického diktátora a po páde komunizmu v roku 1989 bola spolu s manželom popravená zastrelením. Akt však svet prijal s nevôľou ako akt vysoko nehumánny a ani rumunská spoločnosť nebola jednotná v názore naň.

Sighisoara

Vlad Tepeš sa narodil v meste Sighisoara pripomínajúce našu Banskú Štiavnicu. Prechádzkou po jeho uličkách máte niekedy dojem, ako by ste boli na Slovensku. Mesto sa delí na starú – pahorkovú časť a novú Sighisoaru. V starej časti stojí rodný dom Vlada Tepeša. Kto by čakal, že na tomto mieste nájde perfektne upravené priestory s miestnosťami, kde sa Tepeš hrával, jedával, pracoval, bol by sklamaný. V dome je totiž zriadená reštaurácia a iba jedna izba je sprístupnená ako miestnosť, kde sa Vlad Tepeš narodil. Izba je zariadená skromne, nájdete v nej posteľ, zrkadlo a jednu skriňu. Ale za pocit, že stojíte v miestnosti, kde sa narodil ten, čo významne ovplyvnil dejiny a bol námetom na rôzne bibliografické žánre, vo vás zanechá nezabudnuteľné spomienky.

Do starej časti Sighisoary sa dostanete aj pešo po pozostatkoch dávnych hlbokých lesov. Hore vás vyvedú značkované chodníky, alebo sa môžete vybrať len tak naslepo. Z ktoréhokoľvek miesta vidíte vežičky kostola nachádzajúceho sa na vrchu, takže zablúdiť nemôžete. Je pozoruhodné, že nakoľko sa les nachádza v strede zastavanej časti miesta, má štatút najvyššej ochrany. Nesmie sa tam ťažiť, ani vykonávať rozličné činnosti. Nenájdete tam lavičky, prístrešky, len vyšliapané chodníky. Les si žije svojim vlastným pralesným životom a vytvára tak nenarušenú atmosféru nepoškodenej prírody. A čo nás milo prekvapilo, bola čistota lesa. Darmo by ste hľadali na zemi papier alebo plechovku či nebodaj plastovú fľašu. Akosi aj les sám vychováva a nikomu ani nenapadne, že by jeho majestát nejakým spôsobom poškodil.

Ak sa dostanete do starej časti mesta, stretnete sa s množstvom historických budov a s mestskou vežou s orlojom. Nie je taký honosný ako v Starej Bystrici u nás alebo pražský orloj, zato má v sebe čaro dávnej, tajomnej histórie. Veď v kostole pod ním bol Vlad Tepeš krstený, tam chodil na bohoslužby a vlastne tam niekde aj pomaly rástol do obludy neskutočných rozmerov. Veď ako inak môžeme nazvať človeka, ktorý svoj obed zasadil do kruhu obetí nastoknutých na koly a pohodlne a veselo hodoval aj so svojou skupinou. Obludné a zverské.

Po prehliadke mesta sa znova presúvame autobusom cez Transylvániu k ďalšej zaujímavosti. Zaujímavosť, ktorá má na svete aj svoju kópiu - Korvínov Hrad v Hunedoare.

Korvínov hrad

Pri pohľade na Korvínov hrad prežíva našinec zaujímavý pocit, ako keby tu už niekedy bol. Všetko je mu známe, také našské. Most cez údolie do hradu, vežičky, okná a nevieme, z čoho to pramení. Tento pocit sme mali aj my a na správnu mieru nás naviedla delegátka CK. Korvínov hrad v Rumunsku je presnou kópiou hradu Vajdahunyad v Budapešti. Svetová rarita, ktorá nemá obdobu. Na rozdiel od budapeštianskeho bol rumunský Korvínov hrad viac v troskách, ale Rumuni mu prinavrátili lesk jeho slávy. Sídlo sa pýši novými strechami, priestory sú zreštaurované, doplnené historickým nábytkom a rôznymi artefaktmi. V pevnosti sa pohybujete voľne, môžete navštíviť podzemie, hladomorňu, mučiareň, kaplnku, nádvoria, veže a samozrejme aj výstavné priestory. K dobre atmosfére prispelo v čase našej návštevy aj komorné kvarteto ľudových umelcov.

Okolie hradu tvorí malý park a mesto Hunedoara. Mesto sa nachádza v pasienkovej oblasti Transylvánie a tak tu nenájdete hlboké lesy a zurčiace potoky. Zato vás očarí krajina akoby vystrihnutá z cestovných katalógov. Pasienky krásne vykosené živými kosačkami (ovcami), sem-tam posiate nízkym krovím, alebo krásnou kvetenou. Nádherné biele stavby pravoslávnej cirkvi len dopĺňajú horizontálnu panorámu rumunského vidieka. Avšak na pohľad milá a pokojná krajina skrýva v útrobách jeden skvost. Vytvorený síce ľudskou činnosťou, ktorá po celé roky živila tisíce ľudí a dala možnosť, aby aj v tomto kúte sveta civilizácia prekvitala - Turda Salina.

Turda Salina

Ide o bývalú banskú činnosť - dobývanie soli. Jeho začiatočníci iste netušili, že aj po vyťažení soli a ukončení ťažby bude obrovská baňa prinášať úžitok. Rumuni z pozostatkov soľnej bane vytvorili jeden neskutočne zaujímavý areál oddychu, zábavy a športu, kde sa človek ocitne v jaskyni tvorenej nie stenami z kamenia a hliny, ale všetko, na čo pozriete, čoho sa dotknete, je zo soli. Fantastické výjavy na stenách vytvorené usádzaním soli pripomínajú leštený mramor. V jaskyni nájdete divadlo, kolotoč, minigolf, tenisový kurt, bowling, môžete sa previezť na loďkách na soľnom jazere, povoziť sa v presklenom výťahu, poprechádzať sa po drevenej lávke vo výške 13. poschodia a zdatnejší namiesto výťahu môžu použiť schody. Vstup do podzemného priestoru je možný dvomi vchodmi, ktoré sú od seba vzdialené 8 km. Počas prechodu cez tunel má návštevník možnosť vstúpiť cez bočné vchody do siení, kde sa ukrývajú historické artefakty z banskej činnosti. Avšak najintenzívnejší zážitok poskytne obrovský prázdny priestor po vyťaženej soli – tzv. baňa Tereza. Skladá sa z dvoch vzájomne prepojených častí vo vertikálnom smere a od povrchu až po dno je jej výška rovnajúca sa 25 poschodiam. Prvých 13 poschodí môžete zostúpiť pešo, alebo sa zveziete preskleným výťahom, z ktorého máte celý podzemný komplex ako na dlani.

Na prízemí vrchnej časti sa môžete povoziť na ruskom kole, zahrať si tenis, ping-pong, minigolf, bowling, zúčastniť sa na divadelnom predstavení alebo koncerte, alebo len tak sedieť a kochať sa okolím. Deťom je určené aj tzv. solovisko, kde je namiesto piesku soľ. Deti sa tak hrajú rovnako ako na pieskovisku, robia tunely, bábovky alebo soľ len tak presýpajú z ruky do ruky. Môžete tu za vstupné pobudnúť akúkoľvek dobu počas jedného dňa. No a ak sa nabažíte prvej časti priestoru, môžete zostúpiť ešte nižšie k podzemnému slanému jazeru. Buď pešo po schodoch, alebo sa dolu zveziete uzatvoreným výťahom 12 poschodí. Dole vás čaká ostrov plný svetelných atrakcií, kde sa môžete pohodlne usadiť a relaxovať. Alebo nastúpite do loďky a povozíte sa v slanej vode. Je nevšedným zážitkom plaviť sa tesne pri stene zo soli, ktorá svojou vyleštenou krásou pripomína mramor. Jazero nie je hlboké, je však studené a poriadne slané. Takže prípadné prevrhnutie lode s následkom pádu do vody tu nie je časté, ale sem-tam sa vyskytne. Netreba sa báť, že sa utopíte, voda má salinitu na úrovni Mŕtveho mora, takže aj neplavec sa bude vo vode voľne vznášať. Ako bude znášať teplotu vody 3 – 5 stupňov, závisí od jeho otužovania sa. A priestor na prezlečenie sa tu nie je.

Okolie Turdy a bane Turda Salina je viac-menej zvlneného charakteru a jeho využitie spočíva v živočíšnej výrobe. Pasú sa tu ovce, kozy, kravy, takže kam sa pozriete, je vidieť čulý zvierací ruch. Obyvateľstvo sa týmto spôsobom živí odnepamäti a zdá sa, že trend bude pokračovať. Jednak z dôvodu, že obyvatelia okolia Turdy sú odborníci a jednak preto, že štátom poskytované sociálne dávky slúžia len na zabezpečenie si dodávok energie a pečiva. Ostatné potreby na prežitie si musí každý občan vytvoriť sám, na pôde ktorú vlastní, alebo mu bola pridelená. Takže sme sa počas našej návštevy Rumunska nestretli so záhaľčivým spôsobom života sociálne odkázaných občanov. Aj mládež sa nám zdala akosi iná. Vo vnútri je úplne rovnaká ako ktorákoľvek mládež na svete, ale čo nám udrelo do očí, bola elegancia, s ktorou sa prezentovali na verejnosti. Mladí muži sa všade promenádovali veľmi starostlivo upravení, v priliehavých slim sakách, vyleštených topánkach, s nagélovanými vlasmi a samozrejme s briadkami. Dievčatá zas pripomínali modelky z časopisov. Elegantné, príjemného vystupovania, niektoré s klobúčikom, iné zas s vlasmi vejúcimi vo vetre. Zdalo sa nám, že sú spokojní, kde žijú. A nič na tom meniť nechcú.

Naše putovanie po Rumunsku končí. Videli sme len zlomok toho, čo nádherná krajina ponúka. Naším cieľom je sa sem znova vrátiť a pokračovať návštevami ďalších rumunských destinácií. Budeme radi, ak sa k nám pridáte a sme presvedčení, že svoju voľbu neľutujete.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek