Lezenie

Jarný výstup na Gerlachovský štít

13.06.16
Je skoro ráno a pomaly sa začína pre niekoho bežný deň. Všade vládne pokoj a väčšina ľudí ešte spí alebo sa im trochu sníva, že čoskoro idú do práce alebo školy. My s parťákom práve prichádzame do Tatier a parkujeme auto vo Vyšných Hágoch. Začíname nie bežný, ale špeciálny deň, jarný výstup na Gerlachovský štít. Tatry nás vítajú jasnou oblohou a nikde ani stopa po včerajších búrkach. No necháme sa prekvapiť, čím nás aj ony prekvapia pri začatí našej tatranskej lezeckej sezóny.

Trasa

Vyšné Hágy – Batizovské pleso – Batizovská próba – Batizovský žľab – Gerlachovský štít a späť

Rôzne skupenstvá vody

Rýchlo sa pochystáme, dobalíme, čo bolo ešte potrebné vyložiť z auta a čoskoro Vyšné Hágy opúšťame po žlto značenom chodníku. Po prejdení okolo horárne opúšťame civilizáciu a mizneme v lese, alebo na začiatok skôr rúbanisku. Rýchlejším krokom postupujeme smerom k Batizovskému plesu. Máme toho dnes v pláne trochu viac ako len skončiť piknikom pri plese, tak sa cestou nezdržujeme. Ak vydrží počasie, zhora budú krajšie výhľady. Celý chodník až po pleso je bez snehu, je to príjemná prechádzka lesom.

Za 1,5 hodiny dorazíme k Batizovskému plesu, kde ešte stále vládne zima. Pleso je zrána zamrznuté, ale aj tak kráčame skôr po jeho okraji. Michal, ako kráčame, mal šťastie, že si vykúpe hneď zrána nohu. Čo vyzeralo ako ľad pri kameni, bola skôr len voda. Trochu sme ponadávali na ranné kúpanie a pri prvej možnosti sme pleso opustili. Hneď ako to terén dovolil, sa vnárame viac do hĺbky Batizovskej doliny a pomaly sa blížime na začiatok Batizovskej próby. Tá nás iste netrpezlivo čaká, veď sme ju nevideli od jesene. Mačky sa ale hodia už pri výstupe k próbe. Sneh je celkom tvrdý, miestami vidieť vypadané lavíny po zime.

Batizovská próba nás privítala haldou snehu, nástupové terasy vôbec nie je vidieť a je to len jednoliata snehová vrstva. Nie však na dlho. Po krátkom stúpaní sa dostávame na prvé skaly, pekne preliate glazúrou ľadu. Po ich prekonaní to vyzerá na pohodovejšie stúpanie. No nakoniec je sneh poriadne tvrdý, popadané lavíny ho kvalitne utlačili a pekne zamrzol na tvrdý firn. Mačičky si prídu na svoje, až tak chrumkajú od radosti. Pomaly vystúpame ku kramliam, ktoré celkom ľahko prekonáme, aby sme opäť boli na tvrdom firme a mohli pomaly kráčať k vrcholu.

Sekanie stupov

Miestami sú zreteľné stopy po predchádzajúcich výstupoch. Trochu nám pomáhajú v orientácii, lebo na to, ako bolo ráno krásne jasno, sa nazbierali oblaky. Tie sa stále prevaľujú cez okolité štíty, od Končistej cez Batizovský štít až po vrchol Gerlachovského štítu. Viac z tejto strany nevidíme a miestami sadnú oblaky tak, že nevidíme ani na blízke okolie. Vtedy práve vychodené stopy v snehu pomôžu v správnej orientácii. Výstup je celkom náročný a únavný, celý čas vyžaduje vysekávanie stupov v tvrdom snehu. Miestami sa dajú použiť vychodené stopy, ale prevažne sú zasypané snehovými guľôčkami. Smejeme sa, že tu niekto rozsypal samé guličkové ložiská. Presne tak sa ale aj správajú, a aj keď vysekám stupy, ako kráčam ďalej, behom okamihu sú zasypané ľadovými potvorami. Reťaze pod vrcholom vôbec nie je vidieť, všetky pekne odpočívajú ešte v zimnom spánku a čakajú, kedy príde jar aj do najvyšších horských polôh.

Ako pokračuje monotónne stúpanie a vysekávanie zárezov mačkami v snehu, zrazu pozerám pred seba: “Čo to tam je?” No jeden by nepovedal, ale je to vrchol. Konečne sa ukázal vrcholový kríž, ktorý je inak skrytý z dohľadu počas výstupu a odhalí sa na trase až tesne na konci výstupu. Zakrátko po mne prichádza Michal a unavení, ale spokojní si sadneme na prvé vrcholové skaly bez snehu. “Konečne! Sme hore.” Unavení tu sedíme a len konštatujeme, že výstup dal dnes pekne zabrať. Napadlo mi, že skontrolujem čas, či sme to stihli ešte pred obedom alebo sa musíme ponáhľať dolu. Pozerám na hodinky a prekvapený hovorím Michalovi: “Vieš, koľko je hodín?” No tip mu nevyšiel, bolo práve 10.23 h. Prekvapení, ale spokojní, pozeráme krásne výhľady okolo. Dohľad je neuveriteľných 10 m. Také výhľady sa často neukážu. Ale nakoniec sa oblaky zdvihli a krásne výhľady pokazili. Dokonca sme videli aj výstupovú trasu, ktorou sme išli hore, aj hrebeň Gerlachu. No a aby prekvapení nebolo málo, nakoniec sa pretrhalo a na krátko sme videli Velickú dolinu, Poľský hrebeň, Velický štít a okolie.

Využitie čakana

Dlho sa tu aj tak nezdržiavame, ešte nás čaká cesta dolu, ktorá bude po výstupe celkom zaujímavá a tiež cesta domov. Takže sa hodí nejaký čas ušetriť. Po asi polhodine, ktorú sme hore strávili, začíname zostup. Dúfal som v to, že vysekané stupy využijeme aj pri zostupe. Ale opak bol pravdou. Jednak malé ľadové potvory ich pekne zasypali, miestami už nebola viditeľná ani stopa po vysekaných stupoch. Tam, kde ešte boli viditeľné, spôsobovali skôr nestabilitu po výstupe utrápených mačiek. Noha len tak nebezpečne lietala. Veľmi rýchlo som zvážil, že bude lepšie vysekávať stupy aj pri ceste nadol. Povedal som si, radšej pomalšie, ale bezpečnejšie.

Pri zostupe Batizovským žľabom, v jeho asi 2/3, som narazil na nejakú neveľmi spevnenú časť, a tak ako sa vybrala dolu ľavá noha, poslušne ju nasledovala aj pravá. Čakan ale hneď začal pomáhať v tom, na čo je určený a po asi 5 metroch sme zastavili. Chcel som sa postaviť a pokračovať v zostupe, ale sneh z pod nôh uletel znovu a šmýkali sme sa opäť asi ďalších 5 metrov. Tam sme zastali nadobro aj tým, že Michal našiel skalu, ktorá pomohla rýchlejšie pribrzdiť a čakan sa mal o čo zaseknúť. Po troche kĺzania sme sa len oprášili od snehu a pomaly pokračovali v zostupe až ku kramliam nad Batizovskou próbou.

Tu sme zložili lano a využili zlaňák. Nechcelo sa nám vysekávať dolu stupy v tvrdom snehu, čo nasledoval po spadnutých lavínach. Na jednom mieste sme museli pár metrov zostúpiť k poslednému borháku, čo sme využili na zlanenie posledného zľadovateného úseku. Spokojní si stojíme po zlanení nad záverečnými metrami zostupu do doliny. Pokúšame sa stiahnuť lano, ale potvora nejde. No nech sa ho snažíme presvedčiť po dobrom, ale aj po zlom, tak tvrdohlavo si tam visí a nepohne sa. Unavený sa pozerám naň a predstavujem si, že si na záver ešte zaleziem hore, aby som našiel, kde sa seklo. No nič to, "prevelice natešený" a unavený sa dám na lezenie hore v línii lana a hľadám, kde sa zaseklo. Po prelezení skalného prahu, cez ktorý bolo lano natiahnuté, vidím, že tu to nebude, lano je pekne voľné. Tak som si len zanadával, že to musím dokráčať až k borháku. No a tam bol problém. Lano sa pekne skĺzlo po borháku a zaseklo pod ním medzi borhákom a skalou, tak dokonale, že s ním nikto nepohol. Tak som lano odtiaľ vybral a zlaňoval som potom tak, aby som mu nedal šancu sa opäť skĺznuť do istiaceho sa miesta.

Potrestať lano!

Po zlanení druhý raz už lano neodporovalo a poslušne sa dalo stiahnuť. Pozeráme sa na seba a len konštatujeme, no teda lano, čo si to vymyslelo, čo s tebou urobiť. Tak na to hovorím: “Potrestať!” Prepli sme sa do smiechu, nálada stúpla a už len spúšťame dolu neposlušné lano, ktoré je aj tak už dosť mokré. Na batoh ho zbalíme až po zostupe z próby. Po tom, ako sme bez stresu lano pobalili a začali zostupovať, padla myšlienka. „Dáme aspoň tyčinku?“ V tom okamihu začalo hrmieť a keď pozeráme späť na štít, vidíme, že je celkom zatiahnutý v čiernych búrkových oblakoch. Odpoveď sme si ani nemuseli hovoriť, prášime rýchlo preč. Po rýchlom zostupe bola malá prestávka na zhodenie mačiek pri Batizovskom plese, ja som ich zložil až kúsok pod ním. Pozeráme na seba unavení: “Dáme prestávku?” V tom okamihu opäť hore zahrmelo celkom silno. No tak teda dobre, nedáme a zas rýchlo zostupujeme dolu.

Posledný pokus o prestávku bol nad Vyšnými Hágmi, kde som spravil poslednú zostupovú fotku. V okamihu, keď Michal povedal: “No a ja sa už teraz nepohnem," a unavený sedel na zemi, hore zahrmelo. Hneď sme boli na nohách a rýchlo míňali posledné metre k autu. Došli sme tam asi o 16-tej, unavení z celého dňa, ale len spotení a hlavne spokojní po vydarenom dni. Búrka sa nám vyhrážala a zrýchľovala zostup, tiež dažde, čo sme videli v smere na Liptovský Mikuláš, ale k nám neprišli, len udržovali tempo. Unavení vyberieme pekne vyhriaty Radler z kufra a síce má nie ideálnu, ale teplú chuť. Po tom čo sme dnes prešli, padne ako živá voda.

Fórum 16 príspevkov
Jarný výstup na Gerlachovský štít 18/06/16 06:18 16 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Ferrata Novinky na ferrate Skalka v Kremnických vrchoch Via ferrata na Skalke už nie je pre návštevníkov neznáma a preto mojím cieľom nebude popisovať to, čo už je na stránkach HIKING.SK v samostatnom článku. Tento rok v lete na ferrate na Skalke pribudli dve novinky. Prvou je lanový visutý most, ktorý je v tomto čase najdlhší na Slovensku, druhou novinkou je lezecká sieť. 30/07/19 Michal Mikuláš Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Lezenie Vareškovým hrebeňom na Slavkovský štít Je ešte len koniec marca, ale dobrá predpoveď napovedá zotrvanie teplého počasie aj počas najbližšieho víkendu. Rozhodli sme sa preto, že slnečnú sobotu využijeme na dlhšie odkladaný prechod hrebeňa, ktorý začína od Východnej Slavkovskej veže a smeruje na Slavkovský štít. Ide o pomerne známy Vareškový hrebeň, oddeľujúci Veľkú Studenú dolinu od Slavkovskej dolinky. 19/06/19 Michal Mikuláš Vysoké a Belianske Tatry
Lezenie Východná Žeruchová veža – Kniha Jar prišla do Tatier skôr, ako to bolo po minulé roky. Skoré teplé dni premenili zimnú krajinu na prebúdzajúcu sa záhradu. Sneh rýchlo ustúpil, všade už vládne prevažne zelená farba. V slnečnú nedeľu kráčame na Chatu pri Zelenom plese, aby sme pokračovali smerom do Červenej dolinky. Máme na tento deň naplánované už druhé jarné lezenie v Tatrách. Tentokrát to bude cesta Kniha na Východnú Žeruchovú vežu s klasifikáciou za V UIAA. 15/06/18 Michal Mikuláš Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Čertovica – Beňuška – Braväcovo Sú kopce, ktoré patria takpovediac do turistickej klasiky, ale mne sa z rozličných dôvodov vyhýbajú. Takým bol aj vrch Beňuška v Nízkych Tatrách. Má pekné meno, je ľahko dostupný, „všetci“ turisti už na ňom boli, len ja sa tam nie a nie dostať. V máji Klub železničných cestovateľov Zvolen, s ktorým občas chodíme, si dal do plánu práve tento kopec. Tak koniec výhovorkám, pridávame sa k nim! dnes Danka Tomášiková Nízke Tatry
Rada Zaistené cesty s deťmi Dnes už nie je veľa turistov, ktorí si nevyskúšali zaistené cesty. A asi je už aj dosť detí, ktoré rodičia zobrali so sebou. Rád by som sa s vami podelil o zopár postrehov, ako vybrať, naplánovať a bezpečne zvládnuť ferraty s deťmi. včera Rasťo Šmidovič Začíname
MTB Krasňanský a Päťbojársky trail Nevedela som sa dočkať voľného sviatočného júlového dňa, ktorý strávim na bicykli. Single traily som si obľúbila a vždy sa poteším, keď spoznám nový trail. Mojim prvým veľkým zážitkom bola Cerová dráha, ktorej trať sa kľukatí malokarpatskou divočinou a vy tam zažívate pocit, akoby ste sa nachádzali v hlbokých lesoch Veľkej Fatry. včera Tatiana Filipková Malé Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Jarný výstup na Gerlachovský štít 18/06/16 06:18 16 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Východné Tatry - Vysoké Tatry (Tatranský národný park)

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 2654,4 m n. m.

    • min: 1125 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1600 m

    • klesanie: 1600 m

  • Náročnosť
    • 4

  • Náročnosť lezenia
    • max: II UIAA

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 12.05.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 49.11845 ° SŠ
      dĺžka: 20.12353 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.11845 ° SŠ
      dĺžka: 20.12353 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň nad Vyšnými Hágmi

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Poprad (vlak, bus) - Vyšné Hágy (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.88 (0.26)