Túra

Podhorie Slanských vrchov 10

15.07.16
Na dnes ešte hlásia pekné počasie, a tak ma priateľ oslovil, či nebudeme pokračovať v potulkách podhorím Slanských vrchov. Ešte na nás čaká veľa dedín, dediniek a zaujímavých miest... Bude to jubilejná, v poradí desiata etapa. Predchádzajúcu sme skončili v Košickom Klečenove a tu budeme pokračovať v putovaní.

Počasie je perfektné, povedal by som, že takmer letné. V nasledujúcich dňoch hlásia búrky, a tak to chceme využiť. Je stred týždňa, preto by nemal byť problém s cestovaním a zladením cestovných poriadkov, aby sme sa dostali do východiska a v pohode tiež domov. Tak ako vždy, aj v tejto časti by malo byť niečo zaujímavé z podhoria, ale aj zo súčasnosti a histórie dedín. Zo života obyvateľov a ich bydlísk.

Trasa

Košický Klečenov – Hrádok s podmorským reliktom sopky - vrch Hrad – Svinica – Ďurkov – Ruskov

S priateľom sa stretávam v Sečovciach a pokračujeme autobusom do Košického Klečenova, kde začneme. Vystúpime na zastávke a po zapnutí zaznamenávania trasy môžeme v kľude vyraziť v ústrety dňu.

Košický Klečenov

Dedina je učupená na západnej strane Dargovského priesmyku vo výške 324 m. Tak ako väčšina obcí, je situovaná po stranách Bordianskeho potoka, aspoň jej stará časť. Vrchná nová je pozdĺž štátnej cesty Michalovce – Košice. Patrí k nej osada Borda, ktorá bola spomenutá v predchádzajúcej časti putovania. Prvá písomná zmienka je z roku 1328 pod názvom Kelenche. Počas jednotlivých storočí sa menili jej majitelia. V 17. storočí patrila pod Trebišovské panstvo. Od roku 1948 je známa pod názvom Košický Klečenov. Dnes v nej žije okolo 280 obyvateľov. V chotári sa nachádza pamätník Ružový sad v Dargovskom priesmyku. V dedine je gréckokatolíčky kostol v neskorogotickom štýle z roku 1854 a zaniknuté kúpele a osada Borda.

Severozápadne od obce v lokalite Hradisko sa nachádzajú vulkanické tufy reliktu podmorskej sopky. Je to ďalšie miesto, ktoré navštívime, preto opúšťame dedinu a od kostola pokračujeme cestou okolo družstva ku Hradisku. Musíme sa dostať k Bordianskemu potoku a potom si poprezerať celú severozápadnú stranu vrchu. Na niektorých miestach sú skutočne vyvreliny a v odkrytých častiach pozoruhodné usadeniny. Nie som odborník, ale skutočne by mohlo ísť o podmorský relikt sopky. Schádzame dole, kde to vyzerá, že sem niekto chodí na kamene - malý lom dole nad potokom. Od toku pokračujeme cez polia k štátnej ceste I/19, ktorú prekračujeme a budeme pokračovať lesom a lúkami ku kopcu Hrad.

Vrch Hrad a Svinický hrádok

Po prebrodení potoka Jastrabec, ktorý preteká Rakytovou dolinou, nám ostáva na vrchol kopca okolo 2 kilometrov. Prechádzame lesom a cez niekoľko lúk až sme pod samotným vrchom. Hľadáme miesto, kade by sa nám čo najlepšie stúpalo nahor. Aj tu prebieha ťažba, a tak by sme museli veľa obchádzať. Nachádzame miesto, po ktorom sa dostaneme na hrebeň a pokračujeme k miestu, kde niekedy stál hrádok Svinica.

Juhovýchodným smerom od obce Svinica je menší vrch Hrad (425 m). V minulosti tu stál hrádok, tak sa chceme trocha poobzerať a potom pokračovať smerom do dediny. O Svinickom hrádku sa vie veľmi málo, ale lokalita, kde stál, jeho existenciu prezrádza. Výrazné valy, kamene z hradieb a amatérske sondy sú toho svedectvom. Vznikol niekedy na prelome 12. a 13. storočia. Veľkosť zhruba 50 x 28 m. Hĺbka priekopy 4 – 5 m. Zachovali sa tu len terénne znaky, priekopa, zhluk kamenia a kráter v mieste veže. Dokumentácia je za nami, a tak môžeme pokračovať z vrcholu k okraju lesa a po lúke na spevnenú cestu, ktorá nás má priviesť do Svinice. Je to ešte asi cez 2 kilometre, ale z lúky ju celkom pekne vidíme, hlavne dominantný starý kostol na návrší. Cesta ubehla rýchlo a sme na hlavnej ceste, trocha sa obzeráme kadiaľ sa máme pustiť k obhliadke obce.

Svinica

Leží v západnej časti Slanských vrchov smerom na Košice. Situovaná je SV a JZ po stranách štátnej cesty E-50 (I/19) a okolo Svinického potoka. Osídlenie obce podľa archeologických nálezov, ktoré sa našli v lokalite Čontov, je v mladšej dobe kamennej, 4500 rokov pred naším letopočtom. Nálezy sú tiež z dôb neolitu, doby bronzovej a železnej, ale najlokálnejšie zo stredoveku. Prvá zmienka o obci je z roku 1276, prechádzala rôznymi majiteľmi, poslednými boli Forgačovci, a to Alžbeta Woldkraht Forgáčova. Najprv si prezrieme vrchnú časť okolo E-50, kde sú vedľa seba dva kostoly a to rímskokatolícky z roku 1923 zasvätený Božskému srdcu a hneď povyše o niekoľko metrov evanjelický z roku 1929.

Na konci hornej ulice odbočujeme na dolnú k potoku a schádzame okolo potoka a potom hore vpravo smerom k reformovanému kostolu. Prechádzajúc po dedine míňame faru reformovanej cirkvi a zvonicu zo začiatku 20. storočia. Po odbočení ku kostolu na vyvýšenine pokračujeme schodmi, kde je postavený pod starým románsko-gotickým svätostánkom nový moderný kostol. Starý pochádza z 1. polovice 12. storočia a vo vnútri sú maľby zo 14. storočia. Škoda, že sme sa nemohli dostať dnu. Dnes neslúži pre verejnosť, ale vnútri sú umiestnené vykopávky a expozícia dejín Svinice. Posledné opravy sa vykonávali v rokoch 1992 – 1993, týkali sa malieb Posledného súdu. Hľadali sme tiež miesto vykopávok, ale nenašli sme, je to tam dosť zarastené.

Schádzame schodmi späť ku hlavnej ceste. Ešte spomeniem obecný úrad, okolo ktorého prechádzame a sme v miestach, kde sme začínali prehliadku obce. Od miestnych získavame informáciu, kade sa najskôr dostaneme do dediny Ďurkov. Pokračujeme ulicou k družstvu a rómskej osade. Tu zažijeme úsmevný príbeh s malou vietnamskou prasnicou s piatimi malými prasiatkami. Potrebujeme prejsť cez potok, ale prasnica sa postaví na obranu mláďat a len tak funí. Určite by nás napadla, a tak neprechádzame potok cez brod, ale o niekoľko metrov povyše. Potom pokojne s mláďatami odkráča do svojho pelechu - chlievika.

Cez lúku sa dostaneme pod horu a cestičkou pokračujeme ku ďurkovskému kameňolomu nad dedinou s kulisou cigánskeho spevu z obce. Trocha si obzrieme miestny lom a o chvíľu míňame cintorín a dom smútku. Odbočujeme dole do dediny a smerujeme k ďurkovskému kostolu.

Ďurkov

Prvá zmienka o obci v západnej časti Slanských vrchov pod masívom Bogoty je z roku 1272 za vlády uhorského kráľa Ladislava IV. Prvý názov bol v latinčine - vila Gurke, potom Gyurke a v maďarčine Gyorke. V slovenčine až v roku 1806 ako Djurkow. Počas morovej epidémie v roku 1710 bola takmer vyľudnená. Potom sa sem nasťahovalo slovenské a rusínske obyvateľstvo. Neďaleko sa v roku 1672 odohrala krvavá bitka medzi kráľovským vojskom a Rákocziho vojakmi.

Sme pri reformovanom kostole, ktorý bol postavený v roku 1630 a prestavaný na barokový v 1875. Medzi neskorobarokovou kúriou z 2. polovice 18. storočia a obecným úradom je nový rímskokatolícky kostol z 1994. Všetko je vsadené do starého parku. Kúria je v dosť dezolátnom stave, čo je určite veľká škoda. Ďurkov je jedna z najväčších dedín s 1687 obyvateľmi. Ešte spomeniem materskú školu, základnú školu, obecnú knižnicu a dobrovoľný hasičský zbor a zbrojnicu, okolo ktorej prechádzame. Na malom námestíčku je pamätník a potom budeme pokračovať štátnou cestou. Dnes z dediny smeruje žltá značka, ktorá by nás doviedla na zelenú z Ruskova a potom k smerovníku Črepník. Odtiaľ hore cez Okrúhly vrch k Maliniaku a pod Bogotu.

Od námestia sa stáčame vľavo a pokračujeme po spomínanej ceste, kde musíme dávať pozor na premávku. Čaká nás cesta v dĺžke asi 3 kilometrov, kým sa dostaneme do cieľa. Sme pri družstve Ruskov, kde sa napojíme na zelenú značku, ktorá smeruje k Črepníku a potom cez Maliniak do Zemplínskej Teplice. Sme skoro v dedine a ešte vľavo sa nám ukazuje v diaľke kameňolom. Konečne posledné metre dedinou a sme na miestnej zastávke autobusu, kde budeme čakať na spoj domov. O obci si povieme nabudúce, keď budeme v ďalšej časti odtiaľ vychádzať.

Záver

Dnes sme prešli kus cesty podhorím Slanských vrchov. Spoznali sme nové neznáme miesta, aspoň pre mňa. Veď v Ďurkove som v živote nebol. Počasie nám vydržalo a to bolo pre úspešnosť celej trasy najpodstatnejšie. Veď spoznať tri dediny a dve miesta z okolia, boli veľkým prínosom putovania. Súčasnosť a história Košického Klečenova, Svinice, Ďurkova, reliktu podmorskej sopky v mieste Hradisko a oboznámenie sa s miestom Svinického hrádku na vrchu Hrad. Budeme sa mať k čomu vracať a spomínať na túto časť podhoria. Veď to bola jubilejná - desiata časť.

Fórum nová téma
Podhorie Slanských vrchov 10 15/07/16 00:00 nová téma
Najnovšie články autora
 
Túra Žipajová skala, Šimonka a Ivanov vrch Po roku sa opäť stretávam na východe s priateľom Martinom, ktorý v posledných rokoch pravidelne chodieva do Slanských vrchov, aby spoznával skryté čaro skál, hľadal v nich skalné okna a tešil sa z výhľadov, zákutí dolín a tiež z nevšednej prírody, ktorou oplývajú. Aj napriek tomu, že máme niektoré lokality dosť dôkladne prebádané, vždy sa objaví v zornom poli počas našich túlačiek niečo nové a zaujímavé. V minulom roku sme hľadali jedno okno, ktoré sa nám však nepodarilo nájsť, a tak obohatený o nové poznatky, kde by sa malo nachádzať, ideme opäť skúsiť šťastie a pevne veríme, že sa nám to na druhý pokus podarí. Zároveň budeme spoznávať a objavovať nové miesta v menej známom pohorí na východe. 10/10/19 Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Hejce a pamätník leteckého nešťastia Aj napriek tomu, že som v týchto miestach bol pred niekoľkými rokmi, využívam možnosť si ich prezrieť znova. A vzdať hold vojakom, ktorí tu v zime 2006 pri páde lietadla zahynuli. Náš turistický oddiel pri JDS v Trebišove usporiadal jednodňový zájazd, na ktorom sa zúčastnilo 48 seniorov, ktorí majú radi prírodu a pohyb v nej. Zároveň počas turistiky a poznávania krajiny v maďarskej časti Slanských vrchov (Zempléni-hegység) si zaumienili uctiť pamiatku tragicky zahynuvších vojakov vracajúcich sa z misie KFOR. Vzdať im poctu položením kytice, zapálením sviečok práve na mieste nešťastia. 04/10/19 Marián Jaššo Zemplín, Maďarsko
Túra Veľké Hincovo pleso zo Štrbského Plesa Malebnosť Vysokých Tatier ma vždy svojím spôsobom priťahovala, ale aj napriek tomu som v nich nejako nenašiel záľubu. Ako turista by som ich chcel aspoň čiastočne spoznať a oboznámiť sa z ich chatami, plesami a možno aj s vrcholmi niektorých štítov. 13/09/19 Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Žarnovica – Paradajs – Sklené Teplice – Žiar n. Hronom Babie leto vyčíňa. Teploty lámu rekordy pre október. Denné aj nočné. Chcelo by to vyraziť do prírody aspoň na dva víkendové dni. Moje pokusy s kontaktovaním ľudí náchylných na túto aktivitu zostávajú bez odozvy. Nič mi neostáva, len zo zásobníka ešte nezrealizovaných trás vybrať jeden hrdzavejúci projekt a vydať sa na cestu sám. Treba ho stihnúť, pokiaľ sám nepodľahnem korózii. Bude to spoznávanie západných oblastí Štiavnických vrchov červenou zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom. Väčšinu ostatných značených turistických chodníkov z a do Banskej Štiavnice som prešiel. No tento je pre mňa okrem krátkeho úseku neznámy. dnes Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. včera Soňa Mäkká Publicistika

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Podhorie Slanských vrchov 10 15/07/16 00:00 nová téma
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy a Košická kotlina

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 421 m n. m.

    • min: 227 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 466 m

    • klesanie: 562 m

  • Vzdialenosť
    • 20 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 06.04.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 48.7399 ° SŠ
      dĺžka: 21.5067 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.68425 ° SŠ
      dĺžka: 21.43095 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Košice (vlak, bus) - Košický Klečenov (bus)
      Ruskov (vlak, bus) - Košice (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.87 (0.29)