Počasie je perfektné, povedal by som, že takmer letné. V nasledujúcich dňoch hlásia búrky, a tak to chceme využiť. Je stred týždňa, preto by nemal byť problém s cestovaním a zladením cestovných poriadkov, aby sme sa dostali do východiska a v pohode tiež domov. Tak ako vždy, aj v tejto časti by malo byť niečo zaujímavé z podhoria, ale aj zo súčasnosti a histórie dedín. Zo života obyvateľov a ich bydlísk.

Trasa

Košický Klečenov – Hrádok s podmorským reliktom sopky - vrch Hrad – Svinica – Ďurkov – Ruskov

S priateľom sa stretávam v Sečovciach a pokračujeme autobusom do Košického Klečenova, kde začneme. Vystúpime na zastávke a po zapnutí zaznamenávania trasy môžeme v kľude vyraziť v ústrety dňu.

Košický Klečenov

Dedina je učupená na západnej strane Dargovského priesmyku vo výške 324 m. Tak ako väčšina obcí, je situovaná po stranách Bordianskeho potoka, aspoň jej stará časť. Vrchná nová je pozdĺž štátnej cesty Michalovce – Košice. Patrí k nej osada Borda, ktorá bola spomenutá v predchádzajúcej časti putovania. Prvá písomná zmienka je z roku 1328 pod názvom Kelenche. Počas jednotlivých storočí sa menili jej majitelia. V 17. storočí patrila pod Trebišovské panstvo. Od roku 1948 je známa pod názvom Košický Klečenov. Dnes v nej žije okolo 280 obyvateľov. V chotári sa nachádza pamätník Ružový sad v Dargovskom priesmyku. V dedine je gréckokatolíčky kostol v neskorogotickom štýle z roku 1854 a zaniknuté kúpele a osada Borda.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Severozápadne od obce v lokalite Hradisko sa nachádzajú vulkanické tufy reliktu podmorskej sopky. Je to ďalšie miesto, ktoré navštívime, preto opúšťame dedinu a od kostola pokračujeme cestou okolo družstva ku Hradisku. Musíme sa dostať k Bordianskemu potoku a potom si poprezerať celú severozápadnú stranu vrchu. Na niektorých miestach sú skutočne vyvreliny a v odkrytých častiach pozoruhodné usadeniny. Nie som odborník, ale skutočne by mohlo ísť o podmorský relikt sopky. Schádzame dole, kde to vyzerá, že sem niekto chodí na kamene - malý lom dole nad potokom. Od toku pokračujeme cez polia k štátnej ceste I/19, ktorú prekračujeme a budeme pokračovať lesom a lúkami ku kopcu Hrad.

Vrch Hrad a Svinický hrádok

Po prebrodení potoka Jastrabec, ktorý preteká Rakytovou dolinou, nám ostáva na vrchol kopca okolo 2 kilometrov. Prechádzame lesom a cez niekoľko lúk až sme pod samotným vrchom. Hľadáme miesto, kade by sa nám čo najlepšie stúpalo nahor. Aj tu prebieha ťažba, a tak by sme museli veľa obchádzať. Nachádzame miesto, po ktorom sa dostaneme na hrebeň a pokračujeme k miestu, kde niekedy stál hrádok Svinica.

Juhovýchodným smerom od obce Svinica je menší vrch Hrad (425 m). V minulosti tu stál hrádok, tak sa chceme trocha poobzerať a potom pokračovať smerom do dediny. O Svinickom hrádku sa vie veľmi málo, ale lokalita, kde stál, jeho existenciu prezrádza. Výrazné valy, kamene z hradieb a amatérske sondy sú toho svedectvom. Vznikol niekedy na prelome 12. a 13. storočia. Veľkosť zhruba 50 x 28 m. Hĺbka priekopy 4 – 5 m. Zachovali sa tu len terénne znaky, priekopa, zhluk kamenia a kráter v mieste veže. Dokumentácia je za nami, a tak môžeme pokračovať z vrcholu k okraju lesa a po lúke na spevnenú cestu, ktorá nás má priviesť do Svinice. Je to ešte asi cez 2 kilometre, ale z lúky ju celkom pekne vidíme, hlavne dominantný starý kostol na návrší. Cesta ubehla rýchlo a sme na hlavnej ceste, trocha sa obzeráme kadiaľ sa máme pustiť k obhliadke obce.

Svinica

Leží v západnej časti Slanských vrchov smerom na Košice. Situovaná je SV a JZ po stranách štátnej cesty E-50 (I/19) a okolo Svinického potoka. Osídlenie obce podľa archeologických nálezov, ktoré sa našli v lokalite Čontov, je v mladšej dobe kamennej, 4500 rokov pred naším letopočtom. Nálezy sú tiež z dôb neolitu, doby bronzovej a železnej, ale najlokálnejšie zo stredoveku. Prvá zmienka o obci je z roku 1276, prechádzala rôznymi majiteľmi, poslednými boli Forgačovci, a to Alžbeta Woldkraht Forgáčova. Najprv si prezrieme vrchnú časť okolo E-50, kde sú vedľa seba dva kostoly a to rímskokatolícky z roku 1923 zasvätený Božskému srdcu a hneď povyše o niekoľko metrov evanjelický z roku 1929.

Na konci hornej ulice odbočujeme na dolnú k potoku a schádzame okolo potoka a potom hore vpravo smerom k reformovanému kostolu. Prechádzajúc po dedine míňame faru reformovanej cirkvi a zvonicu zo začiatku 20. storočia. Po odbočení ku kostolu na vyvýšenine pokračujeme schodmi, kde je postavený pod starým románsko-gotickým svätostánkom nový moderný kostol. Starý pochádza z 1. polovice 12. storočia a vo vnútri sú maľby zo 14. storočia. Škoda, že sme sa nemohli dostať dnu. Dnes neslúži pre verejnosť, ale vnútri sú umiestnené vykopávky a expozícia dejín Svinice. Posledné opravy sa vykonávali v rokoch 1992 – 1993, týkali sa malieb Posledného súdu. Hľadali sme tiež miesto vykopávok, ale nenašli sme, je to tam dosť zarastené.

Schádzame schodmi späť ku hlavnej ceste. Ešte spomeniem obecný úrad, okolo ktorého prechádzame a sme v miestach, kde sme začínali prehliadku obce. Od miestnych získavame informáciu, kade sa najskôr dostaneme do dediny Ďurkov. Pokračujeme ulicou k družstvu a rómskej osade. Tu zažijeme úsmevný príbeh s malou vietnamskou prasnicou s piatimi malými prasiatkami. Potrebujeme prejsť cez potok, ale prasnica sa postaví na obranu mláďat a len tak funí. Určite by nás napadla, a tak neprechádzame potok cez brod, ale o niekoľko metrov povyše. Potom pokojne s mláďatami odkráča do svojho pelechu - chlievika.

Cez lúku sa dostaneme pod horu a cestičkou pokračujeme ku ďurkovskému kameňolomu nad dedinou s kulisou cigánskeho spevu z obce. Trocha si obzrieme miestny lom a o chvíľu míňame cintorín a dom smútku. Odbočujeme dole do dediny a smerujeme k ďurkovskému kostolu.

Ďurkov

Prvá zmienka o obci v západnej časti Slanských vrchov pod masívom Bogoty je z roku 1272 za vlády uhorského kráľa Ladislava IV. Prvý názov bol v latinčine - vila Gurke, potom Gyurke a v maďarčine Gyorke. V slovenčine až v roku 1806 ako Djurkow. Počas morovej epidémie v roku 1710 bola takmer vyľudnená. Potom sa sem nasťahovalo slovenské a rusínske obyvateľstvo. Neďaleko sa v roku 1672 odohrala krvavá bitka medzi kráľovským vojskom a Rákocziho vojakmi.

Sme pri reformovanom kostole, ktorý bol postavený v roku 1630 a prestavaný na barokový v 1875. Medzi neskorobarokovou kúriou z 2. polovice 18. storočia a obecným úradom je nový rímskokatolícky kostol z 1994. Všetko je vsadené do starého parku. Kúria je v dosť dezolátnom stave, čo je určite veľká škoda. Ďurkov je jedna z najväčších dedín s 1687 obyvateľmi. Ešte spomeniem materskú školu, základnú školu, obecnú knižnicu a dobrovoľný hasičský zbor a zbrojnicu, okolo ktorej prechádzame. Na malom námestíčku je pamätník a potom budeme pokračovať štátnou cestou. Dnes z dediny smeruje žltá značka, ktorá by nás doviedla na zelenú z Ruskova a potom k smerovníku Črepník. Odtiaľ hore cez Okrúhly vrch k Maliniaku a pod Bogotu.

Od námestia sa stáčame vľavo a pokračujeme po spomínanej ceste, kde musíme dávať pozor na premávku. Čaká nás cesta v dĺžke asi 3 kilometrov, kým sa dostaneme do cieľa. Sme pri družstve Ruskov, kde sa napojíme na zelenú značku, ktorá smeruje k Črepníku a potom cez Maliniak do Zemplínskej Teplice. Sme skoro v dedine a ešte vľavo sa nám ukazuje v diaľke kameňolom. Konečne posledné metre dedinou a sme na miestnej zastávke autobusu, kde budeme čakať na spoj domov. O obci si povieme nabudúce, keď budeme v ďalšej časti odtiaľ vychádzať.

Záver

Dnes sme prešli kus cesty podhorím Slanských vrchov. Spoznali sme nové neznáme miesta, aspoň pre mňa. Veď v Ďurkove som v živote nebol. Počasie nám vydržalo a to bolo pre úspešnosť celej trasy najpodstatnejšie. Veď spoznať tri dediny a dve miesta z okolia, boli veľkým prínosom putovania. Súčasnosť a história Košického Klečenova, Svinice, Ďurkova, reliktu podmorskej sopky v mieste Hradisko a oboznámenie sa s miestom Svinického hrádku na vrchu Hrad. Budeme sa mať k čomu vracať a spomínať na túto časť podhoria. Veď to bola jubilejná - desiata časť.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek