Rada

Ako sa zbaliť na Cestu hrdinov SNP

22.06.16
Snáď najväčšia dilema, pred ktorou stojí každý, kto sa chystá na prechod Cesty hrdinov SNP je: Ako sa rozumne zbaliť na 3-4 týždňové putovanie, tak aby som mal všetko potrebné a aby váha batohu nepresahovala rozumnú mieru? V podstate sú tri možné spôsoby. Prvý je minimalizovať množstvo vecí, ktoré so sebou zoberiete. Druhý je sústrediť sa na hmotnosť jednotlivých vecí a nakúpiť to, čo je najľahšie na trhu. Tretí je kombinácia prvých dvoch.

Dobrá správa je, že ak urobíte pri balení chybu, na niečo zabudnete alebo budete potrebovať niečo obmeniť, nie je problém počas prvého týždňa výstroj doladiť v Bardejove alebo v Košiciach. Tí čo sa rozhodnú pre štart z Devína, môžu tak urobiť hneď v Bratislave alebo neskôr v Trenčíne. Alternatívou je nechať si poslať to, čo potrebujete, poštou na trasu.

Mne sa pri balení na Cestu osvedčil prvý spôsob, teda minimalizoval som množstvo vecí. Váhu jednotlivých vecí som neriešil, zobral som to, čo som mal osvedčené. Jedinú vec, ktorú som kúpil pred odchodom, bola plynová kartuša. Tretí deň ráno som v Bardejove kúpil nové paličky, ľahší letný spacák a ľahšie sandále. Teplý spacák a sandále som poslal poštou domov.

Kompletný zoznam vecí okrem jedla a vody, ktoré som (po nákupe v Bardejove) na ceste mal:

  • funkčné tielko, tričko krátky rukáv, bežecký dres krátky rukáv, nátelník, rolák
  • 3 ks boxerky, nejaká umelina
  • 4 ks ponožky (turistické, bežecké)
  • cyklistické návleky na ruky
  • bežecké nohavice krátke elastické
  • ¾ nohavice turistické
  • dlhé nohavice turistické
  • vesta
  • bunda „funkčná“ proti dažďu a vetru
  • pončo
  • turistické návleky
  • buffka, tenká čiapka, šiltovka, šatka
  • topánky Garmont Dragontail, v stave značne za polčasom rozpadu zato dokonale rozchodené
  • sandále
  • ruksak Treksport Tibet Extreme 65 l
  • spací vak Loap Iron evo, 1200 g, komfort +7, limit 0
  • karimatka
  • bivakovacie vrece Ferinho
  • turistické paličky Gabel Mont Blanc
  • varič Var 2
  • 2 ks plynové kartuše Primus 450 g, jedna nebola plná
  • závetrie
  • klasický trojdielny hliníkový ešus, menší hrniec ostal doma
  • 3 dcl antikorový hrnček na vodu
  • nôž
  • príbor
  • zápalky
  • 1,5 l PET fľaša na vodu
  • zubná kefka a pasta, mydlo, maličký uterák, opaľovací krém (UV faktor 50), WC papier
  • outdoor lekárnička, nožničky
  • lieky Claritine, Paralen
  • taštička na doklady, peňaženka, doklady
  • mobilný telefón Samsung Xcover 271, dobíjačka na mobil
  • čelovka Coleman CHT 4, 2 ks náhradné batérie
  • 24 ks máp, A4 printscreeny z www.TuristickaMapa.sk (na Nízke Tatry, Veľkú Fatru som ani mapu nemal)
  • kilometrovník trasy, 5 ks A4
  • buzola
  • slnečné okuliare
  • 1 mm tenká repšnúrka, asi 3 m

Spacák rovnako ako oblečenie som mal zbalené v pevných igelitových taškách, aby boli chránené proti vlhku. Batoh som odvážil po príchode domov. Mal 11,5 kg, bez jedla a vody. Na začiatku mohol mať asi o 1,5-2 kg viac (ťažší spacák, sandále, plynová kartuša). S 1,5 l vody a jedlom sa tak váha batoha mohla pohybovať do 17 kg. To bola hmotnosť, ktorú som zvládol niesť celý deň bez toho, aby som trpel. Boli dni, keď váha výrazne klesla. Zvyčajne vtedy, keď som putoval cez civilizáciu a neniesol som potraviny alebo, keď sa zhoršilo počasie a z batoha som vytiahol dlhé nohavice, bundu, návleky, pončo, ... Všetko čo som mal, som použil, okrem lekárničky.

Stan som nemal a bolo to dobré rozhodnutie. Hoci som spal polovicu nocí vonku, len tak v lese pod stromami prípadne niekde pod prístreškom, ani raz som nepocítil, že by mi stan chýbal. Zo zvyšných nocí som spal: - 3 x v útulni - Ramža, Ďurková pod Chabencom, Cabanka pri Kordíckom sedle - 5 x v ubytovacom zariadení - Detský tábor Kysak Brezie, Kúpele Štós, penzión Hanka Telgárt, hotel Kľak vo Fačkovskom sedle, Holubyho chata na Veľkej Javorine - 2 x mi nocľah poskytli ľudia bezplatne vo vlastnom dome – Donovaly, Drietoma

Trasa

Paradoxom Cesty hrdinov SNP je, že hoci oficiálny smer je Devín – Dukla, snáď 90 % turistov ju ide opačným smerom. Smer východ – západ sa zdá byť prirodzený. Ťažko povedať, prečo je to tak, ale usudzujem, že je za tým samotný názov Cesty a s tým súvisiaca história oslobodenie Československa na konci Druhej svetovej vojny. Trasa prechádza postupne pohoriami Laborecká vrchovina, Ondavská vrchovina, Busov, Čergov, Šarišská vrchovina, Čierna hora, Volovské vrchy, Spišsko-gemerský kras, Stolické vrchy, Nízke Tatry, Starohorské vrchy, Veľká Fatra, Kremnické vrchy, Žiar, Malá Fatra, Strážovské vrchy, Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina a Malé Karpaty.

Z veľkej časti som trasu nepoznal. Z 300 km dlhého úseku Dukla – Telgárt som nemal prejdený ani krok. V centrálnej časti Telgárt - Zliechov som mal prejdenú väčšinu, mimo úseku Kremnické Bane – Vríčanske sedlo. Od Zliechova opäť terra incognita až na malé výnimky (Vápeč, Trenčianske Teplice, Trenčín...). Z tohto pohľadu mala Cesta pre mňa poznávací charakter.

Čo sa týka značenia, myslím že napriek občasnému blúdenie počas prvých dvoch dní a problémom kvôli polomom a ťažbe dreva v oblasti Osadníka a Pipitky je celá trasa vyznačená výborne. Vždy keď som zablúdil, stačilo použiť osvedčenú metódu návratu k poslednej značke a problém bol vyriešený. Len treba chodiť s otvorenými očami. Orientačné problémy nastávali zvyčajne v dlhých úsekoch cez lúky (Kurimka, Andrejová, Terňa, Kunešov, Zliechov...). Vždy stačilo poriadne prečítať mapu, pohrať sa s buzolou a bolo po probléme. Dobrá správa je, že TuristickaMapa.sk zodpovedá realite. Preto si dovolím tvrdiť, že na orientáciu stačí jej papierová forma spolu s buzolou. Navigácia je zbytočná.

Málokto odolá lákaniu cestu si skrátiť a možných skratiek je veru neúrekom. Námatkovo sa núka nevýrazna skratka cez Zborovský hrad s vynechaním Zborova, najmä ak trasa cez Zborov vedie cez rómsku kolóniu... Alebo kúsok ďalej vynechať Stebnícku Maguru a razom je o 600 metrov výškových menej. Skratka zo sedla Repy na Jahodnú po zelenej a máte ušetrených 3,5 hodiny. S podobným efektom sa dá vyhnúť Osadníku a Pipitke po ceste cez Smolník a Úhornú... Použitie dopravných prostriedkov je kapitola sama o sebe. Odoláte, ak vám niekto v dobrej viere ponúkne odvoz autom? Alebo keď sa v Bardejove pýtate na cestu do Mihaľova a domáci skonštatujú, že za chvíľu tam ide „mapka“?

Ako kto prejde Cestu je každého osobná vec. Možno vás však na konci bude mrzieť, že ste vynechali práve Stebnícku Maguru alebo Ďumbier, hoci leží mimo trasy na významovej odbočke, alebo ste si trasu skrátili v zlom počasí stopom. A možno vás to nebude mrzieť vôbec. Z vlastnej skúsenosti viem, že Cestu je možné prejsť celú, bez prerušenia, úmyselných skratiek a použitia dopravných prostriedkov.

Menej pravdepodobné je, že niekto bude mať chuť si predĺžiť aj tak extrémne dlhú trasu. Napriek tomu je tu niekoľko možností. Najzaujímavejšie sa javí pridať si na úvod úsek Nová Sedlica – Kremenec – Dukla (116 km, 4570 m). Asi je každému jasné prečo. Zaujímavou možnosťou je pridať si niektoré vrcholy na trase. Priam sa núkajú najvyššie vrcholy pohorí. Ďumbier (Nízke Tatry), Kozí chrbát (Starohorské vrchy), Strážov (Strážovské vrchy), Veľkú Javorinu (Biele Karpaty), Bradlo (Myjavská pahorkatina) a Záruby (Malé Karpaty) nevynechá asi nikto. Ďalšie ľahko dosiahnuteľné „top“ vrcholy sú Ondrejisko - Borovniak (Slovenský raj) – 0.25 h na vrchol, Flochová (Kremnické vrchy) – 0.15 h na vrchol. Už trochu ďalej sú Ostredok (Veľká Fatra) – 0.50 h, Zlatý stôl (Volovské vrchy) – 1.35 h a neznačené Chlieviská (Žiar). Mne sa podarilo pridať si Kojšovkú hoľu a Flochovú. Borovniak som nedal, tesne predtým som polhodinu blúdil v snahe dosiahnuť vyhliadku Strmá prť. Váhal som nad Ostredkom.

Priamo na trase, prípadne jej významových odbočkách, sa nachádza niekoľko hradov – Zborovský, Dobrovodský, Ostrý kameň, Devín a v jej blízkosti aj hrady Kysacký a Trenčiansky. Bardejovské námestie je architektonický klenot a hoci trasa ide nepochopiteľne mimo námestia, oplatí sa tam ísť pozrieť. Deň relaxu v Bardejovských kúpeloch, kúpeloch Štós alebo v Trenčianskych Tepliciach možno padne vhod.

Plánovanie, taktika a chyby

Plán koľko prejdem km v konkrétny deň a kde budem, spať som nemal. Riešil som to na ceste s výhľadom na 1 - 2 dni dopredu. Samozrejme predpokladal som, že v Nízkych Tatrách budem spať na útulniach alebo chatách a chcel som spať aj na Chate Čergov, Lajoške a Holubyho chate. Nocľah som si ani raz nerezervoval dopredu. Potom bolo nemilé, keď bola chata mimo prevádzky, čo na východe nie je výnimka. Celkom fajn je raz za čas sa osprchovať a preprať si veci v teplej vode. Preto sa nocľahu v ubytovacom zariadení asi nevyhnete.

Dôležité je mať aspoň trochu prehľad, kde sa dajú nakúpiť potraviny a vedieť odhadnúť koľko potravín budete potrebovať na viacdňové horské etapy (Volovské vrchy, Nízke Tatry). Voda nie je vážny problém. Každý deň na trase ste schopný dosiahnuť zdroj vody. Dôležitý zdroj informácii je vrstva s prameňmi na TuristickaMapa.sk.

Je isté, že dĺžka jednotlivých etáp vám bude značne kolísať. Jeden deň sa ide výborne a prejdete neskutočne dlhý úsek, inokedy to nešliape a prejdete ledva polovicu z plánovanej vzdialenosti. Stačí trvalý dážď, búrky a prejdené kilometre idú automaticky dole. Vždy treba mať na pamäti, že aj zajtra je deň a bude treba ísť ďalej. Preto nie je rozumné testovať, kde sú vaše hranice. Dobré je zvyknúť si na skoré ranné vstávanie a prispôsobiť ranný štart očakávanému počasiu. Mne sa darilo vstávať skoro a raňajkoval som väčšinou až po 2 - 3 hodinách šliapania.

Snáď najväčšia chyba, ktorej som sa dopustil bolo, že na mapách som nemal vyznačené útulne a pramene. Pred tlačou som zabudol v mape zapnúť vrstvy s útulňami (prístreškami) a prameňmi. Navyše mierka mapy bola tak malá, že útulne neboli ani v originálnom mapovom podklade. Viackrát som prešiel okolo útulne, o ktorej som predtým ani netušil, že tam je.

Posledný týždeň som podcenil potraviny, potreboval som jesť podstatne viac ako na začiatku. Prvú polovicu nebol problém ísť hladný aj niekoľko hodín, lebo telo mohlo čerpať z tukových zásob, na konci to už bol veľký problém. Pocit hladu, ktorý sa dostavil mal za následok okamžitú krízu (Veľká Javorina, Brezinky). Je dobré, ak máte nejaké to kilečko tuku navyše, po ceste ho bez problémov spálite. Vyšportovaní chrti môžu mať problém. Ja som schudol 7 kg, energetické rezervy som tým pádom zredukoval na nulu.

Rady na záver

  • Čo najľahší ruksak – každé zbytočné kilo pocítite. Skutočne nie je dôvod mesiac vláčiť na chrbte 25 - 30 kg ťažkú sviňu. Paradoxne všetci turisti, čo išli „len“ hrebeň Nízkych Tatier, mali väčšie batohy od môjho.
  • Nevyrážajte do zlého počasia – monzún na úvod dokáže zlomiť aj silné nátury. Ak vám má na začiatku tri dni pršať, začnite radšej o tri dni neskôr. Dažďu sa nevyhnete, ale ľahšie sa mokne, keď už máte niečo za sebou.
  • Dobrí ľudia vám vždy pomôžu – či už poradia správny smer alebo potrebujete vodu, jedlo, nocľah. Cesta ľuďom otvára srdcia a považujú takmer za povinnosť pomôcť niekomu, kto sa vydá na túto veľkolepú trasu.
  • Nevzdávajte to pri prvých problémoch – každý krok vás posúva bližšie k vytúženému cieľu. Po daždi vždy zasvieti slnko a na konci si poviete, že to nebolo až také ťažké.

Choďte a zažije neopakovateľný mesiac. Slovensko je krásna krajina s milými ľuďmi, len si to v každodennom zhone neuvedomujeme.

Diskusia
Ako sa zbaliť na Cestu hrdinov SNP 14/09/16 09:32 52 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Lezenie Hrebeň Bášt Z hlavného hrebeňa Vysokých Tatier vybieha na juh päť významných rázsoch. Najmohutnejšia je Krivánska rázsocha, ktorá sa člení na niekoľko hrebeňov. Dva z nich - Soliskový hrebeň a hrebeň Bášt, ohraničujú Mlynickú dolinu zo západu a východu. Prechod oboch hrebeňov predstavuje populárne horolezecké hrebeňové túry. Hrebeň Bášt začína z vrcholu Hlinskej veže a smeruje na juh. Jeho posledným významným vrcholom je Patria. Je dlhý približne 4 km, zahŕňa 18 pomenovaných vyvýšenín a končí v oblasti Štrbského plesa. Práve prechod hrebeňa Bášt sme si zvolili za náš cieľ. 11/06/17 Michal Sim Vysoké a Belianske Tatry
Recenzia Kniha Z Devína na Duklu Cesta hrdinov SNP. Legendárna turistická magistrála, ktorej značka sa tiahne ako nekonečná červená stuha naprieč Slovenskom, naberá na popularite. Knižná novinka z vydavateľstva DAJAMA od autorskej dvojice Milan Lackovič a Juraj Tevec podrobne mapuje jej trasu. Stane sa útla knižka neodmysliteľným bedekrom turistov, putujúcich po našej najdlhšej turistickej trase? 25/08/16 Michal Sim Mapy a knihy
Rada Ako sa zbaliť na Cestu hrdinov SNP Snáď najväčšia dilema, pred ktorou stojí každý, kto sa chystá na prechod Cesty hrdinov SNP je: Ako sa rozumne zbaliť na 3-4 týždňové putovanie, tak aby som mal všetko potrebné a aby váha batohu nepresahovala rozumnú mieru? V podstate sú tri možné spôsoby. Prvý je minimalizovať množstvo vecí, ktoré so sebou zoberiete. Druhý je sústrediť sa na hmotnosť jednotlivých vecí a nakúpiť to, čo je najľahšie na trhu. Tretí je kombinácia prvých dvoch. 22/06/16 Michal Sim Ako sa zbaliť
Najnovšie články na titulke
 
Túra Okruh Galmusom: Spišské Vlachy – Poráč – Slovinky Po rokoch, keď bolo tradíciou a povinnosťou chodiť na Veľkonočný pondelok oblievať kamarátky, začínam novú tradíciu veľknonočnopondelkových turistických akcií. Voľbu lokality som dlhšie zvažoval, ale kvôli ľahšej dostupnosti padla na planinu Galmus a jej modro-zelenú kombináciu. dnes Henrich Tomáš Volovské vrchy
Túra Voznica – Drast(a)vica – Rudno nad Hronom Pri cestovaní prstom po mape často narazím na zaujímavý, írečitý názov nejakého kopca. Nad niektorým názvom sa len pousmejem, o niektorom sa snažím dopátrať, prečo sa tak volá, alebo rozlúštiť význam slova. A na niektoré kopce proste musím vyjsť. Tak to bolo aj v prípade Drastavice, teda pardon – Drastvice! Totiž na všetkých mapách sa uvádza ako Drastavica, ale domáci jej nepovedia inak ako Drastvica a na mapový názov sú doslova alergickí. A to ide len o jedno písmenko! včera Danka Tomášiková Štiavnické vrchy
Túra Potulky okolo Bialky Vydáme sa krajom hranice medzi Podhalím (pl. Podhale) a Zamagurím.(pl. Zamagurze). Putovanie rozdelíme na dva letné dni. Nakukneme do okolia Bukowiny Tatrzańskej. Pre niekoho budú prekvapením slovenské nápisy. Čerešničkou sa stane mlyn či zachovalé drevenice a zoskupenie takmer 60-tich pastierskych kolíb. Budeme si vychutnávať pohľady na Tatry od zamagurskej obce Repiská (Rzepiska) nad Jurgovom (Jurgów). 16/01/18 Roman Matkovčík Vysoké a Belianske Tatry, Spišská Magura, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Ako sa zbaliť na Cestu hrdinov SNP 14/09/16 09:32 52 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Laborecká, Ondavská a Šarišská vrchovina, Busov, Čergov, Čierna hora, Volovské a Stolické vrchy, Spišsko-gemerský kras, Nízke Tatry, Starohorské a Kremnické vrchy, Veľká Fatra, Žiar, Malá Fatra, Strážovské vrchy, Biele a Malé Karpaty, Myjavská pahorkatina

  • Počet dní
    • 21

  • Nadmorská výška
    • max: 2043 m n. m.

    • min: 145 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 30544 m

    • klesanie: 30899 m

  • Vzdialenosť
    • 764,8 km

  • Náročnosť
    • 5

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 2015

  • Štart trasy
    • šírka: 49.4173 ° SŠ
      dĺžka: 21.69624 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.175 ° SŠ
      dĺžka: 16.97851 ° VD
      » Mapa

  • Doprava
    • Svidník (bus) - Vyšný Komárnik, štátna hranica (bus)
      Devín (bus, MHD) - Bratislava (vlak, bus, MHD)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1290 ľudí
0.48 (0.05)