Sliač je len niekoľko kilometrov vzdialené kúpeľné mestečko a tak určite nebude problém dostať sa do Zvolena a navštíviť ruiny hradu. Chýba len deň, v ktorý by som to zrealizovať. Počasie sa zlepšilo a tak piatkové poobedie bude pre vychádzku úplne ideálne. Zisťujem na recepcii kúpeľov odchody autobusov a v piatok smerujem do Zvolena a k pozostatkom Pustého hradu nad ním.

Trasa

Zvolen, žel. stanica – Zvolen, časť Balkán – Slatina – most cez Slatinu – rázc. pod Dráhami – rázc. pod Haputkou – Dolný Pustý hrad – Horný Pustý hrad – sedlo Veľký vrch – Zvolen – rázc. pod Dráhami – park Ing. Š. Višňovského – Zvolen, žel. stanica

Na Sliači sadám do autobusového spoja do Zvolena, je niečo okolo 12.45 h. Po pol hodinke pozerám smerovník pred železničnou stanicou Zvolen, ale tam je len žltá značka, ktorá mi toho veľa o ceste k hradnej zrúcanine nenapovedá. Viem kde to je, ale ako sa tam dostať, a ktorým smerom. Navigácia mi ukazuje, že niekde by mala byť modrá značka a priechod cez lávku, ale modrú nenachádzam. Napriek tomu pokračujem podľa mašinky, som pri priecestí cez koľaje. Cesta ma vedie k cigánskej časti Zvolena - Balkán. Niekedy však značka tadiaľ viedla, ale dnes nie a tak mi zostáva buď sa vrátiť späť, alebo pokračovať okolo riečky Slatiny k mostu v meste. Volím variant okolo Slatiny a po brehu a násype pokračujem až som konečne na moste. Zisťujem, že sa objavuje modra značka a tak som na dobrej ceste. Neskôr zisťujem, že prichádza z mesta od parku Ľudovíta Štúra. Neprekáža, veď nejaký kilometer - dva navyše predsa len zvládnem. Prechádzam na druhú stranu cesty a dostávam sa k smerovníku a pokračujem okolo zimného štadióna až pod Haputku. Tu sú prvé informácie o náučnom chodníku Pusty hrad.

Pustý hrad

Začína sa výstup ku hradu, chodník sa serpentínovite štverá na hor. Občas je niekde skalka, až prichádzam k vyhliadke v skupinke skál, kde je tabuľa s informáciami. Výhľad je z dvoch miest, zabezpečený zábradlím. Je to nádhera pozerať sa na sútok riek Hron a Slatina a smerom na Žiar nad Hronom, kadiaľ vedie rýchlostná cesta R-1, prekrásne je vidieť Zvolen a okolité hory až do diaľky s Veľkou Fatrou a Nízkymi Tatrami. Po chvíli odchádzam z vyhliadky a kráčam stúpajúc chodníkom až sa dostávam pod Dolný Pustý hrad. Cestou hore ma upútajú pospájané, ale aj nepospájané pneumatiky z áut. Zaujímalo by ma, čo tým chce autor povedať, veď to vôbec do prírody určite nepatrí. Je to na zamyslenie. Možno sa niekedy dozviem, čo tým chceli povedať.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Doposiaľ som nevedel, že ide o dva hrady a to dolný a horný. Súčasťou modrej značky je náučný chodník s dvadsiatimi zastaveniami pri informačných paneloch, ktorý je dlhý 6,4 km a s prevýšením 271 m. Dnes by som mal počas trasy nájsť šestnásť z nich. Určite obohatia môj obzor o nové poznatky. O osídlení, faune, flóre, ale aj iných zaujímavostiach zo života, histórie a súčasnosti lokality.

Prejdením pomyselnej bráničky v hradbách prichádzam do priestorov Dolného hradu. Je to tu pomerne pekne vyčistené, na druhom konci sa črtá časť veže, a podstatná vec sú nádherné výhľady na okolie Zvolena. Vrcholky nad 1500 m sú ešte zasnežené po prechodnom ochladení a výdatnom snežení práve vo vyšších nadmorských výškach. Počiatky osídlenia kopca siahajú do neskorého obdobia doby kamennej, doby bronzovej, o čom svedčia nálezy. Tiež z dôb pred naším letopočtom a potom v stredoveku. Hrad ako kráľovský sa začal stávať v 1. polovici 13. storočia s obytnou vežou a hradbou na ploche 0,7 ha. Dolný hrad mal oválny pôdorys. Dnes v miestach veže, do výšky 17 m sa vypína torzo jej múrov. Samotná veža mala rozmery 20 x 20 m. Medzi dolným a horným opevnením bol spojovací hradný múr v dĺžke 206 m.

Horný hrad bol oveľa väčší a odkryl sa až odlesnením vrcholu hradného vrchu. Pustý hrad alebo tiež pod názvom Zvolenský sa vypína nad sútokom riek Hron a Slatina v nadmorskej výške 475 – 571 m. Horná časť hradu (najstaršia - veža) v najvyššom bode pochádza z 12. storočia. Postupne na hornom hrade pribúdali ostatné stavby: Dončov hrad, terasy, zachovalá cisterna na vodu. Postupne boli budované až do polovice 15. storočia, kedy hrad zaniká po vypálení Jánom Huňadym. Potom ešte na sklonku 16. storočia postavili vežu Vartovku. Samozrejme, že pokiaľ niekto chce vedieť viac o histórii, tak zdrojov je na internete dosť.

V týchto miestach je hrad oveľa rozsiahlejší ako dolný a je odkrytých aj viac hradieb a miest počas výskumov. Rozlohou patrí medzi najväčšie v strednej Európe. Najprv si prezerám spodnú časť horného hradu, kde je Dončov hrad, cisterna, terasy a potom pokračujem postupne hore k najvyššiemu miestu, kde stála základná časť hradného paláca. Z týchto miest je nádherný panoramatický (kruhový) pohľad na prielom Hrona, mesto Zvolen až ku Kremničke pri Banskej Bystrici, Poľanu, Kremnické, Štiavnické a Starohorské vrchy, Veľkú Fatru a Nízke Tatry. Je to však len zlomok, čo som vymenoval. Hore je ešte meteorologická stanica Technickej univerzity. Podo mnou sa črtá zostatok hradieb hlavnej brány a posledné pohľady do diaľav a odchádzam na cestu pod hradnú bránu. Je dobojované, hrady som prešiel a tak ma čaká iba zostup lesnou cestou späť do Zvolena.

Pred vstupnou bránou nachádzam ešte informáciu, že je tu bufet, ale určite dnes nebude otvorený, skôr je to v letných mesiacoch a počas víkendových dní. Ale aj tak sa tam pôjdem pozrieť. Je to zrubová chatka a hneď pod ňou spomínaná cestička s modrou značkou. Čas ma tlačí vpred, veď spojenie späť nepočká, ale kráča sa pohodlne až prídem k miestu, kde je pamätná tabuľa tragického pádu vrtuľníka, kde zahynula počas plnenia svojich úloh jeho posádka v roku 1993.

Som pri smerovníku v sedle Veľký vrch (511 m), kde je drevená lavička s ležiacimi zvieratkami, ktoré na nej ležia a vedľa je stojaci medvedík. Pokračujem ďalej modrou až pod Veľký vrch, kde je zelená značka, ktorá tiež vedie do Zvolena, časť Neresnica a na druhú stranu do Dubovej cez sedlo Vráta a Bacúrov. Cesta je fajn a tak sa občas dám do poklusu, aby som získal trocha času. Radšej budem čakať na spoj ako zmeškať a tak som o 10 minút skôr vo Zvolene ako podľa údaja na smerovníku.

Vchádzam na okraji mesta a som pri smerovníku pod Dráhami. Obozretne prechádzam cez zebry cesty a som na moste cez Slatinu ponad železničnú trať. Z mosta je veľmi pekný pohľad ku Zvolenskému zámku, národnej kultúrnej pamiatke v goticko–renesančnom štýle ho dal postaviť Ľudovít I. Nebolo by od veci zájsť sa tam pozrieť, ale možno nabudúce a za iných okolnosti.

Odbočujem dole do parku Ing. Višňovského, prechádzajúc okolo fontán, opancierovaného vlaku Hurban, ktorý bol ako druhý postavený a zúčastnil sa bojov počas SNP a II. svetovej vojny. Za zmienku treba spomenúť pamätník na stretnutie A. Hlinku a M. Rázusa v roku 1932 vo Zvolene. Posledné metre parkom a som medzi autobusovou a železničnou stanicou. Posledný pohľad k vrchu, kde som mal možnosť poznávať históriu Pustého hradu. Do odchodu spoja na Sliač mám ešte chvíľku čas, veď som si v lese nadbehol a tak pokojne sediac na lavičke hodnotím dnešné poobedie, ktoré som za pekného slnečného dňa strávil nad mestom Zvolen.

Zhodnotenie

Nezapriem v sebe túlavého ducha, ktorý ma stále kdesi ženie za niečím novým, neviem obsedieť a tak to bolo aj teraz počas predĺženého víkendového pobytu v kúpeľoch Sliač. Na dnes to bolo výborne naplánované, slniečko hrialo a aj množstvo pekných výhľadov mi poskytol výstup a obhliadka miest, kde stál v minulosti Pustý hrad. Dlhší čas budem vstrebávať dnešné zážitky a dlho si ich uchovám vo svojom vnútri a srdiečku. Spoznal som nádherné historické miesto našej vlasti. Túžba poznania a vynaložená námaha bola odmenená.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek