Trasa

Valaská Dubová – Stredná poľana – Veľký Choč – Stredná poľana – Valaská Dubová

Po príchode do obce nečakajte žiadne oficiálne parkovisko. Zaparkujete najlepšie podľa svojho svedomia a vedomia na mieste, kde nebudete nikoho obmedzovať - tak ako som to spravil ja spolu s ostatnými motorizovanými turistami. Neviem si predstaviť ako to vyzerá počas najväčšieho turistického návalu.

K Strednej poľane

Hneď v úvode začíname miernym stúpaním. Ešte pred vstupom do lesa míňame väčší prístrešok spolu s informačnou tabuľou, ktorých je medzi Valaskou Dubovou a Strednou poľanou zasadených dokopy päť. Informujú o flóre a faune.

Príchodom do lesa sa nám začalo o niečo ťažšie kráčať. Avšak dôvodom nebolo očakávané strmé stúpanie, ale dosť kamenistá cesta a dusné ovzdušie z hroziacich búrok.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Dostávame sa popod Soliská a pokračujeme značne zúženou cestou, ktorá ich obchádza. Kráčame v rovnakom tempe, i keď výstup sa môže javiť o niečo strmší, no zbehlý turista by s tým nemal mať žiadny problém.

Prichádzame k smerovníku Strednej poľany. Opúšťame modrú značku, ktorá nás viedla z obce a napájame sa na zelenú - smer Veľký Choč.

Keď budete pokračovať po modrej značke, zhruba za dve minúty narazíte na "Hotel Choč", celkom priestrannú útulňu s vlastným vnútorným ohniskom. Od smerovníka ju nie je vidno. My sme ju zbadali až pri spätnom pohľade, keď sme opúšťali Strednú poľanu.

Taktiež by sa tým istým smerom mal nachádzať zdroj vody. Necelý kilometer smerom k Zadnému Choču ako informuje značka. Túto skutočnosť sme si však neoverili.

Veľký Choč

Úvodom badať značku, informujúcu o zimnom variante výstupu. Nechávame sa viesť oficiálnym turistickým chodníkom a zimnú trasu si odkladáme na zostup. Po pár desiatkach metrov od opustenia lúky Strednej poľany, je možné pozorovať pekný výhľad - stačí zastať a učiniť spätný pohľad. Nasleduje výstup, ktorý je však oveľa príjemnejší v porovnaní s prvou fázou etapy, keďže vzduch je oveľa dýchateľnejší a odkrývajú sa nám prvé panorámy.

Onedlho na to už stojíme pri smerovníku Veľkého Choču. Dostávame sa na samotný vrchol a osobne sa môžeme kochať sľubovaným kruhovým výhľadom. Počasie nie je najideálnejšie, takže niektoré pohoria sú nám zastreté. Na druhú stranu sme cestou stretli málo turistov a na vrchole sa ich tiež pohybovalo striedmo, takže sme si mohli vybrať ideálne miesto pre oddych.

Spätnú cestu sme si vybrali už spomínaným zimným variantom. Je to trasa po červenej značke smerom na Drapáč, kde narazíte na zaistenú cestu s reťazami. Po zídení najstrmšieho úseku sa cesta rozdeľuje na Vyšný Kubín a Valaskú Dubovú. V teréne to je dosť jasne označené, čiže zablúdenie nehrozí. Na mape však zimná trasa nie je vyznačená.

Zhrnutie

Veľký Choč splnil moje očakávania. Určite sa naň vyberiem znova, ale z inej svetovej strany. Variant z Valaskej Dubovej je síce najkratší, no prvotné stúpanie (nijak extra náročné) nebolo pre mňa ničím zaujímavé - čo sa týka scenérie.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek