Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Potulky kelčovskými osadami (3)

Turistické plány na dnešný deň boli iné. No môj živý budík (synátor Kubo) sa dnes pokazil. Celý týždeň ma z postele vykopáva už pred šiestou, preto si ani budík nenastavujem, no dnes sa budíme krátko pred ôsmou a autobus, ktorý som si večer naplánoval, odišiel asi pred 10 minútami. Na druhej strane, aspoň som sa konečne vyspal. Ale čo s krásnym aprílovým piatkom, po ktorom sľubujú ochladenie a na nedeľu sneženie, ktoré naozaj aj príde?

Vzdialenosť
18 km
Prevýšenie
+867 m stúpanie, -1005 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 22.04.2016
Pohoria
Západné Beskydy: Turzovská vrchovina
Trasa
Voda
Studnička v osade Ulčák (pod Bobekom), kaplnka sv. Anny
Doprava
Čadca (vlak, bus) / Turzovka (vlak, bus) - Vyšný Kelčov-Rieka (bus)
SHOCart mapy
» č.1077 Kysucké Beskydy, Kysuc (1:50.000)

Nakoniec pokračujem v mojich túlačkách po kelčovských osadách. Do odchodu autobusu mám ešte zo dve hodinky čas, takže žiaden stres. Tak ako prvýkrát, aj teraz ma autobus odvezie najskôr do Makova a nakoniec na konečnú, do časti Vyšného Kelčova – Rieka. Trasu som si naplánoval tak, aby som sa domov dostal peši a nebol závislý od autobusov, ktoré chodia poskromne. Ale vďaka aj za tie. V autobuse som si v miestnom nárečí vypočul obavy domácich, aby im aj súčasné autobusy nezredukovali, keďže od septembra zatvárajú miestnu školu. Pri pohľade na velikánske domiská by človek povedal, že v nich musia žiť najmenej tri generácie a bude tu detí ako smetí. No opak je pravdou. V časoch, keď sa tieto domy stavali, rodičia očakávali, že deti ostanú v rodičovskom hniezde, no nevďačné detiská sa rozutekali po svete. Treba predsa z niečoho žiť a na Kysuciach nikdy nebol život jednoduchý.

Trasa

Vyšný Kelčov – Rieka, Hluchanka (Kelčovské sedlo), Bobek, osada U Boháčov, osada Ulčak, osada Veselka, Vyšný Kelčov – Zátoka, Zlámaná, Baričákovský vrch, sedlo Vrchpoľana, kaplnka sv. Anny, Vysoká nad Kysucou – Furmanec

Vystupujem na konečnej a so mnou už len jedna pani. Ona pokračuje smerom na Zátoku a mňa čaká hneď na úvod prudké stúpanie do Kelčovského sedla na rázcestie Hluchanka. V jednej záhrade vidím medzi sliepkami pasúceho sa pštrosa. Cestou v autobuse som dvoch zazrel aj v inej záhrade a viem aj o ďalšom mieste v našej dedine, kde ich chovajú. Že by sa stal zo zvera maskot obce?

Zo sedla sa mi ponúka krásny pohľad na nedávno prejdený Čertův mlýn, Kňehyni a tiež Smrk. Hoci obec do sedla umiestnila smetné koše, na lúke nachádzam niekoľko plastových fliaš, zbieram ich a hádžem do prázdneho kontajnera. Ešte sa pristavím pri kríži z roku 1873, okolo ktorého sú vysadené štyri gaštany. Príroda sa tu nikam neponáhľa, stromy len začínajú pučať. Na juhu Slovenska sú už dávno rozkvitnuté, no keby vedeli, čo si pre nich príroda o pár dní pripraví, určite by ešte počkali. Na severe sneženie, v dolinách v noci teploty pod bodom mrazu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Prechádzam lúkou nad domy, ponúka sa mi výhľad na kelčovskú dolinu a zjazdovky v Makove – Čiernom. Pri posledných domoch vchádzam do lesa a vyplaším trojicu srniek. Vraciam sa späť na červenú značku a kúsok pred miniatúrnou osadou, pozostávajúcou z dvoch chalúpok a hospodárskej budovy ešte odbočujem na rúbanisko, z ktorého mám ako na dlani dolinu pod hraničný hrebeňom, kopec Čarták (alebo tiež aj Súkenická) s rozhľadňou a Vysokú na moravskej strane. Po lúke prichádzam k chalúpkam, čím som bližšie, tým sú psiská nervóznejšie. Neviem, či tu aj niekto nastálo býva, ale zrejme áno, keď tu má psov. Vraciam sa späť na chodník a chalupy obchádzam z druhej strany. Vojdem na lúku, pokochám sa výhľadmi a na provizórnej ohrade vidím nejaký papier. Je na ňom rukou napísané „Zákaz vstupu na súkromný pozemok“, ale pribitý je zo strany „súkromného pozemku“. Takže, ak si ho chcete prečítať, musíte na pozemok najskôr vstúpiť. Pochybujem, že by sa zákaz vzťahoval na cestu za plotom, po ktorej vedie červená TZT. Aj keď na Slovensku je možné všetko.

Ďalej ma čaká príjemné stúpanie širokou cestičkou pomedzi stromy. Na moravskej strane sa mi ukazuje pomedzi stromy Lysá hora. Stúpanie končí na kóte 898 m, v niektorej mape je bod nazvaný ako Lukavice. Nasleduje krátke klesanie a zvuk traktora a motorovej píly mi hovorí, že o chvíľu budem mať spoločnosť. Prichádzam ku skládke dreva, chodník je rozrytý a rozbahnený. Ťažko hľadám miesta, kade by som bez problémov prešiel. Odtiaľto ma čaká asi kilometrový úsek lesom. Hovorím si, že by bodlo mať tu teraz svojho 2-kolesového tátoša, na ktorom som cestu nie raz prešiel. Červená značka na chvíľu opustí štátnu hranicu a schádzam po moravskej strane ku križovatke ciest pod kopcom Bobek. Z Bílé sem vedie asfaltka, trasa je príjemná na bicykel. Prechádzam popri nezmyselnom plote, vyzerá relatívne novo, ale na veľa miestach je prerušený a dá sa jednoducho prechádzať z jednej strany na druhú. Z lúky je krásny výhľad na blízku osadu Ulčáky, vzdialenejšie kornianské osady a tiež v opare rozoznávam Veľkú Raču a malofatranské končiare. Oproti cez osadu prechádzajú jazdci na koňoch, autá s vozíkmi na prevoz koňov majú odparkované pri neďalekej chalupe.

Chodníkom lemovaným brezami prichádzam do osady Ulčáky. Hneď pri prvej chalúpke je prístupná studňa, voda tečie do dreveného korýtka pri ceste. Pokračujem ďalej popri chalupe so sýtočervenou strechou, ktorá kričí doďaleka. Krátkym stúpaním sa dostanem na rázcestie Bobek (855 m). Samotný vrchol Bobku je o niečo vyšší (871 m) a nachádza sa mimo značky. Otvorený priestor s prístreškom ponúka výhľady doďaleka. Či už na Moravsko-sliezske Beskydy alebo na naše hory. Podľa maľovanej mapy by mal byť viditeľný aj Ostrý Roháč či Baníkov. Sú však v opare. Hovorím si, že niekedy tu musím prespať a počkať si na lepšie svetlo.

Keďže som na otvorenom priestore, blížiace sa ochladenie tu je už cítiť. Od severozápadu fúka studený vietor, preto obliekam bundu a dám si turistický obed – horalku a pivo. Po chvíli prichádzajú dvaja mládenci na bicykloch. Dosť bolo oddychovania, ide sa ďalej. Po chvíli prichádzam k dvom chalúpkam, z ktorých jedna je skôr drevená unimobunka. V žiadnej mape som ich nenašiel zakreslené. Na strome si všimnem nejaký papier, priviazaný špagátom. Keďže som tvor zvedavý, idem k stromu a na papieriku je fotka nejakej tety so slovami, že to tu mala veľmi rada a že od 9. 3. 2016 bude na tomto mieste stále a odkaz pre pozostalých, aby si utreli slzy, začali sa smiať a občas si na ňu spomenuli... Milé.

Ešte kúsok a opúšťam katastrálne územie Vysokej nad Kysucou a prechádzam do Korne. Panuje tu pracovný ruch. Pred novostavbou drevenice kúsok od chodníka bagrujú jamu pre septik, poniže v osade (podľa TuristickaMapa.sk Slezákovci, podľa obecnej mapy U Boháčov) budujú chodník zo zámkovej dlažby. Vyberám sa po stopách jedného chalupára k studničke, ktorá sa nachádza v klesaní po mojej ľavej ruke, asi 100 - 150 m od prvých domov. Poprechádzam sa pomedzi chalúpky a neznačenou cestičkou sa vraciam späť do osady Ulčáky. Cesta sa postupne stráca, ale v teréne vidno, že kedysi sa tadeto určite chodilo z osady do osady.

Vychádzam z lesa na lúku okolo dvoch posedov. Jeden je novší, druhý už niečo pamätá. Pod posedmi to však vyzerá tak, ako keby páni poľovníci súťažili v tom, kto pod sebou nechá väčší bordel.

Cestičkou cez lúky sa dostanem pod domy, ktoré som pred asi hodinkou obchádzal z opačnej strany. Popri plote sa dostanem k asfaltke vedúcej do Bílé. Koníčkari sa už vrátili späť a obriaďujú svojich tátošov. Zdola po asfaltke prichádza naleštené SUV s vyfintenou paničkou a za ním sa trápi traktor s vlečkou vrchovato naloženou drevom. Nechám ich prejsť a pokračujem za nimi po štrkovej ceste do osady Ulčák (v obecnej mape sa vyskytuje v tomto okolí názov Do Vlčaka). Zastavím sa na kraji osady, urobím si zopár fotiek a neustále som sledovaný dvomi pármi očí. Pri chalupách stoja dvaja páni, jeden z nich sedí na štvorkolke, okolo pobehuje pes. Pokračujem k nim, pes sa rozbehne oproti mne a zúrivo šteká. Štvorkolkár namiesto odzdravenia vyzvedá, že čo tu hľadám. Hovorím, že nič, že sa len tak túlam po miestnych osadách. Odvetí českoslovenčinou: „Len se tak túlate, joooo? To Vám mám věřit?“ Psa nechá do mňa dobiedzať, motor štvorkolky naštartovaný, nemám sa s ním ďalej o čom baviť, aj tak by sme sa museli prekrikovať.

Radšej sa vraciam späť do hornej časti osady a pokračujem vyjazdenou cestou do lesa, z ktorého vyjdem nad osadou Veselka. Tu už to dôverne poznám, rád som tieto končiny brázdil na bicykli. Osadu Veselka len tak líznem, ozýva sa totiž odtiaľ hlasná diskotéková hudba a krik. Je piatok poobede, chalupári už dorazili. Pokračujem do časti Vyšného Kelčova – Zátoky. Ujazdenú kamennú cestu strieda relatívne nová asfaltka, okrem zachovalých dreveníc tu stoja aj murované domy. V tejto časti sa trvalo býva. Hľadám nejakú skratku, ktorou by som sa dostal do osady Zlámaná, aby som nemusel ísť dookola po ceste. Mapa v mobile mi radí, že keď prejdem cez dva potoky, dostanem sa na nejakú cestičku. Z cesty teda zleziem na lúku, preskočím prvý potok, je to skôr len taký jarok a prichádzam k druhému, ktorý je už o niečo širší, no výška vody je len niekoľko centimetrov. Dostávam sa na zvážnicu a čaká ma pomerne výživné stúpanie. Čo som ušetril na dĺžke, dobieham na výške. Zvážnica ma vypľuje na spevnenej ceste vedúcej do osady Zlámaná. Už neriešim žiadne skratky a pokračujem po ceste.

Do Zlámanej musím v jednom mieste zahnúť o 90 stupňov doprava, inak by som sa dostal do Korne. Pred Zlámanou parkujú chalupárske autá, pri prvých domoch ma víta milý pánko, s ktorým zotrvám v družnej debate možno aj pol hodinku. Preberieme všetko od počasia, cez spoločných známych až po novinky dole v dedine. Dozviem sa, že o dva dni má snežiť, nechcem tomu veriť, no keď sa o dva dni zobudím u kamaráta na chate do bieleho rána, hovorím si, že príroda sa už načisto zbláznila. Sneh na konci apríla je aj na Kysuciach rarita. A to ešte nevieme, čo na nás prichystá na máj. V polovici mája prišli prízemné mrazy aj na juh Slovenska. Síce nerád, ale musím ukončiť debatu, rozlúčim sa a stúpam do kopca nad osadu Zlámaná, k drevenému stĺpu, ktorý má znázorňovať ukrižovanie a pri ktorom som stál aj pred pár týždňami.

Pokračujem po známom chodníku na Zlámanú horu alebo tiež Baričákovský vrch, od minulej návštevy tu chýba niekoľko stromov, čečina z nich leží na chodníku, musím ju poprekračovať. Od Veľkej noci aj tu príroda trošku ožila, no listnaté stromy sú stále ešte bez listov. Zbehnem do sedla na Vrchpoľane a rozhodnem sa pokračovať ďalej mimo značiek po zvážniciach ku kaplnke sv. Anny pod vrchom Kýčera. Ešte v 18. stroročí sa tu vraj 12-ročnému dievčaťu zjavila sv. Anna. Cirkevní hodnostári tvrdenie vyhlásili za podvod, no napriek tomu tradícia údajného zjavenia v obci pretrvala. V roku 1911 tu bola postavená kaplnka zasvätená práve sv. Anne a každoročne sa tu koná v nedeľu, ktorá je najbližšie k 26. júlu omša, ktorá je vyvrcholením púte z centra obce. Pred kaplnku sa všetky ovečky nezmestia, preto sa o zábavu pre zvyšných návštevníkov starajú miestni dobrovoľní hasiči. Okrem občerstvenia majú každoročne pripravené aj koleso šťastia, v ktorom je, pokiaľ si dobre pamätám, jedinou výhrou litrová fľaša kvalitného akostného stolového vína (Nitrianske knieža alebo také niečo). Raz sme si takto s partiou vytočili 4 litre. Teraz je tu však ľudoprázdno a jedinou tekutinou, ktorú môžem požiť je výborná pramenistá voda z blízkej studničky.

Po chvíľke rozjímania pokračujem po lesnej ceste na miesto, ktorému sa hovorí „Na doline“. Je to križovatka ciest alebo skôr hubárskych chodníkov a kedysi sa tu každú nedeľu stretávala mládež a hrali futbal. Dnes už ťažko uveriť, že tu stálo ihrisko. Namiesto neho je tu skládka dreva. Chodníčkami sa dostanem až ku Kysuci. Chvíľu uvažujem, či odbočím k lávke nad riekou a skočím na jedno orosené do blízkej krčmy, no nakoniec volám domov, nech mi prehodia cez rieku čižmy, pretože do ľadovej rieky sa mi za nič na svete nechce vliezť a prebrodím ju radšej v gumákoch.

Záver

Ďalšie samoty Vyšného Kelčova mám za sebou a v hlave nápady na ďalšie túlačky. Nabudúce to však už bude mimo kataster mojej rodnej obce.

Fotogaléria k článku

Najnovšie