Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Pohľad z lúk nad osadou Javorčekovci
Pohľad z lúk nad osadou Javorčekovci Zatvoriť

Túra Vápeč, Suchá hora, Hrubá Zliezajňa a Homôľka

Nedávno sa na Hikingu objavili dve reportáže o prechode Cesty hrdinov SNP z Dukly na Devín. Cesta bola pred niekoľkými rokmi v Strážovských vrchoch preložená kvôli nezhodám s majiteľom pozemkov, pričom nová trasa vedie nezaujímavými zvážnicami. To ma motivovalo konečne sa vybrať na kopec, ktorého názov ma fascinoval. Volá sa Hrubá Zliezajňa. Keď sa vyberiete hrebeňom cez kopec alebo cez lazy v okolí Valaskej Belej, pôjdete oveľa zaujímavejšou trasou, než Cesta hrdinov SNP.

Vzdialenosť
19 km
Prevýšenie
+1250 m stúpanie, -1250 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 05.05.2016
Pohoria
Strážovské vrchy (CHKO Strážovské vrchy)
Trasa
Doprava
sedlo Homôľka (parkovisko pod lyžiarskym svahom, bus Valaská Belá-chata Homôľka)
SHOCart mapy
» č.1075 Strážovské vrchy, Tren (1:50.000)

Trasa

Sedlo Homôľka – Srvátkova lúka – sedlo Palúch – Vápeč – sedlo Palúch – Suchá hora – Šivarina – Hrubá Zliezajňa – Kršákovci – Lapšovci – Martinovci (Martinčová) – Javorčekovci – Durčekovci – Hírešovci – Senkovci – Homôľka – sedlo Homôľka

Vápeč

Ako obyčajne, z domu som vyrážal skoro. O siedmej som parkoval v sedle Homôľka. Pod lyžiarskym vlekom je veľké parkovisko, pričom na druhej strane cesty je hotel. Minul som ho a na lúčke ma prekvapilo krátke, avšak ostré stúpanie. Dnes to bude strmé.

Za lúčkou chodník pokračuje zalesneným hrebienkom, na ktorom je zopár skál. Sponad dlhšej skalnej steny je pekný výhľad na západ. Viditeľnosť však bola zlá, pretože, hoci bolo slnečno, bol opar.

Na Srvátkovej lúke sa pripojila červená značka (Cesta hrdinov SNP). Vyšiel som na Vápeč (956 m). Je to krásny kopec, ktorý má na vrchole lúku, na ktorej sú porozhadzované biele skaly. Vraj dolomitické vápence. Celý vrchol je popretkávaný chodníkmi, pretože je tu množstvo kešiek. Z kopca, ktorý mi pripomína Ostrú v Malej Fatre sú krásne výhľady na juh, západ a sever. Len keby nebol opar...

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Suchá hora

Kúsok som sa vrátil, zbehol som do sedla Palúch, a začal som stúpať na Suchú horu. Prvých pár metrov som išiel po vychodenom chodníku, ale ten sa mi čoskoro stratil. Snažil som sa ísť hrebienkom. Keďže je na ňom zopár menších skál, liezol som na ne. Bola to zábava.

Vyšiel som na zalesnenú plošinu. Bola taká veľká, že by sa na ňu zmestilo niekoľko futbalových štadiónov. Na severnom okraji plošiny sú skaly. Najkrajším miestom kopca je výrazný skalný ostroh s výhľadom na juh. Dobre z neho vidno lazy okolo Valaskej Belej.

Vrchol Suchej hory (986 m), ktorá je vyššia ako Vápeč, je na juhovýchodnom okraji hrebeňa. Trianguláciu som tam však nenašiel. Z kopca som schádzal hustou bukovou mladinou. Snažil som sa využívať chodníčky od zveri, no zajace a srnky sú trochu nižšie ako ja. Zo sedla som si všimol, že stačilo, aby som schádzal pár desiatok metrov vedľa a mladine som sa mohol vyhnúť.

Šivarina a Hrubá Zliezajňa

Chvíľu som kráčal po novej zvážnici a opäť idem len tak lesom. Preliezol som zopár skaliek a prišiel som na hlavný vrchol Hrubej Zliezajne (954 m). Je tu dvojica zaisťovacích triangulačných tyčí a na južnej strane hrebeňa je dlhší skalný múr s nevýrazným previsom. Aj som k nemu zbehol, ale žiadna jaskyňa tam nie je.

Hrebienkom som prišiel na druhý vrchol Šivarina (946 m). Je to najnižší kopec hrebeňa Suchej hory, no práve na ňom je triangulácia. Kopec je zarastený lesom, ale z ostrohu východne od vrchola je pekný vyhľad na Strážov.

Na ďalšom úseku som si dával veľký pozor, lebo som chcel trafiť správny hrebienok. Podarilo sa. Obišiel som dolinku smerujúcu na juhovýchod a schádzal som z kopcov. Na obratisku na konci zvážnice je ohnisko a drevená konštrukcia na stan. Zrejme sem chodia trampi. Kúsok ďalej je na hrebienku posledná pekná skala.

Lazy Valaskej Belej

Strmým svahom so šípkami, trnkami a iným teplomilným kriačím som zbehol do osady Kršákovci. Stoja tu asi tri domy a ako som kráčal pomedzi ne, ocitol som sa vo dvorčeku. Kým som sa nechápavo rozhliadal, pribehli ku mne mladé kozľatá a ovečky, že či im niečo nedám. Opatrne som vycúval a lúkou som zbehol na panelovú cestu. Po ceste išlo auto a vodič sa ponúkol, že ma zvezie. S poďakovaním som odmietol.

Minul som veľkú osadu Lapšovci a odbočil som zo značky, na ktorú som prišiel pri Kršákovcovh. Pri ceste sú dva osamote stojace domčeky. Hneď pod nimi som zahol do bočnej dolinky. Pod lazom Martinovci (Martinčová) je malá trampská osada. Na stromoch sú vystavené lebky nejakých zverov a na strome visí motto: “Zloduch alebo hrdina, tu sme všetci jedna rodina.” Páčilo sa mi, hoci v češtine by znelo lepšie.

Tesne pred prvým domom Martinovcov (Martinčová) som zahol k potoku a vybehol som na lúky. Tie ma doviedli k lazu Javorčekovci. Sú tu staré domy, niektoré zrekonštruované, a žije tu iba zopár stálych obyvateľov. Táto osada sa mi páčila zo všetkých najviac.

Za Javorčekovcami som stúpal lúkou, z ktorej sú nádherné výhľady na okolitý kraj. Prišiel som k Durčekovcom a Hírešovcom. Dvojosada je schovaná lese a je celá obývaná. Pôsobí ako malá dedina, hoci jediný prístup k nej je po nespevnených cestách.

Zbehol som do doliny. Prekrižoval som hlavnú cestu a nato som sa predral cez kriačie okolo potoka Nitrica. A už opäť kráčam po lúke. Minul som veľké družstvo a prišiel som k Senkovcom. Je to siedma, posledná osada na dnešnej trase, no v okolí Valaskej Belej sú takýchto osád desiatky. Senkovci by sa mi páčili, keby horným okrajom osady nešla frekventovaná štátna cesta č. 574.

Homôľka

Za osadou som chvíľu kráčal po hlavnej ceste a odbočil som na lúčku. Tesne pred sedlom Homôľka je rovnomenný kopec, na ktorý som chcel vyliezť. Sprvu som kráčal po značke miestneho značenia. Tvoril ju biely trojuholník, v ktorom bol červený puntík. Lenže nad sedlom som značku stratil. Ešte chvíľu som kopec traverzoval, no nemalo zmysel ďalej hľadať značku. Zahol som do kopca.

Homôľka je poriadne strmá. Stúpal som prudko nahor a na suchom lístí sa mi šmýkalo. Dva kroky hore, jeden dolu. Ale nakoniec som na kopec vyšiel. Vrchol Homôľky (907 m) je schovaný v lese a nie je z neho žiaden výhľad. Vrátil som sa na lúku pod sedlom a známou trasou som sa o 14.15 h vrátil na parkovisko.

Záver

Po vlaňajšom vandri sa mi Strážovské vrchy zapáčili. Nie sú veľmi vysoké, sú však poriadne strmé. Rád sa sem budem vracať.

Fotogaléria k článku

Najnovšie