Túra

Vápeč, Suchá hora, Hrubá Zliezajňa a Homôľka

29.07.16
Nedávno sa na Hikingu objavili dve reportáže o prechode Cesty hrdinov SNP z Dukly na Devín. Cesta bola pred niekoľkými rokmi v Strážovských vrchoch preložená kvôli nezhodám s majiteľom pozemkov, pričom nová trasa vedie nezaujímavými zvážnicami. To ma motivovalo konečne sa vybrať na kopec, ktorého názov ma fascinoval. Volá sa Hrubá Zliezajňa. Keď sa vyberiete hrebeňom cez kopec alebo cez lazy v okolí Valaskej Belej, pôjdete oveľa zaujímavejšou trasou, než Cesta hrdinov SNP.

Trasa

Sedlo Homôľka – Srvátkova lúka – sedlo Palúch – Vápeč – sedlo Palúch – Suchá hora – Šivarina – Hrubá Zliezajňa – Kršákovci – Lapšovci – Martinovci (Martinčová) – Javorčekovci – Durčekovci – Hírešovci – Senkovci – Homôľka – sedlo Homôľka

Vápeč

Ako obyčajne, z domu som vyrážal skoro. O siedmej som parkoval v sedle Homôľka. Pod lyžiarskym vlekom je veľké parkovisko, pričom na druhej strane cesty je hotel. Minul som ho a na lúčke ma prekvapilo krátke, avšak ostré stúpanie. Dnes to bude strmé.

Za lúčkou chodník pokračuje zalesneným hrebienkom, na ktorom je zopár skál. Sponad dlhšej skalnej steny je pekný výhľad na západ. Viditeľnosť však bola zlá, pretože, hoci bolo slnečno, bol opar.

Na Srvátkovej lúke sa pripojila červená značka (Cesta hrdinov SNP). Vyšiel som na Vápeč (956 m). Je to krásny kopec, ktorý má na vrchole lúku, na ktorej sú porozhadzované biele skaly. Vraj dolomitické vápence. Celý vrchol je popretkávaný chodníkmi, pretože je tu množstvo kešiek. Z kopca, ktorý mi pripomína Ostrú v Malej Fatre sú krásne výhľady na juh, západ a sever. Len keby nebol opar...

Suchá hora

Kúsok som sa vrátil, zbehol som do sedla Palúch, a začal som stúpať na Suchú horu. Prvých pár metrov som išiel po vychodenom chodníku, ale ten sa mi čoskoro stratil. Snažil som sa ísť hrebienkom. Keďže je na ňom zopár menších skál, liezol som na ne. Bola to zábava.

Vyšiel som na zalesnenú plošinu. Bola taká veľká, že by sa na ňu zmestilo niekoľko futbalových štadiónov. Na severnom okraji plošiny sú skaly. Najkrajším miestom kopca je výrazný skalný ostroh s výhľadom na juh. Dobre z neho vidno lazy okolo Valaskej Belej.

Vrchol Suchej hory (986 m), ktorá je vyššia ako Vápeč, je na juhovýchodnom okraji hrebeňa. Trianguláciu som tam však nenašiel. Z kopca som schádzal hustou bukovou mladinou. Snažil som sa využívať chodníčky od zveri, no zajace a srnky sú trochu nižšie ako ja. Zo sedla som si všimol, že stačilo, aby som schádzal pár desiatok metrov vedľa a mladine som sa mohol vyhnúť.

Šivarina a Hrubá Zliezajňa

Chvíľu som kráčal po novej zvážnici a opäť idem len tak lesom. Preliezol som zopár skaliek a prišiel som na hlavný vrchol Hrubej Zliezajne (954 m). Je tu dvojica zaisťovacích triangulačných tyčí a na južnej strane hrebeňa je dlhší skalný múr s nevýrazným previsom. Aj som k nemu zbehol, ale žiadna jaskyňa tam nie je.

Hrebienkom som prišiel na druhý vrchol Šivarina (946 m). Je to najnižší kopec hrebeňa Suchej hory, no práve na ňom je triangulácia. Kopec je zarastený lesom, ale z ostrohu východne od vrchola je pekný vyhľad na Strážov.

Na ďalšom úseku som si dával veľký pozor, lebo som chcel trafiť správny hrebienok. Podarilo sa. Obišiel som dolinku smerujúcu na juhovýchod a schádzal som z kopcov. Na obratisku na konci zvážnice je ohnisko a drevená konštrukcia na stan. Zrejme sem chodia trampi. Kúsok ďalej je na hrebienku posledná pekná skala.

Lazy Valaskej Belej

Strmým svahom so šípkami, trnkami a iným teplomilným kriačím som zbehol do osady Kršákovci. Stoja tu asi tri domy a ako som kráčal pomedzi ne, ocitol som sa vo dvorčeku. Kým som sa nechápavo rozhliadal, pribehli ku mne mladé kozľatá a ovečky, že či im niečo nedám. Opatrne som vycúval a lúkou som zbehol na panelovú cestu. Po ceste išlo auto a vodič sa ponúkol, že ma zvezie. S poďakovaním som odmietol.

Minul som veľkú osadu Lapšovci a odbočil som zo značky, na ktorú som prišiel pri Kršákovcovh. Pri ceste sú dva osamote stojace domčeky. Hneď pod nimi som zahol do bočnej dolinky. Pod lazom Martinovci (Martinčová) je malá trampská osada. Na stromoch sú vystavené lebky nejakých zverov a na strome visí motto: “Zloduch alebo hrdina, tu sme všetci jedna rodina.” Páčilo sa mi, hoci v češtine by znelo lepšie.

Tesne pred prvým domom Martinovcov (Martinčová) som zahol k potoku a vybehol som na lúky. Tie ma doviedli k lazu Javorčekovci. Sú tu staré domy, niektoré zrekonštruované, a žije tu iba zopár stálych obyvateľov. Táto osada sa mi páčila zo všetkých najviac.

Za Javorčekovcami som stúpal lúkou, z ktorej sú nádherné výhľady na okolitý kraj. Prišiel som k Durčekovcom a Hírešovcom. Dvojosada je schovaná lese a je celá obývaná. Pôsobí ako malá dedina, hoci jediný prístup k nej je po nespevnených cestách.

Zbehol som do doliny. Prekrižoval som hlavnú cestu a nato som sa predral cez kriačie okolo potoka Nitrica. A už opäť kráčam po lúke. Minul som veľké družstvo a prišiel som k Senkovcom. Je to siedma, posledná osada na dnešnej trase, no v okolí Valaskej Belej sú takýchto osád desiatky. Senkovci by sa mi páčili, keby horným okrajom osady nešla frekventovaná štátna cesta č. 574.

Homôľka

Za osadou som chvíľu kráčal po hlavnej ceste a odbočil som na lúčku. Tesne pred sedlom Homôľka je rovnomenný kopec, na ktorý som chcel vyliezť. Sprvu som kráčal po značke miestneho značenia. Tvoril ju biely trojuholník, v ktorom bol červený puntík. Lenže nad sedlom som značku stratil. Ešte chvíľu som kopec traverzoval, no nemalo zmysel ďalej hľadať značku. Zahol som do kopca.

Homôľka je poriadne strmá. Stúpal som prudko nahor a na suchom lístí sa mi šmýkalo. Dva kroky hore, jeden dolu. Ale nakoniec som na kopec vyšiel. Vrchol Homôľky (907 m) je schovaný v lese a nie je z neho žiaden výhľad. Vrátil som sa na lúku pod sedlom a známou trasou som sa o 14.15 h vrátil na parkovisko.

Záver

Po vlaňajšom vandri sa mi Strážovské vrchy zapáčili. Nie sú veľmi vysoké, sú však poriadne strmé. Rád sa sem budem vracať.

Fórum 9 príspevkov
Vápeč, Suchá hora, Hrubá Zliezajňa a Homôľka 19/02/19 17:05 9 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Ferrata Karnské Alpy - Monte Peralba Monte Peralba je tretím najvyšším kopcom Karnských Álp. Je o trochu vyššia ako Gerlachovský štít. Kopec mi padol do oka pred štyrmi rokmi, keď som išiel kúsok hraničného hrebeňa medzi Rakúskom a Talianskom. Kráčal som po čiernych bridlicových skalách a Monte Peralba bola celá biela, pretože ju tvorí vápenec. Bol to poriadny kontrast. Odvtedy som dúfal, že na ňu raz vyleziem. 06/08/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Karavanky – Kepa (Mittagskogel) Kepa, po nemecky Mittagskogel, je najvýraznejším kopcom západnej časti Karavaniek (Karavanke). Rozhodol som sa vyjsť naň zo slovinskej strany, čo sľubovalo zaujímavú túru s celkom slušným prevýšením. A keďže mi vyšlo počasie, boli aj výhľady. 30/07/19 Martin Knor Svet
Túra Lavanttaler Alpen - Koralpe a Saualpe Keď chodievam Rakúskom po diaľnici A2 na juh, na hranici medzi Štajerskom a Korutánskom obdivujem vysokú horu. Volá sa Koralpe a patrí do pohoria Lavanttaler Alpen. Začiatkom júna bolo v Hochschwabe veľa snehu, preto som sa o týždeň vybral práve sem. Na oblých kopcoch ležiacich o voľačo južnejšie snáď už sneh nebude. Jeden deň strávim v Koralpe a druhý prejdem o voľačo nižšie Saualpe. 23/07/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Glarnské Alpy – k St. Martin cez Heidelpass Pri jednej návšteve v Salzburgu som si kúpil v miestnom kníhkupectve turistickú mapu od Kümmerly+Frey: Sargasenland, Liechtenstein, 1 : 60 000. Na prednej stránke bola fotka malej osady s kostolíkom v horách. Nič moc, len pár stavbičiek pod skalou. No z obrázku vyžarovalo pre mňa niečo, čo nedokážem popísať. Až raz som náhodou identifikoval miesto a zostal som prekvapený poznaním, že som sa práve ani veľmi ďaleko nevyskytol. Bohyňa príležitosti dala ponuku, ktorá sa neodmieta. dnes Vladimír Mikuš Svet
Túra Slovenskou Saharou - Záhorácka magistrála Na Záhorí som už bol viackrát, ale nikdy s turistickým cieľom. Predsa len táto časť Slovenska nepatrí z morfologického hľadiska medzi najatraktívnejšie a človeka to láka skôr do kopcov. Takéto odsúdenie krajiny je však veľmi povrchné a krásne miesta sa nájdu naozaj všade, len treba mať otvorené oči a vnímať krajinu okolo seba. včera Pavel Forgáč Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +
Túra Západné Javorníky: Čertov – Vysoká nad Kysucou Východnú časť Javorníkov v okolí Čadce som pochodil vo všetkých ročných obdobiach, pešo, na snežniciach alebo aj na bicykli. Západnú časť, tvoriacu hranicu SR a ČR, som poznal len z lyžovačky na Čertove. Túto osadu Lazov pod Makytou som zvolil ako východisko hrebeňovej túry najmä z dopravných dôvodov – keď piatok bol zároveň sviatkom Sv. Cyrila a Sv. Metoda a autobus z Púchova ideálne nadväzoval na skorý rýchlik z Bratislavy. 18/08/19 Peter Straka Javorníky

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Vápeč, Suchá hora, Hrubá Zliezajňa a Homôľka 19/02/19 17:05 9 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Strážovské vrchy (CHKO Strážovské vrchy)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 986 m n. m.

    • min: 535 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1250 m

    • klesanie: 1250 m

  • Vzdialenosť
    • 19 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 05.05.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9055 ° SŠ
      dĺžka: 18.327 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9055 ° SŠ
      dĺžka: 18.327 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • sedlo Homôľka (parkovisko pod lyžiarskym svahom, bus Valaská Belá-chata Homôľka)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1 (0.3)