Trasa

Plavecký Mikuláš - Kršlenica - Čierna skala - Jahodník - Jaskyňa Driny rázcest. (žltá) - Smolenice (zelená)

Kršlenica

O 8.50 vystupujem na zastávke v Plaveckom Mikuláši. Autobus bol plný turistov, všetci však vystúpili v Plaveckom Podhradí. Vykročím do vlhkého a pochmúrneho dňa. Hneď za kostolom a malým námestíčkom ma rázcestník navádza po ceste doľava. Žltá značka vedie súbežne s modrou po asfaltke za obec. Po desiatich minútach chôdze na rázc. Vodojem sa žltá zvrtne doprava a to už stúpam vlhkým, klzkým lesom. Svah je čoraz príkrejší, rovné buky sa začínajú deformovať a po pravej strane sa zjavujú skalné útvary. Nasleduje pekná lúčka s borovicami a tvarová značka ma vyvedie doprava na vrchol. Pár minút už prší a na skalnom ostrohu Kršlenice dostávam zásah záhoráckym severákom. Vôbec ma netešia kvapky vody na objektíve... Nebesá sú však milosrdné, dážď ustane a tak si môžem vychutnať takmer kruhový výhľad - od Veterlína cez Čiernu skalu, Klokoč, Vápennú, Pohanskú, Plavecký hrad až po Záhorskú nížinu. Zatiaľ čo obloha je tmavá, úzky horizont je intenzívne osvetlený - jasne vidieť Pavlovské vrchy na Morave. Hlboko pod skalnými zrázmi Kršlenice leží Plavecký Mikuláš.

Čierna skala

Vrátim sa späť a mierne stúpam lúčkou. Za ňou nasleduje zostup po okraji doliny; z miesta kde sa chodník skrúca doľava je cez opadané stromy vidno bralá Kršlenice. Onedlho prichádzam na rozsiahle rúbanisko na rázcestie Pod Čiernou skalou. Žltá značka tu križuje červenú magistrálu. Tabuľka smerovníka vedie rovno do omladiny. Vydám sa kúsok vľavo, nič, vrátim sa a skúsim doprava - je tam neobvyklá oranžová smerová tabuľka s menom skaly. Smerujem stúpaním pomedzi omladinu. Chodník je príjemný, z oboch strán ho lemuje vysoká suchá tráva. Obzriem sa späť, pekný pohľad do doliny uzatvárajú dva zelené pahorky Holej hory. Trávnatý lem sa skončí a chodník sa vinie cez málinčie. Potvora, keby chcelo s plodmi stratiť aj ostne! Preškriabem sa vyššie a som pod lesom na rozbahnenej zvážnici. Chodník pokračuje po nej. Už vidím horizont Čiernej skaly, ktorý je vlastne z tejto strany zalesneným oblým chrbtom. Tabuľka prírodnej rezervácie odkloní lesnú cestu doprava a o chvíľu som pri vrcholovom stĺpe. Knižka je beznádejne zapísaná. Vyjdem na bralo a kochám sa úžasným výhľadom. Skala nie je izolovaný skalný útvar, ale dlhý skalný hrebeň. Treba sa po nej prejsť, periférne výhľady sú vždy iné.

Nad ľavým okrajom skalnej hradby sa vypína strecha Malých Karpát – Veterlín, Záruby a Čelo. Je ich dobre vidno len vďaka opadaným stromom. Priamo pod nohami je riadna zníženina, (neďaleký Lošonec je 400 m nižšie), na obzore sa zľava dvíha hrebeň vrchu Driny, nasleduje otvorený lúčny priestor okolo Lošonca a reťaz orešianskych Karpát. Pravá strana je opäť hornatá, dominuje blízky Starý plášť, za nim Geldek (Jelenec), takmer konjunkcia Klokoča, Vápennej a Vysokej, ba vidno ešte vzdialenejší hlavný hrebeň okolo Skalnatej. Nad hlavou mi visí bezhraničná, plochá doska sivých mrakov, len horizont je ožiarený slnkom. Pri zmene intenzity osvetlenia v škáre občas vidno aj Považský Inovec a Tribeč. Najimpozantnejším objektom je však atómka v Jaslovských Bohuniciach. Ako na plastickej mape možno rozoznať smer ďalšieho postupu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Keď sa chystám na odchod, počujem hlasy. Na vrchol prúdi množstvo turistov. Postupujem chodníkom po pravej strane hrebeňa, na jeho konci je krátke, ale veľmi nepríjemné klesanie po klzkých skalách a koreňoch. Chodník prudko klesá a stáča sa doľava do doliny. Čuduj sa svete, prechádzam cez fliačik snehu. Aká rarita v teplom januári! Ďalej pokračujem dolinou Polámaná, stretám opäť vysmiatu skupinu vystupujúcu na vrch. Deti, mládež, stredný vek, seniori. Trojkráľové výstupy sú zrejme začiatkom plnenia novoročných sľubov... Chodník sa zmení na zvážnicu, neskôr spevnenú. Pridá sa aj zurčiaci potôčik. Cesta prejde pravým okrajom veľkej lúky a tak mám konečne možnosť vychutnať si pohľad na skalnatú tvár Čiernej skaly. Na lúke je veľmi pekná solitérna skupina košatých stromov a na jej konci krytý prístrešok. Ešte jedna lúčka a chodník opustí cestu vpravo do lesa a opäť cez lúku. Musím pochváliť perfektné značenie celej trasy z roku 2005, prechod cez lúku je pod smerovou značkou doplnený aj údajom o vzdialenosti v metroch k ďalšej značke na jej konci. Takéto návestia cez slovenské lúky často chýbajú. Za lúkou v lese sa cesta zvrtne vľavo cez potok a pri borovicovej škôlke doprava – to už moje chodidlá narážajú na asfalt cesty až na Jahodník.

Jahodník a Driny (jaskyňa a vrch)

Toto rekreačné stredisko disponuje chatovou osadou, reštauráciami, ubytovacími zariadeniami a početnými súkromnými chatami. Teraz však vyzerajú dosť mŕtvo. Na rázcestí odbočím doľava a pokračujem prístupovou, zo začiatku asfaltovou cestou k jaskyni Driny. Ako takmer každý vchod do jaskyne, aj tento leží vo vrchu. Cestou vedie aj náučný chodník (začína v Smoleniciach). Ako priateľa vláčikov ma zaujme panel č. 4 o využívaní lesa v minulosti, v tejto časti Karpát existovalo 40 km konských a 70 km parných lesných úzkokoľajok! Na rázcestí Jaskyňa Driny opustím žltú značku a po zelenej stúpam k vchodu do jaskyne. Nasleduje cik-cakové stúpanie po chodníku so zábradlím s početnými odpočívadlami s lavičkami. V skale sú postavené viaceré budovy, najviac ma zaujme WC v "alpskom" štýle. Upravený chodník sa končí pred vstupom do jaskyne, z pravej strany vedie krátky, strmý stupáčik na hrebeň vrchu Driny. Po daždi nepríjemne kĺže. Zo skalného ostrohu je vynikajúci, presne inverzný výhľad ako z Čiernej skaly. Počasie sa stále neumúdrilo, sivá opona stále visí - fotografie budú vyžadovať veľa úprav... Kúsok povyše ma zaujme nerezový poklop vstupnej šachty do jaskyne. Objektív fotoaparátu aj s bleskom nakukne cez prieduch (ťahá tu teplý vzduch) a odhalí len dlhý rovný rebrík do podzemia v štvorcovej šachte. Pokračujem hrebienkom pomedzi zakrpatené a pokrútené teplomilné stromy, neskôr vpravo listnatým lesom. Zaujme ma odpočívadlo, ktoré je čiastočne ukryté pod skalným previsom. Už ma čaká len pár stoviek metrov klesania klzkým lesom a ulicami Smoleníc na zastávku ObÚ. Na moju veľkú radosť stíham myjavský expres. Z pohodlného autobusu sledujem lejak, ktorý sa práve spustil...

Na záver

Jedná sa o krajinársky príťažlivú, fyzicky nenáročnú trasu. Kto by si ju chcel trochu pritvrdiť, môže z Jahodníka zamieriť cez Čertov žľab na Záruby a tam sa vydať po hrebeni buď späť cez Ostrý kameň do Plaveckého Mikuláša alebo opačne cez Havraniu skalu na žel. stanicu Smolenice či Bukovú. Druhá možnosť je potulka Smolenickým krasom vrátane návštevy jaskyne http://www.ssj.sk/jaskyne/spristupnene/driny/, ktorá je však v zimnom období uzavretá.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek