Prebúdzame sa do krásneho slnečného rána. Neveriacky pozeráme z okna na mokrú cestu. Áno, pršalo, no teraz je obloha modrá a obláčiky len sem-tam, ako namaľované. Celá naša výprava, šesť dospelákov a tri deťúrence 6-, 5- a 4-ročné, nemení nič z turistického plánu. Dnes ideme okruh Juráňovou dolinou. Uvidíme, ako to najmenší drobec zvládne. Po prvej skúške jeho zdatnosti na túričke na Veľkú homoľu v Malých Karpatoch veríme, že to pre neho nebude problém.

Trasa

Oravice – Tichá dolina – Juráňova dolina – Umrlá – sedlo pod Umrlou – Bobrovecká dolina – rašelinisko Peciská – Oravice

Parkujeme v Oraviciach. Balíme všetky potrebnosti, vrátane pršiplášťov plus šatstvo na prezlečenie pre drobcov. Dedko má zásoby dobrôt hádam na týždeň. Veď batoh tak aj vyzerá.

Prichádzame k informačným tabuliam o náučnom chodníku Antona Kocyana. Dozvedáme sa veci, o ktorých sme nevedeli. Na fotkách si všimneme chodník z dosiek, no preštudovať všetky tabule nemáme šance. Naše živé striebra naliehajú na cestu, a tak si štúdium nechávame na neskôr.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Trasu začíname opačným smerom, než stojí vstupná brána do Tatranského národného parku - Oravice. Zoznamujem sa s prvými metrami okruhu. Tabuľka oznamuje, že vstupujeme do Tichej doliny. Začína asfaltkou. Ešte sa ani nerozbehneme a natrafíme na prvý altánok. To by bolo, keby sme ho bez povšimnutia obišli. Poutierame ho bundami a nohavicami od zvyškov vody po nočnom daždi, no za naliehania najstarších pokračujeme ďalej.

Okolo nás opatrne prechádza traktor a po chvíľke prefrčí kamión naložený pňami stromov. Máme čo robiť, aby sme sa mu na úzkej ceste vyhli. Prichádzame k vyhliadkovej vežičke. To je radosti. Drobcov nič nezastaví. Každý chce byť hore prvý. Spomínam si, keď som tu bola prvýkrát, vežička bola rozostavaná. Dnes je dokončená, má pekne upravené okolie, posedenie s lavičkami a stolíkom. Čo ma milo prekvapí je, že na plošine vežičky je ďalekohľad, za ktorý sa nemusí platiť a môže sa cezeň pozerať.

Po nočnom daždi sú vrcholky okolitých kopcov zahalené do oparu, no na krásnych lúkach je čo obdivovať. Keď sa dosýta napozeráme ďalekohľadom po okolí, postupujeme ďalej. V diaľke sme totiž zazreli niečo zaujímavé. Zo salaša kôň ťahá obrovské pne stromov. Pri salaši natrafíme aj na malé stádo oviec. Sú v ohrade, no prichádzajú nás pozdraviť s hlasným békaním. Deťúrence ich napodobňujú, dospeláci sa pridávajú. Keď sa jeden z dospelákov vyjadrí, že sa ovečky s nami rozprávajú, nedôverčivo pozrú na neho. Ovečky békajú a najstarší sa opýta: "A čo nám teraz povedali, hááá?" Je z toho veľká zábava, ako sa vzájomne dopĺňame v preklade z ovčieho jazyka. Ukončíme rozhovory s ovečkami, pokračujeme ďalej po ceste. Prichádzame k ďalšiemu altánku. Ako pri každom z nich, aj tu sa nachádza informačná tabuľa.

Keďže sa chce dedko zbaviť záťaže na chrbte, pri zastavení ponúka dobrôtky. Nikto im neodolá. Nezdržiavame sa dlho, lebo sa začínajú tvoriť obláčiky. Každý si narýchlo zobne koláčik a odpije zo svojej fľaštičky. Pobalíme sa a po chvíľke cesty prichádzame k rázcestiu pod Šatanovou. Konečne opúšťame asfaltku, a vstupujeme do lesa. Cesta lesom netrvá dlho a sme na Šatanovej poľane. Je krásna, rozsiahla. V diaľke na opačnom konci vidíme stádo oviec. Trávnatým chodníkom po značke sa k nemu približujeme. Tešíme sa zo stretnutia s bačom. Keď nám povie, že v stáde je 400 oviec, všetci sa neveriacky čudujeme. Najmladší ponúka ovečke lopúchový list, no po očuchaní ho obíde. Nechutí jej.

Keď baču dostatočne vyspovedáme, poberieme sa ďalej k lesu. Tu začína Juráňova dolina. Prichádzame opäť k altánku. Najmladší drobec oznamuje: "Mám mokré nožičky." Drobné vibramky nevydržali množstvo vody na tráve po nočnom daždi. Našťastie sa našli v batohu suché ponožky. No topánky náhradné nemáme. A tak idú na nôžky sáčky a šup do vibramiek. Ešteže máme tenké sáčky. Drobec je spokojný, ide sa ďalej.

Dolina sa zužuje. Popri potôčiku prichádzame k prvým mostíkom a pohodlným rebríkom. Trošku sa šmýkajú. Chodníček je miestami úzky. Upozorňujúc drobcov na možnosť zošmyknutia sa ich zabrzdíme v naháňačke. Deťúrence majú z drevených doplnkov chodníka radosť. Cítia sa ako na preliezkach. Z bezpečnostných dôvodov sa dospelák presúva na čelo výpravy. Takto si môžeme krásnu dolinu viac vychutnávať. Všetci sme z prírody nadšení, najmenších poúčame, vysvetľujeme im, keď kladú otázky. Prichádzame ku skale s reťazami. Zážitok pre dospelákov, no omnoho väčší pre deťúrence. Držiac sa reťazí ju úspešne zdolávame. Vodopády a vodopádiky nás sprevádzajú celou dolinou. Prechádzame nad nimi môstikmi, až kým sa chodník neodkloní od potoka. Začíname stúpať. Serpentínami, za veselého hundrania starších, no na radosť drobcov, že nás môžu konečne predbehnúť a mávať nám z chodníka nad nami. Chodník je pekný, nie je rozmočený, sme vo sviežom lese. Výstup netrvá dlho. Na jeho vrchole sa dostávame na rázcestie Umrlá.

Je tu pekné posedenie opäť s altánkom. Tu sa rozhodujeme, že si urobíme obedňajší piknik. Každý vyberá z batohu všetko, čo sa dá zjesť. Dedko má toho najviac. Všetci sa s chuťou púšťame do hodovania. Chutí nám. Pri jedení rozoberáme, čo sme prešli a videli. Prechádzame sa po okolí, konečne v kľude čítame jednu z tabúľ náučného chodníka. Zaujme rampa s informáciou o zrušenom chodníku. Piknik trvá dosť dlho. No aj keď nám je na tomto mieste dobre, musíme sa pobrať ďalej. Zvyšky dobrôt balíme a pokračujeme. Čaká nás prudký zostup, po ktorom prichádzame na rázcestie sedlo pod Umrlou. Sme v Bobroveckej doline, opäť na asfaltovej ceste.

Slnko zahnalo mraky, obloha sa čistí, je krásny slnečný deň. Les končí, prichádzame na lúku s horárňou Bobrovec. Príroda nádherne vonia. Deťúrence sa zabávajú s prírodnými dáždnikmi - velikánskymi lopúchmi. Čo všetko s nimi dokážu, to by dospelákov nenapadlo. Cesta začína byť únavná, lopúchy sa minuli. No lúky sú plné kvetov, je o čom sa baviť. Prichádzame na rázcestie Vanička. Jedna zo šípok nás nasmeruje k prameňu. Poteší nás to. Prameň je v lese, osvieženie padne vhod. Každý musí ochutnať z čistej, pramenistej vody. Naplníme prázdne fľašky a ideme ďalej.

Na otázku, kedy budeme v cieli našej túričky, sa snažíme upokojiť najmenších, že už len chvíľku a sme tam. Kontrolujeme trasu na tablete, pokyvkávame hlavou, že ozaj len chvíľku. No to ešte netušíme prekvapenie, čo nám vojde do cesty a našu trasu o nejaký čas predĺži.

Prichádzame k mostíku s tabuľou. Na nej si stíhame akurát prečítať, že vstupujeme na rašelinisko a naši najmenší sa už rútia na chodník z dosiek, ktorý pokračuje do lesa. To by sme neboli my, aby sme toto nepreskúmali. Veď uvidíme, čo nás čaká. Po drevenom chodníku mladým lesom prichádzame na lúku. Občas sa v medzerách pod doskami ukáže voda na prekvapenie drobcov. Tešia sa, že my sme v suchu nad ňou. Vysvetľujeme im, o čo ide. Chápavo prikyvujú.

Medzerami chodníček prerastá trávou a kvietkami. O aké kvietky ide, máme možnosť si prečítať na tabuľkách popri chodníku. Na druhej strane zamokrenej lúky zbadáme vežičku. Hurá, tam ideme. Už len pokrikmi sa snažíme deťúrence brzdiť v ich nadšení a behu, aby sa niekde z chodníka do rašeliniska nevysypali. Zbytočne. Aj tak nereagujú. Idú si za svojím. Šťastlivo prichádzame k vežičke.

Slnko pripeká, dospeláci hľadajú tieň za popisnými panelmi aj pod vežičkou. Najmenší urgujú, že si chcú pozrieť jednu z odbočiek chodníka do lesa. Na naliehanie sa dedko obetuje a spoločne idú na prieskum. Po chvíľke sa však vracajú s oznámením, že tam chodník končí. Našťastie. Ináč by nás naši nezmari nútili, aby sme išli chodník preskúmať.

Pri vežičke si konečne môžme preštudovať informácie o mieste, kde sa nachádzame. Sme všetci od slnka unavení, no máme dnes ešte aj iný plán, než zbytočne preleňošiť vzácne chvíle krásneho dňa. A tak, opäť po doplnení energie keksíkmi a vodou, dokončujeme zaujímavý okruh. Ústi príchodom k mostíku na asfaltku o niekoľko desiatok metrov nižšie, ako sme vstúpili na prvý. Poteší nás to. Sme takmer pri vstupnej bráne do Tatranského národného parku - Oravice. Už len pár metrov a sme na parkovisku pri našich autách.

Mamka kontroluje nôžky najmenšieho drobca. Sú suché, aj vibramky obschli. Nôžky sú v poriadku. Nôžky ani jedného drobca nie sú unavené. Akoby nemali za sebou takmer 10 km chôdze. Sú pripravené na túru na nasledujúci deň. Keď bude dobré počasie, pokúsime sa splniť si ďalší plán návštevy našou výpravou. To ešte netušíme, že najmenší bude ten, ktorý nám umožní zažiť a vidieť ďalšie krásne miesto v našich horách.

Užitočné odkazy

• Náučný chodník Antona Kocyana v Oraviciach
• Náučný chodník v Oraviciach splnil všetky podmienky otvorenia

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek