Aktualizácia
V apríli 2017 boli pridané skúsenosti po vyše polročnom testovaní a záver

Za predchádzajúcich dvadsať rokov som vyskúšal a zničil možno aj desať druhov vibrám, či im podobnej obuvi s Goratexom, Sympatexom, textilné, kožené, či miešané. Vždy ma frustrovalo, ako skoro som na nich dokázal zošlapať pätu a ako mi s tým nevedeli obuvníci pomôcť. Jediný mne známy spôsob opravy u GTX obuvi je posielanie do Čiech cez Skalicu, čo sa mi vidí trošku nepraktické a v konečnom dôsledku aj cena sa blíži skoro k cene nových.

Hneď, ako som nové topánky dostal, putovali na váhu a s nimi aj všetka obuv do lesa, ktorú vlastním. Rozdiel v hmotnosti medzi Hanwag a celotextilným Quechua je 660 g na pár. Pri takej 30 km túre sa to už môže ukazovať ako celkom slušný rozdiel. Ale už len stabilita nohy pri úplnom zašnurovaní je úplne na strane Hanwag.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Keďže dodávka testovaných vibrám trošku meškala, nemal som možnosť ich vyskúšať v jarnej, resp. "pozimnej" prírode. Absolvoval som v nich doposiaľ 10 túr, pričom jedna bola v okolí Vršatských brál (23 km), jedna medzi Hradišťom pod Vrátnom a Chtelnicou (23 km). Po týchto dvoch túrach, v nenáročných terénoch na takéto vibramy, som si ich dosť riskantne zobral do Dolomitov. Tu som v nich prešiel 137 km s prevýšením 5450 m a klesaním 6600 m od nadmorskej výšky 1175 m po 3152 m po skalách, snehu, tráve, hline, kameninovej suti, asfalte.

Po týchto túrach je môj dojem z nich absolútne kladný. Máloktoré vibramky – a to som ich teda odnosil požehnane – mi sadli od prvého obutia tak, ako tieto. Mávam problém s rozlične veľkým sklonom priehlavkov medzi ľavou a pravou nohou a ešte väčší s nechtami palcov, vytočenými dohora a malíčkami vytočenými von od nohy. Tento model Hanwagu má tak šťastný strih, že pri veľkosti UK7,5 mi ani jeden z týchto problémov nevyskočil.

Jazyk z mäkkej kože sa priehlavku dokonale prispôsobil a naopak, ani pevne zatiahnuté šnúrky ma cezeň netlačili. Prsty majú v špici, ktorá je mierne zdvihnutá dohora, dostatok miesta a tak nenarážajú do stien, pričom noha je fixovaná a "necestuje" v topánke. Mašličku na šnúrkach som si robil na predposlednom háčiku, lebo ani pri strmom klesaní v Dolomitoch som nepociťoval potrebu mať nohu absolútne zafixovanú až po členok. Šnúrky sú okrúhle, duté a nie zbytočne dlhé. Pritom sa správajú ako ploché. Aspoň ja teda mám problémy s guľatými šnúrkami, ktoré sa zle zaväzujú a ešte radšej samé od seba rozväzujú. Šnurovanie zabezpečuje 8 kovových úchytiek, pričom spodná je očko, potom sú tri tunelové a štyri háčiky. Prvý z nich je odsadený od jazyka a je upevnený dvomi nitmi na kúsku kože vystupujúcej od tela vibramky. Háčiky držia šnúrku pevne, nestalo sa mi, že by sa sama uvoľnila.

Jazyk je k telu vibramky prišitý po celej dĺžke. Stred je polstrovaný, v hornej tretine zvonku ešte zosilnený hrubšou kožou v tvare motýľa. Pri šnurovaní sa stred krásne ukladá akoby dovnútra vibramky a tenšia koža na krajoch ho prekrýva. Jazyk sa drží v strede priehlavku a neuteká do bokov. Švy "motýľa" nesiahajú dovnútra jazyka a tak jediný šev na jazyku, ak nerátame bočné prišitie, je 6 cm od horného okraja jazyka a presne o toľko je aj jazyk dlhší než telo vibramky. Takže nemá čím tlačiť na priehlavok.

Časť vibramky spájajúca háčiky cez členok a achilovku je čierna ako jazyk a je tiež taká mäkká, ako stred jazyka. Sú na nej tri švy. Jeden vodorovný, 2,5 cm od horného okraja, jeden oblúkovitý tesne nad spojom s pevnou kožou nad pätou a jeden medzi týmito dvomi. Tu som mal jediný problém a aj ten nebol spôsobený konštrukciou vibramky. Po 10 hodinách jazdy autobusom v noci z Brna do Dolomitov sme hneď ráno o 7:00 vyrazili na túru k vodopádom a do Cortiny d´Apezzo. Bola to 24 km dlhá túra s prevýšením 500 m po hline a v závere po asfalte. Trvala aj s prestávkami 6:45 hod. a mňa po nej tak rozbolel členok ľavej nohy, že som na druhý deň nemohol obuť vibramky. Na ďalšiu noc som si dal obklad octanovou masťou a potom som ráno členok otejpoval širokou tejpovacou páskou. Členok som ešte jeden deň trošku cítil a potom som už chodil bez problémov. Problém vznikol opuchnutím nôh pri 10-hodinovom sedení v autobuse a hneď následnou túrou. Predtým ani potom sa mi to nestalo a vibramky sú k mojim nohám ako papučky.

Podrážka je typu Vibram. Pri pohľade zboku sa skladá zo štyroch vrstiev a nad ňou je dvojité prešitie. Podrážka tvorí akoby sinusoidu. Špička vibramky je zdvihnutá o 2 cm od roviny, potom sa mierne dvíha v strede chodidla a napokon aj koniec podrážky na päte je mierne nad rovinou. V rôznorodom teréne držala nohu úplne stabilne. Na skale sa nešmýkala, aj keď teda po totálne mokrej skale som nešiel. Naopak v zárezoch sa hlina neusádzala a tak aj v takomto teréne bola stabilita výborná. Pri chôdzi po sutine som si pomáhal trekovými paličkami, lebo s tým podrážka nič nenarobí. Ale noha, zafixovaná šnurovaním vo vibramke, držala pevne a nemal som obavy z podvrtnutia členku. Podrážka je dosť tvrdá a tak túry po skalách na nej nezanechali nejaké viditeľné stopy. Výrobca uisťuje, že v prípade poškodenia či opotrebovania môžu byť vibramky prepodrážkované priamo vo firme Hanwag vo Vierkirchene.

Vložka do vibramky sa skladá z dvoch častí. Horná je mäkučká koža a tá je nalepená na pene. Noha tak vôbec nepociťuje nerovnosti terénu, ani tvrdosť spodku vibramky. Len ma zarazilo, že po tých desiatich túrach sa koža na päte a prstoch čiastočne odlepila od penovej podložky. Neviem, ako to bude pokračovať, ani čím by som to mohol zlepiť. Veď čas ukáže. Tak isto sa trošku ťažko dáva vložka dnu, lebo pena sa po spodku vibramky nekĺže a tak ju treba napasovať od špičky.

Samotná vibramka je z hrubej, hnedej kože, zošitá zo štyroch častí. Najväčšia je od päty cez prsty k päte, menšia je päta a najmenšie dve sú na štyri háčiky na šnúrku. Žiadne prešívanie v oblasti prstov či priehlavku zabraňuje častému problému tlačenia na tieto oblasti. Je tu použitá bezchrómovaná koža terraCare, ktorá je podľa výrobcu vhodná pre alergikov, je kvalitnejšia a jej výroba je ekologická – vyrába sa v Európe s dodržaním ekologických štandardov a nie na ďalekom východe, kde je to každému jedno.

Nešiel som v nich dlhodobo v daždi či v snehu a tak neviem posúdiť, koľko vydržia nepremoknúť. Krátky pobyt na snehu či rosou zvlhnutej tráve im neuškodil.

Po návrate z Dolomitov som vibramky ošetril prípravkom Hanwag Care Sponge. Je v 100 ml nádobke ukončenej špongijkou, ktorou sa rozotiera po vibramke. Nemení farbu vibramky. Zvnútra je vibramka okrem horného okraja, ktorý je čierny, ušitá z bledulinko hnedej, skoro bielej kože. Samozrejme, že veľmi skoro, v miestach najviac namáhaných, stráca svoju belobu. Vonkajšia koža je mierne okopaná chôdzou po skalách a našiel som dve ryhy, ktoré zaťali do kože. Najväčším a príjemným prekvapením pre mňa bolo zistenie, že ani po 13 hodinách pri 30 stupňovej horúčave som nemal nohy prepotené. To sa mi pri GTX obuvi stáva bežne a potom sa mi robia otlaky na hranách malíčkov. Som zvedavý, ako sa budú vibramky správať na jeseň a hlavne v zime, ak sa s nimi dostanem na snežnice.¹

Polročné skúsenosti v suchu, blate a snehu

Aktulizácia apríl 2017

Teraz, po viac ako pol roku, si myslím, že topánky Hanwag Bergler už poznám po všetkých stránkach. Hoci okrem jednej decembrovej túry v Nízkych Tatrách, som ich nosil len v Malých Karpatoch. Zato so mnou boli v suchu, blate a snehu.

Napriek tomu, že som v nich prešiel za tých vyše 6 mesiacov cca 800 km, vyzerajú veľmi zachovalo. Nevytvorili sa na nich dokonca ani v oblasti ohybu prstov tak typické praskliny. Jediný zmieňovaný problém, rozpad vložiek, som vyriešil zlepením sekundovým lepidlom a už sa nezopakoval. Pri prvej 5 hodinovej túre v snehu, som pri návrate mal mierne mokré ponožky v oblasti prstov. To som však vibramky nijako neimpregnoval. Po návrate z Nízkych Tatier som ich však natrel balzamom ROYAL Leder a ani po 10 hodinovej túre v 10 cm vysokom snehu nepremokli. Priznám sa, že som tým bol veľmi milo prekvapený. Pri textilných vibramkách s GoreTex-om mávam vlhké aspoň špičky ponožiek. Aj naďalej však používam najprv základné natretie Hanwag Care Sponge a aby mi až tak moc nesmrdeli, občas vnútro vystriekam sprejom Aktívna Formula S.

Bol som dosť zvedavý, ako sa mi na ne budú navliekať „Malokarpatské mačičky“ a ako sa mi v nich bude chodiť v snežniciach. Obe skúšky dopadli k mojej úplnej spokojnosti. Vibramky sú síce mohutné, ale pri dobrej veľkosti „mačičiek“ som nemal problém ich natiahnuť. Na druhej strane nie sú vibramky zase až tak vysoké a napriek tomu mi v snežniciach ich upnutie cez nart nebránilo v chôdzi a netlačilo ma.

Šnurovanie len na predposledné háčiky sa mi osvedčilo. Ak som si vibramky zašnúroval naplno, tak ma po návrate z túry, boleli achilovky. Naposledy som v nich pri skrátenom šnúrovaní absolvoval v snehu 45 kilometrov a achilovky sa vôbec nehlásili. Ale možno je to len zvyk a vo vysokých horách by som zniesol aj plné šnúrovanie.

Podrážka aj po tých 800 km vyzerá ako nová. Veľmi som spokojný, že po návrate z túr, nemusím vyškriabávať z rýh blato. Buď som ešte nešiel takým blatom, alebo je podrážka tak dobre spravená, že sa v ryhách blato nedrží.

Záver

Môj dojem aj po mesiacoch testovania ostáva rovnaký, ako po prvých túrach. Sedia mi ako uliate, moje všelijako vykrivené prsty v nich majú dosť miesta. Noha je pevná a pritom vibramka netlačí v kotníkoch, ani na nohe. Zdanlivý nedostatok – ich vyššia hmotnosť – sa nijako výrazne neprejavuje ani pri dlhých túrach. Istota pri chôdzi to zďaleka prevažuje. Takže zostáva už len cena. Snáď príde doba, že nebudeme musieť rozmýšľať pri kúpe v prvom rade o tomto, ale o kvalite.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek