Túra

Ostrá a Tlstá netradične

22.08.16
Keď sme boli malí "šraci", chodievali sme do Blatnickej doliny. Tatko nás odviezol autom na malú lúčku s totemom. My, deti, sme sa hrali, ale čo robil otec, netuším. Buď pracoval, alebo sa motal po okolí. Raz sa však s nami vybral na dlhšiu prechádzku. Na Ostrú. Rozhodol som sa, že si výlet z detstva zopakujem.

Blatnickou dolinou

O 6.45 h som svoje "Ferrari" odstavil na konci Blatnice a vyrazil som po štrkovej ceste. Po chvíli som si všimol, že po druhej strane potoka ide chodníček. Jedným z mostíkov som prešiel na druhý breh a vymenil som cestu za chodník. Ten sa dosť vlní. Chvíľu stúpa a chvíľu zasa klesá, ale priviedol ma na malú trojuholníkovú lúčku na miernom svahu.

Hurá, tak som to našiel. Toto je presne lúčina, na ktorej v minulosti stál totem. V smrečine poniže sa schovával otec, keď nám kriedou na stromoch vyznačil trasu, ktorou sme mali ísť. Lenže trasa obsahovala slučku, čo sme my, deti, nevedeli stráviť a tatko sa na tom z kríkov chichúňal.

Na lúke som zahol doľava a stúpal som hore suchou dolinkou. Napravo bola pod čečinou schovaná mŕtva srnka. Po pár minútach som natrafil na nedávno obnovený kopaný chodník. Zahol som naň. Chodník stúpal v serpentínach hore svahom, a čosi také sa mi vynáralo z pamäti. Lenže po čase sa chodník vyrovnal a začal kopírovať dolinu.

Traverzom na Ostrú

Chodníček vyústil na výrazný chodník. Keďže sa mi zdalo, že som príliš hlboko v Blatnickej doline, vybral som sa po výraznom chodníku smerom k Blatnici. Bolo to zle. Chodník začal prudšie klesať, preto som sa vrátil a zamieril som na juhovýchod.

Výrazný chodník traverzoval svahy a stúpal iba mierne. Bol značený červeným pásom, asi takým, akým sa značí rezervácia. Lenže na opačnej strane stromov dvojitý pás chýbal. Nebolo tam nič. Sprvu išiel traverz popod skaly, no ako stúpal, postupne sa dostal nad ne. Z dvoch ostrohov bol pekný výhľad na Drieňok. Na jednom mieste bol chodník spevnený brvnom, zdá sa, že je udržiavaný lepšie ako značené turistické trasy.

Prišiel som na rázcestie. Výrazný chodník pokračoval horizontálne, preto som zahol doľava. Ocitol som sa na slabo vychodenom chodníčku, ktorý bol vyznačený šípkami vyrezanými do stromov. Tu som si musel dávať trochu väčší pozor, aby som z chodníčka nezišiel. Po krátkom stúpaní ma vyviedol na lúku v sedle Misa a stratil sa. Neprekáža. Neďaleko som videl výraznú ryhu v tráve. Bola to žlto značená trasa, ktorá ide Juriašovou dolinou.

Prišiel som na Zadnú Ostrú. Je tu lúčka a na nej veľa skál. Nádhera. Trochu som zostúpil, minul som rázcestie a už som liezol na Ostrú. Na kopec sa ide cez malé skalné okno. Na vrchole Ostrej (1247 m) sú skaly, z ktorých je nádherný výhľad. Pokochal som sa a začal som rozmýšľať, čo ďalej. Pôvodný plán, obísť Blatnickú dolinu po hrebeňoch, som vzdal. Jednak som stratil veľa času na traverze, a tmavé mraky veštili dážď. Vrátim sa do Blatnice trasou, ktorou som chcel ísť hore.

Zbojníckym chodníkom

Vyrazil som po neznačenom, ale výraznom chodníku, na severozápad. Chodník ide hrebeňom a míňa zopár pekných skalných veží. Chodí ním viac ľudí ako Juriašovou dolinou, čo je celkom logické, pretože je kratší.

Zbehol som do sedla. Tu som zapol synovo GPS-ko a odskočil som si k neďalekému skalnému oknu. Je veľmi pekné, vidno cezeň Tlstú. Podľa informácií z internetu práve pri tomto okne bola jedna z prvých kešiek v Turci. Škoda, že sem nevedie značený turistický chodník.

Vrátil som sa do sedla a pokračoval som v zostupe. Na Xichtoknihe mi ktosi napísal, že som tu išiel po takzvanom Zbojníckom chodníku. Nie je značený, je však uvádzaný v starých sprievodcoch. Chodník ústi na traverz značený červeným pásom v dosť ostrom uhle. Ľudia, ktorí to tu nepoznajú, môžu odbočku na hrebeň ľahko minúť.

Takže ďalej som zostupoval traverzom. Ten sa v závere vetví ako delta rieky. Snažil som sa voliť vždy najviac vychodený chodníček a prišiel som k amfiteátru v ústí Blatnickej doliny.

Tlstá

Hodil som očkom na parkovisko, skontroloval som svoje vozidlo a zamieril som do Gaderskej doliny. Asfaltka v doline má presne rovnakú funkciu ako dunajská hrádza pri Bratislave. Premávajú sa po nej cyklisti a korčuliari. A tak ako pri Bratislave, aj tu ide najmä o imidž.

Zahol som do Konského dolu. Podľa mojich spomienok z detstva tu mala byť divoká dolinka, v ktorej sú porozhadzované obrovské balvany. Lenže šutre sa časom akosi zmenšili a dolina vôbec nepôsobí divoko.

Minul som Muráň a po miernom blúdení som našiel rázcestie. Na ostrohu s vyhliadkou som zjedol neskorý obed. Za ostrohom sa chodník akosi čudne krúti, dolinu som mal raz napravo a raz naľavo, no nakoniec som vyšiel na Tlstú (1373 m).

Z Tlstej je ešte krajší výhľad ako z Ostrej, pretože je vyššia a viac vytŕča do Turčianskej kotliny. Keďže hore dosť fúkalo, oddychoval som vyvalený v tráve. Nakoniec dnes pršať nebude. Aj na Tlstú vedie neznačený kopaný chodník, ale ešte nikdy som ním nešiel.

Zostup z Tlstej trochu skomplikoval nedávny polom, no značkári trasu vyčistili a kde bolo treba, tam ju preložili. Je tu zopár vyhliadok. Na všetky som odbočil. Páčili sa mi.

Mažarná

Tesne nad jaskyňou Mažarná sú reťaze. Hmm. Takže som dnes išiel dvomi zaistenými cestami. Jednou do skalného okna na Ostrej a jednou tu. Boli však kratučké a ich náročnosť bola A/B. Na Mažarnú som si pamätal. Akoby aj nie, veď sa spomína v knihe povestí z Turca, ktorú som ako decko čítal. Tuším sa volala “O Blažejovi, čo sa nebál”. Prekvapilo ma však, že sú pod Mažarnou aj ďalšie, možno o čosi menšie jaskyne. Zbehol som na asfaltku a o 16.15 h som sa vrátil k autu. Nakoniec som dnes absolvoval peknú prechádzku, hoci inú, ako som pôvodne zamýšľal.

Záverom

Ráno som išiel do Blatnice po panelovke, ktorá bola takmer prázdna. Je to tak otrasná cesta, že som sa rozhodol vracať cez Mošovce a Turčiansky Michal. A tu som zistil, prečo po panelovke z Turčianskych Teplíc skoro nikto nechodí. Dedinami ju obchádzali nielen autá s ešpézetkami BB, PP a TT, ale aj z Čiech.

Fórum 8 príspevkov
Ostrá a Tlstá netradične 24/04/19 20:58 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Okolo Teplého Vrchu V marci je v stredných polohách ešte sneh, preto som si naplánoval prechádzku do okolia Rimavskej Soboty. Lákala ma Malá Drienčanská jaskyňa, ktorá má tri vchody a široký komín, takže ju pri troche dobrej vôle možno zaradiť medzi “skalné okná, brány a tunely”. Po konzultácii s Dankou a s mapou som do programu zaradil Pokoradzské jazierka, Skalného Janka, Hikóriový porast, ruinu hradu Blh a PR Horný červený les. Zistil som však, že pešo za deň všetky atrakcie obehať nestihnem. Tak som sa do Malohontu vybral dvakrát. 07/04/19 Martin Knor Revúcka vrchovina, Juhoslovenská kotlina
Túra Hochschwab – Veľký Buchberg na snežniciach Najkrajšie výhľadové miesta sú holé nevysoké kopce obkolesené vysokými horami. Práve takýmto kopcom je Buchberg na severozápadnom okraji Hochschwabu. Keďže na jeho vrchol treba ísť tiahlym oblým hrebeňom, je ideálny na snežnice. Zajtra má byť jasno, hoci trochu veterno, s teplotou tesne pod bodom mrazu. Už niekoľko dní nesnežilo, takže môj program je jasný. Idem do Hochschwabu. 12/03/19 Martin Knor Svet
Túra Na rakúsko-česko-slovenské trojmedzie Vlani som si v snehovej metelici pozrel dropy na rakúsko-maďarsko-slovenskom trojmedzí a zostalo mi posledné, rakúsko-česko-slovenské. V minulosti som išiel po hrádzi Moravy pár sto metrov od trojmedzia, preto ma nelákalo ísť naň zo slovenskej strany. Čo tak vybrať sa naň z moravskej strany? Lužné lesy medzi Lanžhotom a Hodonínom sa mi páčili, tu by to mohlo byť podobné. 08/03/19 Martin Knor Záhorie, Česko
Najnovšie články na titulke
 
Túra Rozhľadňa Žalostiná s deťmi Kopaničiarska časť Záhoria smerom k hranici s Českou republikou je pre mňa neznámym miestom, z našej záhoráckej základne je to necelých 50 motoristických kilometrov. V májovú sobotu s premenlivým počasím sem vyrazíme so synom a deťmi. Ako cieľ si určíme rozhľadňu na Žalostinej. Snáď nezmokneme. dnes Daniela Mäkká Biele Karpaty
Rozhovor Dvořák z NP Šumava: prirodzená obnova ide lesu veľmi dobre Najväčší český národný park Šumava prešiel tak ako Tatry veternou a lykožrútovou kalamitou. Rozprávali sme sa s Jánom Dvořákom zo správy parku o tom, ako sa po dvanástich rokoch od víchrice územie spamätáva, prečo Šumavu ľudia navštevujú, o novej zonácii či sprevádzaných túrach divočinou. včera Soňa Mäkká Rozhovory
Recenzia Fjällräven Bergtagen 38 – technický batoh Robustný strohý technický batoh z nepremokavého materiálu Bergshell do vyšších hôr. V zime zvládne skialpy a v lete poslúži na vysokohorskú turistiku či horolezectvo. Odnesie na horskú chatu slušnú porciu nákladu, no potom sa dá na túry odľahčiť tak, že jeho hmotnosť len o málo presahuje 1 kg. Na sklonku skialpovej sezóny som ho otestoval na niekoľkých lyžiarskych túrach. včera Ľubomír Mäkký Batohy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Ostrá a Tlstá netradične 24/04/19 20:58 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Veľká Fatra - Bralná Fatra (Národný park Veľká Fatra)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1373 m n. m.

    • min: 515 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1720 m

    • klesanie: 1719 m

  • Vzdialenosť
    • 21 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 29.05.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9316 ° SŠ
      dĺžka: 18.9337 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.93149 ° SŠ
      dĺžka: 18.93366 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Gader

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Martin (vlak, bus) - Blatnica (bus, veľké parkovisko na konci obce)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.88 (0.3)