Túra

Ostrá a Tlstá netradične

22.08.16
Keď sme boli malí "šraci", chodievali sme do Blatnickej doliny. Tatko nás odviezol autom na malú lúčku s totemom. My, deti, sme sa hrali, ale čo robil otec, netuším. Buď pracoval, alebo sa motal po okolí. Raz sa však s nami vybral na dlhšiu prechádzku. Na Ostrú. Rozhodol som sa, že si výlet z detstva zopakujem.

Blatnickou dolinou

O 6.45 h som svoje "Ferrari" odstavil na konci Blatnice a vyrazil som po štrkovej ceste. Po chvíli som si všimol, že po druhej strane potoka ide chodníček. Jedným z mostíkov som prešiel na druhý breh a vymenil som cestu za chodník. Ten sa dosť vlní. Chvíľu stúpa a chvíľu zasa klesá, ale priviedol ma na malú trojuholníkovú lúčku na miernom svahu.

Hurá, tak som to našiel. Toto je presne lúčina, na ktorej v minulosti stál totem. V smrečine poniže sa schovával otec, keď nám kriedou na stromoch vyznačil trasu, ktorou sme mali ísť. Lenže trasa obsahovala slučku, čo sme my, deti, nevedeli stráviť a tatko sa na tom z kríkov chichúňal.

Na lúke som zahol doľava a stúpal som hore suchou dolinkou. Napravo bola pod čečinou schovaná mŕtva srnka. Po pár minútach som natrafil na nedávno obnovený kopaný chodník. Zahol som naň. Chodník stúpal v serpentínach hore svahom, a čosi také sa mi vynáralo z pamäti. Lenže po čase sa chodník vyrovnal a začal kopírovať dolinu.

Traverzom na Ostrú

Chodníček vyústil na výrazný chodník. Keďže sa mi zdalo, že som príliš hlboko v Blatnickej doline, vybral som sa po výraznom chodníku smerom k Blatnici. Bolo to zle. Chodník začal prudšie klesať, preto som sa vrátil a zamieril som na juhovýchod.

Výrazný chodník traverzoval svahy a stúpal iba mierne. Bol značený červeným pásom, asi takým, akým sa značí rezervácia. Lenže na opačnej strane stromov dvojitý pás chýbal. Nebolo tam nič. Sprvu išiel traverz popod skaly, no ako stúpal, postupne sa dostal nad ne. Z dvoch ostrohov bol pekný výhľad na Drieňok. Na jednom mieste bol chodník spevnený brvnom, zdá sa, že je udržiavaný lepšie ako značené turistické trasy.

Prišiel som na rázcestie. Výrazný chodník pokračoval horizontálne, preto som zahol doľava. Ocitol som sa na slabo vychodenom chodníčku, ktorý bol vyznačený šípkami vyrezanými do stromov. Tu som si musel dávať trochu väčší pozor, aby som z chodníčka nezišiel. Po krátkom stúpaní ma vyviedol na lúku v sedle Misa a stratil sa. Neprekáža. Neďaleko som videl výraznú ryhu v tráve. Bola to žlto značená trasa, ktorá ide Juriašovou dolinou.

Prišiel som na Zadnú Ostrú. Je tu lúčka a na nej veľa skál. Nádhera. Trochu som zostúpil, minul som rázcestie a už som liezol na Ostrú. Na kopec sa ide cez malé skalné okno. Na vrchole Ostrej (1247 m) sú skaly, z ktorých je nádherný výhľad. Pokochal som sa a začal som rozmýšľať, čo ďalej. Pôvodný plán, obísť Blatnickú dolinu po hrebeňoch, som vzdal. Jednak som stratil veľa času na traverze, a tmavé mraky veštili dážď. Vrátim sa do Blatnice trasou, ktorou som chcel ísť hore.

Zbojníckym chodníkom

Vyrazil som po neznačenom, ale výraznom chodníku, na severozápad. Chodník ide hrebeňom a míňa zopár pekných skalných veží. Chodí ním viac ľudí ako Juriašovou dolinou, čo je celkom logické, pretože je kratší.

Zbehol som do sedla. Tu som zapol synovo GPS-ko a odskočil som si k neďalekému skalnému oknu. Je veľmi pekné, vidno cezeň Tlstú. Podľa informácií z internetu práve pri tomto okne bola jedna z prvých kešiek v Turci. Škoda, že sem nevedie značený turistický chodník.

Vrátil som sa do sedla a pokračoval som v zostupe. Na Xichtoknihe mi ktosi napísal, že som tu išiel po takzvanom Zbojníckom chodníku. Nie je značený, je však uvádzaný v starých sprievodcoch. Chodník ústi na traverz značený červeným pásom v dosť ostrom uhle. Ľudia, ktorí to tu nepoznajú, môžu odbočku na hrebeň ľahko minúť.

Takže ďalej som zostupoval traverzom. Ten sa v závere vetví ako delta rieky. Snažil som sa voliť vždy najviac vychodený chodníček a prišiel som k amfiteátru v ústí Blatnickej doliny.

Tlstá

Hodil som očkom na parkovisko, skontroloval som svoje vozidlo a zamieril som do Gaderskej doliny. Asfaltka v doline má presne rovnakú funkciu ako dunajská hrádza pri Bratislave. Premávajú sa po nej cyklisti a korčuliari. A tak ako pri Bratislave, aj tu ide najmä o imidž.

Zahol som do Konského dolu. Podľa mojich spomienok z detstva tu mala byť divoká dolinka, v ktorej sú porozhadzované obrovské balvany. Lenže šutre sa časom akosi zmenšili a dolina vôbec nepôsobí divoko.

Minul som Muráň a po miernom blúdení som našiel rázcestie. Na ostrohu s vyhliadkou som zjedol neskorý obed. Za ostrohom sa chodník akosi čudne krúti, dolinu som mal raz napravo a raz naľavo, no nakoniec som vyšiel na Tlstú (1373 m).

Z Tlstej je ešte krajší výhľad ako z Ostrej, pretože je vyššia a viac vytŕča do Turčianskej kotliny. Keďže hore dosť fúkalo, oddychoval som vyvalený v tráve. Nakoniec dnes pršať nebude. Aj na Tlstú vedie neznačený kopaný chodník, ale ešte nikdy som ním nešiel.

Zostup z Tlstej trochu skomplikoval nedávny polom, no značkári trasu vyčistili a kde bolo treba, tam ju preložili. Je tu zopár vyhliadok. Na všetky som odbočil. Páčili sa mi.

Mažarná

Tesne nad jaskyňou Mažarná sú reťaze. Hmm. Takže som dnes išiel dvomi zaistenými cestami. Jednou do skalného okna na Ostrej a jednou tu. Boli však kratučké a ich náročnosť bola A/B. Na Mažarnú som si pamätal. Akoby aj nie, veď sa spomína v knihe povestí z Turca, ktorú som ako decko čítal. Tuším sa volala “O Blažejovi, čo sa nebál”. Prekvapilo ma však, že sú pod Mažarnou aj ďalšie, možno o čosi menšie jaskyne. Zbehol som na asfaltku a o 16.15 h som sa vrátil k autu. Nakoniec som dnes absolvoval peknú prechádzku, hoci inú, ako som pôvodne zamýšľal.

Záverom

Ráno som išiel do Blatnice po panelovke, ktorá bola takmer prázdna. Je to tak otrasná cesta, že som sa rozhodol vracať cez Mošovce a Turčiansky Michal. A tu som zistil, prečo po panelovke z Turčianskych Teplíc skoro nikto nechodí. Dedinami ju obchádzali nielen autá s ešpézetkami BB, PP a TT, ale aj z Čiech.

Fórum 8 príspevkov
Ostrá a Tlstá netradične 24/04/19 20:58 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
VHT Nízke Taury - Hochreichart a Geierhaupt Nízke Taury (Niedere Tauern) sa delia na štyri pohoria. Radstädter Teuern, Schladminger Tauern, Rottenmanner and Wölzer Tauern a Seckauer Tauern. Najvyšším kopcom Seckauer Tauern je Geierhaupt, avšak Hochreichhart je iba o meter nižší. Keďže tieto vrchy nie sú ďaleko od seba, dajú sa obehnúť za deň. Bonusom je, že hrebeň medzi nimi nie je značený a jeho úvodná časť má náročnosť II UIAA. 01/10/19 Martin Knor Svet
VHT Ennstaler Alpen – prechod Pyhrgasov Mám rád turistiku, ktorá okrem pekných výhľadov, nádherných skál, kultúrnych a prírodných atrakcií ponúka aj trochu adrenalínu. Či už vo forme ľahkej ferraty, alebo nenáročného lezenia. Jednou z takýchto trás je práve prechod Pyhrgasov. Po Malý Pyhrgas vedie značený turistický chodník a z Veľkého idú hneď tri. Avšak hrebeň medzi nimi je neznačený. Turista si tam musí schodnú cestu hľadať a nevyhne sa krátkym úsekom náročnosti I až II UIAA. 24/09/19 Martin Knor Svet
Ferrata Dolomity – Tofana di Mezzo a Tofana di Dentro Tofany sú jednou z najznámejších častí Dolomitov. Výstup na Tofanu di Rozes som opísal v minulom článočku, v tomto opíšem okruh cez Tofanu di Mezzo a Tofanu di Dentro, ktorý som absolvoval hneď ďalší deň. Až večer pred túrou som si pozrel odhadované časy ferrát a trochu som sa naľakal. Naštudoval som si zopár ústupových trás, avšak dúfal som, že okruh zvládnem celý podľa pôvodného plánu. 17/09/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Najnovšie články na titulke
 
Túra Tiesňava Prieboj a Peňažná z Ihráča Vždy ma poteší, keď domáci poznajú svoje okolie, zaujímavé lokality v ňom, keď vedia ich históriu a hlavne, keď si uvedomujú jej krásu a význam. Nie je to vždy tak. Veď z nejednej pamiatky sa už stalo smetisko alebo bola zničená kvôli vlastnému sebeckému prospechu. Taktiež ma teší, keď si tieto vedomosti nenechajú len pre seba, ale pamiatku sprístupnia, hoci aj miestnym značením, a tak umožnia, aby aj iní ľudia mohli obdivovať jej krásu a oceniť jej hodnotu. dnes Danka Tomášiková Kremnické vrchy
Recenzia Fjällräven Keb – trekingová bunda Má výstredný dizajn, netradičnú materiálovú skladbu, svojou funkčnosťou sa najviac podobá softshellkám a je súčasťou setu s rovnomennými trekingovými nohavicami. Výrobca ju označuje za letnú, no treba poznamenať, že leto myslí švédske. U nás je vhodná skôr do prechodných období jari a jesene, keďže však nie je nepremokavá, nesmie pršať. Môže však poriadne fúkať, na čo má aj prispôsobenú špeciálnu kapucňu. Pre túto sezónu bola aktualizovaná podobne ako nohavice Keb. včera Ľubomír Mäkký Oblečenie
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbeľ, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Michal Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbeľ a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. 15/10/19 Soňa Mäkká Reportáže

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Ostrá a Tlstá netradične 24/04/19 20:58 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Veľká Fatra - Bralná Fatra (Národný park Veľká Fatra)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1373 m n. m.

    • min: 515 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1720 m

    • klesanie: 1719 m

  • Vzdialenosť
    • 21 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 29.05.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9316 ° SŠ
      dĺžka: 18.9337 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.93149 ° SŠ
      dĺžka: 18.93366 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Gader

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Martin (vlak, bus) - Blatnica (bus, veľké parkovisko na konci obce)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.05 (0.36)