Lezenie

Ihla v Patrii

26.08.16
Človeku v pamäti utkvie z detstva niekedy iba pár momentov, no na tie je prakticky nemožné zabudnúť. Pamätám sa, keď som bol ešte ako dieťa po túre a odpočívali sme na Popradskom plese, kde som si šiel za okienko recepcie kúpiť nejaký suvenír. Do očí mi udrela pohľadnica dvoch horolezcov na uzučkej ihle. Bol to pre mňa nesmierny šok, že taký bizarný útvar existuje, nieto ešte, že sa naň podarí niekomu dostať. Roky som si nosil v pamäti tento obraz a teraz, ráno v aute smerujúcom do Tatier, si uvedomujem, že čoskoro sa daná pohľadnica stane realitou aj z môjho pohľadu.

Ráno na Štrbskom Plese je prekvapivo rušné. Slnko ešte len vychádza, no horné parkovisko „pod bilbordom“ je takmer plné. Vyberači inkasujú, turisti zaväzujú topánky, predavači rozkladajú stánky. Je sobota a dnes sa údajne majú konať nejaké remeselné slávnosti, nuž zrejme to je príčinou, prečo je tu tak živo. Opúšťame asfaltku a vydávame sa do lesa oproti skokanským mostíkom. Na chodníku je už od začiatku dňa nespočetne ľudí, niektorí sú dokonca turisti. Už celkom dlho som nebol v letnej sezóne a predovšetkým cez víkend liezť v Tatrách, a tak som zabudol na trend víkendových výletníkov. Na jar, jeseň, cez zimu je to tu akési iné, vždy mám pocit, že do hôr idú ľudia, ktorí im rozumejú a vedia tomu prispôsobiť predovšetkým seba. Za pár metrov na turistickom chodníku sa nestíham diviť, čo všetko dokážu ľudia do prírody niesť, v čom kráčať a ako sa správať. Pani v žabkách, v jednej ruke fľaška vody, v druhej smartfón. Decká poskakujú v plátenných teniskách, ktoré by boli nebezpečné aj do parku, namiesto ruksaku kabelka. Slečna navoňaná ako drogéria, všetky lesné zvery nechápu. A ja s nimi.

No ale to je len na chvíľku. Za pár minút sa chvalabohu dostávame k nástupu k Ihle, a tak opúšťame prazvláštne zástupy. Hluk chodníka vystriedalo ticho kosodreviny, ktorá je všade navôkol. Nevýrazným, ale upraveným lesným chodníčkom pokračujeme porastom tak, aby sme pri nástupe k lezeniu ticho, ktoré tu byť má, nijako nenarušili. Z cestičky, o ktorú sa raz za čas očividne niekto stará, sledujem nepreniknuteľnosť hradieb kosodreviny. Je neuveriteľné, aké prírodné hradby tvorí horský porast. Bolo by veľmi naivné očakávať, že cez spleť konárov je možné jednoducho zdolať väčšie vzdialenosti, predovšetkým v nevýraznom teréne, kde by človek ľahko stratil smer. A tak sem-tam obchádzame, sem-tam podliezame, sem-tam preskakujeme korene, vetvy a iné výrastky v prírodnom labyrinte.

Po úmornej pasáži konečne zbadáme slnko. Nie že by pred tým nesvietilo, ale cez nepreniknuteľný val len sporadicky prenikol nejaký lúč. Terén kosodreviny pomaly začína striedať suťovisko zdravo prerastené trávou. Sledujeme, ako sa nenápadný chodníček vinie smerom nahor k vrcholu Patrie. Tam však nemôžeme dôjsť, potrebujeme sa odpojiť skôr. A tak nedočkavo spoza každej možnej vyhliadky za hrebeň skautujem, či niekde nezahliadnem vrchol našej Ihly. A skutočne, onedlho badám za skalným rebrom známy tvar vrcholu, ktorý verne poznám zo starej pohľadnice.

Dávame sa na zostup. Miestami vidno, že z hrebeňa k Ihle už ktosi zostupoval pred nami, miestami si vytyčujeme vlastnú cestu po strmých trávach. Opatrne po šmykľavom teréne prichádzame na lúčku priamo oproti Ihle. Pohľad na ňu je na nezaplatenie. Nádherný, monumentálny skvost našich veľhôr, tak spoľahlivo ukrytý, ako by ho mal nájsť naozaj iba ten, kto sa o to veľmi snaží a dá si námahu. Po pár metroch sme dole v sedielku a môžeme sa začať chystať na lezenie.

Popri posedávaní a veľmi pomalom chystaní lezeckého náčinia sledujeme, kade je vedená Štáflova cesta (obtiažnosť IV), ktorú chceme liezť. V príjemnom počasí si vychutnávame ovocný džús, rýchlu energiu pred lezením. Máme nachystané dvojičky – teda 2 x 60-metrové lano, takže nepotrebujeme budovať štand. Podľa návodov by mala mať celá cesta 35 m. Ako prvý do steny nastupuje parťák Michal. Avšak už po pár výškových metroch ho strácam z dohľadu, nakoľko zalieza za pravé rebro do južnej stienky. Sem-tam sa ozve štrkotanie friendami, ktoré zakladá. Podľa poťahovania lana usudzujem, že postupuje expresne rýchlo. A skutočne, netrvá to dlho a cez kýblik mi prechádza vyznačená polovica lana. Viem, že už nie sme ďaleko od vrcholu. Z vysielačky sa po prekonaní pasáže s platňami ozýva radostné: „Pozdravujem z vrcholu“.

Nasleduje budovanie štandu a doberanie lana. Zatiaľ si obúvam lezky a chystám sa liezť. Až sa z hora cez vysielačku ozve signál k štartu v podobe „istím“, vydávam sa do steny. Prvý úsek je na prvý pohľad platňový, no po bližšom preskúmaní nachádzam množstvo chytov a stupov. Je si z čoho vybrať. Pár metrov postupujem priamo hore, po ceste vyberám prvý friend. Nad hlavou sa mi dvíha vysunutý previs, a tak ho obchádzam prekročením rebra po pravej ruke. Po šikovne vymyslených stupoch traverzujem ešte pár metrov vpravo a hurá nahor. Prvá polovica južnej stienky je technicky jednoduchá. Jednoduchosť spôsobenú množstvom madiel sem-tam naruší iba plytkosť chytov skaly. Cez úzku depresiu sa ťažšie dostávam pod posledné metre výstupu. Nado mnou je cesta na vrchol vedená cez kolmú platňu. Sprvu nevyzerá veľmi lákavo, trošku si oddýchnem, než sa do nej pustím. Platňu pretína úzka špára. Snažím sa liezť v jej línii, sem-tam sa vychýlim jemne na pravú stranu. A už je to len pár posledných chytov. Vyťahujem odsedku a cvakám sa do štandu zo slučiek. Sme hore – na mojej pamätnej pohľadnici. Nasleduje potrasenie rúk a slová uznania k vytiahnutiu exponovanej vzdušnej cesty partákovi.

Cez pribúdajúce mraky sa do vrcholu oprú hrejivé slnečné lúče. Mierny vietor dotvára pravý pocit lezenia v Tatrách. A samotná expozícia ihly robí z daného momentu nezabudnuteľný zážitok. Chvíľkový, vratký pocit. Minúty na nedostupnom špici. A predsa sú tak cenné, že sa to kvôli nim oplatí. Neveríš? Skús! Pochopíš.

Lano pripravujeme na zlanenie. Vrchol nemá pevne osadený štand, vrcholový kameň je obviazaný množstvom slučiek. Taktiež pridávame jednu, pre pocit bezpečia, ale aj pre tých, ktorí sem pôjdu po nás. Naviac ešte cez všetky slučky dávame staršiu karabínu, cez ktorú lano jednoducho prevesíme. Zlaňujeme cez masívny previs rovno dole do sedla za Ihlou. Po príchode do sedla sa nám do balenia horolezeckého vybavenia ešte veľmi nechce, a tak len pohodovo posedávame v tráve a vychutnávame si pohľad na nádherný skvost Tatier v podobe Ihly s výhľadom dole k Popradskému plesu. Je ešte skoro a dole sa nám rozhodne nechce, aj keď kapustnica na Popradskom plese je lákavý argument. Napriek tomu sa rozhodujeme pre návrat na hrebeň, výstup na Patriu a pokračovanie po hrebeni Satanových bášt, kým sa nám bude chcieť. Ale to je už iný príbeh.

Fórum 18 príspevkov
Ihla v Patrii 09/09/16 13:49 18 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Cyklotúra Okolo Strážovských vrchov Téma túry bola vždy pre mňa dôležitým motivátorom. Cyklistika ponúka obrovské množstvo športového vyžitia, no to pravé orechové pre mňa prichádza až po pridaní silného, tematického základu. A tak mi niekedy počas zimy v hlave skrsla myšlienka trasy s názvom „Okolo Strážovských vrchov.“ 28/06/18 Michal Bašo Strážovské vrchy, Súľovské vrchy
Ferrata Dolomity – Monte Paterno zo všetkých strán V Dolomitoch každý cestovateľ, turista či horolezec určite nájde dostatok príležitostí na realizáciu svojich aktivít. Nespočetné vrcholy ihiel, štítov a veží tvoria pestrú paletu pre výber každému dobrodruhovi. Ale jeden z týchto vrcholov ma zaujal natoľko, že som sa rozhodol vám sprostredkovať zážitky a skúsenosti z ciest naň. Ide o nádherný a exponovaný vrchol Monte Paterno. 17/01/17 Michal Bašo Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Lezenie Sextenské Dolomity - výstup na Cima Grande Tre Cime di Lavaredo sú jedným z najznámejších symbolov Dolomitov. Mnohým sú veže známe aj napriek tomu, že v Dolomitoch nikdy pred tým neboli, nakoľko sa nachádzajú na každej druhej fotografii z danej oblasti. Ja som ich mal prvýkrát možnosť vidieť naživo pred tromi rokmi, keď som bol na feratách v ich okolí. Každého bez rozdielu nadchne predovšetkým ich monumentálna expozícia z každej svetovej strany. Už vtedy, pri prvom pohľade som vedel, že na ich vrchol sa chcem dostať. 01/11/16 Michal Bašo Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Važecká dolina s deťmi Uznávam, že názov článku je trochu zavádzajúci, keďže Važecká dolina je jediná z hlavných vysokotatranských dolín, ktorej dnom nevedie turistický chodník. Po jej západnom okraji však vedie chodník na Kriváň, ktorý umožňuje množstvo pohľadov do doliny, dávajúc tak príležitosť dostatočne ju spoznať. V rámci nášho rodinného spoznávania tatranských dolín využívame túto možnosť a v jeden horúci letný deň sa vyberáme do „odľahlejšej“ časti Tatier. Našim cieľom nie je Kriváň, ten je zatiaľ privysoko, skôr ide o to nestratiť v horúcom lete kondíciu a zároveň sa trochu schladiť na nejakom peknom mieste vo výškach niekde nad kosodrevinou. dnes Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Podcast O Geocachingu s Matúšom Morongom Geocaching je hra založená na hľadaní skrýš pomocou GPS. Pôvodne išlo o malú komunitnú záležitosť, museli ste totiž mať GPS prístroj, ktorý nebol práve lacný. Tak sa ku Geocachingu dostávali najmä turisti, ktorí mali takýto prístroj kvôli navigácii v horách. Zásadnejší prienik do mainstreamu prišiel s nástupom smartfónov. V dvanástej epizóde podcastu HIKING.SK sme sa rozprávali s Matúšom Morongom, našim autorom. Je dlhoročným kešerom, aktuálne pôsobí ako reviewer a medzi kešermi je známy pod nickom Rikitan. včera Ľubomír Mäkký Rozhovory
MTB Čiernohuzec - cyklookruh z Levoče Tiché Levočské vrchy predstavujú vďaka dobrým cestám a mimoriadne zaujímavým lokalitám ideálny priestor pre atraktívnu cykloturistiku. Na trase môžeme objavovať ich donedávna utajenú krásu, pričom vyjdeme na tri vrcholy: Jankovec, Chmeľov a Čiernohuzec. dnes Karol Mizla Levočské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Ihla v Patrii 09/09/16 13:49 18 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Východné Tatry - Vysoké Tatry (Tatranský národný park)

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 2200 m n. m.

    • min: 1350 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 850 m

    • klesanie: 850 m

  • Vzdialenosť
    • 10 km

  • Náročnosť
    • 5

  • Náročnosť lezenia
    • max: IV UIAA

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 23.07.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 49.11962 ° SŠ
      dĺžka: 20.06417 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.11934 ° SŠ
      dĺžka: 20.06405 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Popradské pleso

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Popradské pleso (vlak TEŽ, bus, platené parkovisko)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.85 (0.23)