Ráno na Štrbskom Plese je prekvapivo rušné. Slnko ešte len vychádza, no horné parkovisko „pod bilbordom“ je takmer plné. Vyberači inkasujú, turisti zaväzujú topánky, predavači rozkladajú stánky. Je sobota a dnes sa údajne majú konať nejaké remeselné slávnosti, nuž zrejme to je príčinou, prečo je tu tak živo. Opúšťame asfaltku a vydávame sa do lesa oproti skokanským mostíkom. Na chodníku je už od začiatku dňa nespočetne ľudí, niektorí sú dokonca turisti. Už celkom dlho som nebol v letnej sezóne a predovšetkým cez víkend liezť v Tatrách, a tak som zabudol na trend víkendových výletníkov. Na jar, jeseň, cez zimu je to tu akési iné, vždy mám pocit, že do hôr idú ľudia, ktorí im rozumejú a vedia tomu prispôsobiť predovšetkým seba. Za pár metrov na turistickom chodníku sa nestíham diviť, čo všetko dokážu ľudia do prírody niesť, v čom kráčať a ako sa správať. Pani v žabkách, v jednej ruke fľaška vody, v druhej smartfón. Decká poskakujú v plátenných teniskách, ktoré by boli nebezpečné aj do parku, namiesto ruksaku kabelka. Slečna navoňaná ako drogéria, všetky lesné zvery nechápu. A ja s nimi.

No ale to je len na chvíľku. Za pár minút sa chvalabohu dostávame k nástupu k Ihle, a tak opúšťame prazvláštne zástupy. Hluk chodníka vystriedalo ticho kosodreviny, ktorá je všade navôkol. Nevýrazným, ale upraveným lesným chodníčkom pokračujeme porastom tak, aby sme pri nástupe k lezeniu ticho, ktoré tu byť má, nijako nenarušili. Z cestičky, o ktorú sa raz za čas očividne niekto stará, sledujem nepreniknuteľnosť hradieb kosodreviny. Je neuveriteľné, aké prírodné hradby tvorí horský porast. Bolo by veľmi naivné očakávať, že cez spleť konárov je možné jednoducho zdolať väčšie vzdialenosti, predovšetkým v nevýraznom teréne, kde by človek ľahko stratil smer. A tak sem-tam obchádzame, sem-tam podliezame, sem-tam preskakujeme korene, vetvy a iné výrastky v prírodnom labyrinte.

Po úmornej pasáži konečne zbadáme slnko. Nie že by pred tým nesvietilo, ale cez nepreniknuteľný val len sporadicky prenikol nejaký lúč. Terén kosodreviny pomaly začína striedať suťovisko zdravo prerastené trávou. Sledujeme, ako sa nenápadný chodníček vinie smerom nahor k vrcholu Patrie. Tam však nemôžeme dôjsť, potrebujeme sa odpojiť skôr. A tak nedočkavo spoza každej možnej vyhliadky za hrebeň skautujem, či niekde nezahliadnem vrchol našej Ihly. A skutočne, onedlho badám za skalným rebrom známy tvar vrcholu, ktorý verne poznám zo starej pohľadnice.

Dávame sa na zostup. Miestami vidno, že z hrebeňa k Ihle už ktosi zostupoval pred nami, miestami si vytyčujeme vlastnú cestu po strmých trávach. Opatrne po šmykľavom teréne prichádzame na lúčku priamo oproti Ihle. Pohľad na ňu je na nezaplatenie. Nádherný, monumentálny skvost našich veľhôr, tak spoľahlivo ukrytý, ako by ho mal nájsť naozaj iba ten, kto sa o to veľmi snaží a dá si námahu. Po pár metroch sme dole v sedielku a môžeme sa začať chystať na lezenie.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Popri posedávaní a veľmi pomalom chystaní lezeckého náčinia sledujeme, kade je vedená Štáflova cesta (obtiažnosť IV), ktorú chceme liezť. V príjemnom počasí si vychutnávame ovocný džús, rýchlu energiu pred lezením. Máme nachystané dvojičky – teda 2 x 60-metrové lano, takže nepotrebujeme budovať štand. Podľa návodov by mala mať celá cesta 35 m. Ako prvý do steny nastupuje parťák Michal. Avšak už po pár výškových metroch ho strácam z dohľadu, nakoľko zalieza za pravé rebro do južnej stienky. Sem-tam sa ozve štrkotanie friendami, ktoré zakladá. Podľa poťahovania lana usudzujem, že postupuje expresne rýchlo. A skutočne, netrvá to dlho a cez kýblik mi prechádza vyznačená polovica lana. Viem, že už nie sme ďaleko od vrcholu. Z vysielačky sa po prekonaní pasáže s platňami ozýva radostné: „Pozdravujem z vrcholu“.

Nasleduje budovanie štandu a doberanie lana. Zatiaľ si obúvam lezky a chystám sa liezť. Až sa z hora cez vysielačku ozve signál k štartu v podobe „istím“, vydávam sa do steny. Prvý úsek je na prvý pohľad platňový, no po bližšom preskúmaní nachádzam množstvo chytov a stupov. Je si z čoho vybrať. Pár metrov postupujem priamo hore, po ceste vyberám prvý friend. Nad hlavou sa mi dvíha vysunutý previs, a tak ho obchádzam prekročením rebra po pravej ruke. Po šikovne vymyslených stupoch traverzujem ešte pár metrov vpravo a hurá nahor. Prvá polovica južnej stienky je technicky jednoduchá. Jednoduchosť spôsobenú množstvom madiel sem-tam naruší iba plytkosť chytov skaly. Cez úzku depresiu sa ťažšie dostávam pod posledné metre výstupu. Nado mnou je cesta na vrchol vedená cez kolmú platňu. Sprvu nevyzerá veľmi lákavo, trošku si oddýchnem, než sa do nej pustím. Platňu pretína úzka špára. Snažím sa liezť v jej línii, sem-tam sa vychýlim jemne na pravú stranu. A už je to len pár posledných chytov. Vyťahujem odsedku a cvakám sa do štandu zo slučiek. Sme hore – na mojej pamätnej pohľadnici. Nasleduje potrasenie rúk a slová uznania k vytiahnutiu exponovanej vzdušnej cesty partákovi.

Cez pribúdajúce mraky sa do vrcholu oprú hrejivé slnečné lúče. Mierny vietor dotvára pravý pocit lezenia v Tatrách. A samotná expozícia ihly robí z daného momentu nezabudnuteľný zážitok. Chvíľkový, vratký pocit. Minúty na nedostupnom špici. A predsa sú tak cenné, že sa to kvôli nim oplatí. Neveríš? Skús! Pochopíš.

Lano pripravujeme na zlanenie. Vrchol nemá pevne osadený štand, vrcholový kameň je obviazaný množstvom slučiek. Taktiež pridávame jednu, pre pocit bezpečia, ale aj pre tých, ktorí sem pôjdu po nás. Naviac ešte cez všetky slučky dávame staršiu karabínu, cez ktorú lano jednoducho prevesíme. Zlaňujeme cez masívny previs rovno dole do sedla za Ihlou. Po príchode do sedla sa nám do balenia horolezeckého vybavenia ešte veľmi nechce, a tak len pohodovo posedávame v tráve a vychutnávame si pohľad na nádherný skvost Tatier v podobe Ihly s výhľadom dole k Popradskému plesu. Je ešte skoro a dole sa nám rozhodne nechce, aj keď kapustnica na Popradskom plese je lákavý argument. Napriek tomu sa rozhodujeme pre návrat na hrebeň, výstup na Patriu a pokračovanie po hrebeni Satanových bášt, kým sa nám bude chcieť. Ale to je už iný príbeh.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek