Túra

Podhorie Slanských vrchov 11

29.08.16
Je máj, lásky čas a tak treba lásku k prírode nejakým spôsobom prejaviť. Počasie je priam ideálne, aby sme mohli pokračovať ďalej po západnej strane podhoria Slanských vrchov. K južnej hranici to už nie je ďaleko, ale na jedenkrát to asi nedáme, a tak budeme musieť ešte raz prísť. V poslednej časti sme skončili v dedine Ruskov, tak tam dnes opäť zavítame, aby sme si prešli zaujímavostí z jej histórie, ale aj zo súčasnosti, spoznali jej okolie, niečo sa dozvedeli a potom pokračovali v putovaní. Je to vcelku pútavé prechádzanie a hľadanie niečoho, čo môže turistov potešiť pri túlaniach sa prírodou.

Trasa

Ruskov – Rákoš – Vyšná Myšľa – Močidla – Skalka – Dringáč – Nižná Myšľa

Priateľ e-mailom dáva vedieť, že zajtra vyrážame na pokračovanie putovania podslanskými dedinami, ležiacimi v západnej časti. Beriem správu na vedomie a dávam odpoveď, že súhlasím. Poslednú, jubilejnú, sme skončili v dedine Ruskov a tam by sme mali pokračovať. Stretneme sa v Sečovciach o 6.30 h a budeme pokračovať autobusom do Košíc a potom vlakom do Ruskova. Hneď zrána sa nám začína nie veľmi dariť, na trati je výluka, a tak čakaním v Nižnej Myšli strácame pol hodiny času. Pravdepodobne budeme musieť skrátiť trasu, veď uvidíme v priebehu dňa, ako to bude prebiehať, ako dlho sa budeme v dedinách zdržiavať.

Ruskov

Konečne sme v dedine Ruskov a vystupujeme z vlaku. Na stanici začína zelená značka, ktorá smeruje cez Črepník, Okrúhly vrch, Maliniak do Zemplínskej Teplice. Podhorie nie je o značkovaných cestičkách, to len občas niekde na nejakú natrafíme. Hneď prvej obyvateľky dediny sa vypytujeme na kostoly, kde je obecný úrad, kadiaľ sa tam dostať a podobné veci, ktoré nás zaujímajú. Ideme zatiaľ po značke, až kým neprídeme k prvému kostolu. Niečo by sa však patrilo napísať o samotnej obci, tak ako to bolo v predchádzajúcich častiach a potom sa vrátim späť k pamätihodnostiam a ich histórii.

Dedina leží v západnej časti Slanských vrchov v sedle medzi Bogotou a Hradiskom v 223 m. Prvá zmienka je z roku 1220 pod názvom Vruzca (na inej stránke som našiel, že prvá zmienka je z roku 1303, takže neviem, kde bude pravda). Zaujímavosti dediny sú rímskokatolícky kostol Mena Panny Márie, ktorý postavili po I. svetovej vojne v miestach starého románskeho kostolíka z roku 1204. Chrám bol niekoľkokrát prestavaný. Neskôr dedina patrila pod panstvo Slanec, kde vo vlastníctve rodu Forgáčovcov bola viac ako 400 rokov. Posledný z rodu, Štefan, mal v roku 1916 v svätostánku pohreb a potom bol vyvezený v pohrebnom koči na Okrúhly vrch do hrobky pri loveckom zámočku, ktorý tam v tej dobe existoval. Bol to veľmi pokrokový pán, staral sa o zver v lesoch, i lesy samotné, choval kone a tiež podporoval stavbu železničnej trate z Čiernej nad Tisou do Košíc. V obci pracovali garbiari, tesári, obuvníci, tkáči aj krajčíri. Obyvatelia sa samozrejme zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. V jednej časti kostola je hrobka tejto vetvy Forgáčovcov, ale nie je do nej prístup. Pri kostole na pravej strane je kríž, ktorý bol umiestnený na hrobke pri loveckom zámku. Teraz je hrobka v dezolátnom stave. Dnes sme mali šťastie, že bol kostol práve otvorený, a tak sme videli organ, ktorý tam práve gróf Forgáč dal doviezť a postaviť. Zaujímavosťou je, že ide o časť organu, lebo sa tam celý nezmestil a zvyšok je umiestnený na inom mieste.

Prešli sme dedinou, okolo obecného úradu k pošte a tam je zaujímavosť v podobe kamenného pamätníka s rokmi 1918 – 1928, ktoré sú do kamennej mohylky vytesané. Všemožne sme sa snažili zistiť, čo to znamená, ale nedozvedeli sme sa. Vraj je to pamätník k I. svetovej vojne, ale podľa mňa by to bol iný údaj skôr 1914 – 1918, tak neviem. Mne to skôr pripadá na 10. výročie vzniku Československej republiky, ale nikto mi to zatiaľ nedokázal potvrdiť. Možno časom sa k tomu nejako dopracujem. Vraciame sa ku kostolu, pred ktorým je replika historického smerovníka, dôležitej obchodnej cesty Viedeň – Sibiň (rumunsky Sibiu), o ktorej bola zmienka už v 4. storočí nášho letopočtu.

Pokračujúc späť k železničnej trati odbočujeme vľavo smerom ku kameňolomu, ale po prechode trate k prvej lesnej ceste odbočujeme do lesa, kadiaľ pokračujeme v smere k ďalšiemu miestu, ktoré dnes máme navštíviť. Smer je na juh, potom na západ cez les na lúky až sa dostaneme na lúky pod Hradisko a smerujeme si to potom k dedine Rákoš.

Rákoš

Obec ležiaca v západnej časti Slanských vrchov v nadmorskej výške 331 m, hneď pod priesmykom na ceste do Košíc. Prvá zmienka je z roku 1387 (maďarsky Abaújrakos). Viedla tade obchodná cesta. Dnes má 350 obyvateľov. Počas moru a Rákoczyho povstania skoro zanikla. Patrila pod panstvo Slanec a vlastnili ju aj v 18. storočí Forgáčovci. Je tu postavený pekný moderný reformovaný kostol z 20. storočia. Od miestnych obyvateľov zisťujeme kadiaľ sa najskôr dostaneme pod lesom k ďalšej zastávke a do Vyšnej Myšle. Schádzame od dediny mierne dole k potoku, kde objavujeme pekné huby sirovce, a stúpame mierne k lesu a lúkami pokračujeme pod Bradlom k modrej značke, ktorá nás po odbočení vpravo dovedie spevnenou cestou k susednej dedine. Spomínaná modrá by nás na opačnú stranu doviedla k Veľkej Marovke a potom do Breziny.

Vyšná Myšľa

Dedina, učupená medzi svahmi Slanských vrchov a riečkou Olšava vo výške od 200 do 270 m, má okolo 960 obyvateľov. Predpokladá sa, že mohla existovať už v roku 1270, ale prvá písomná zmienka je až 1325 s názvom Felmisle. Dokonca osídlenie bolo už v časoch doby bronzovej. Od rokov 1332 – 1337 sa spomínajú dve Myšle – de Misle a de alio Misle. Z horného konca sa pomaly dostávame do stredu dediny, kde je obecný úrad a rímsko-katolícky kostol, kde na jeho mieste stál drevený kostolík a dnešný chrám je po prestavbe. Pôvodný vyhorel v roku 1890 a obnovili ho až v 1894. Cestou zisťujeme, ako sa dostať do Nižnej Myšle. Míňame požiarnu zbrojnicu a sme pri podjazde pod železničnou traťou v blízkosti stanice. Pri podjazde je smerovník cyklotrás a to by nám vyhovovalo, tak vieme kadiaľ pokračovať. Kým vyrazíme, tak sa pri nás zastavuje auto a neznámy pán nám dáva ponuku, že nám ukáže jednu zaujímavosť. Dlho sa nenecháme prehovárať a sedíme v aute a ideme k miestnemu rybníčku a prameňu Močidla.

Močidla a rybníček

Len pár stoviek metrov vedľa železničnej trate a sme pri prameni Močidla. Pôvod názvu sa dozvedáme cestou, lebo prameň je teplý a počas zimných mesiacoch nezamŕza. Niekedy sa tu močilo konope a ľan. Miesto je prispôsobené na namáčanie a dokonca podľa zdroja tu ešte v 80. – 90. rokoch chodili ženy prať. Voda vteká do malého rybníčka, ktorý je dosť zarastený. Aj dnes je tu dosť čulý ruch, miestni obyvatelia upravujú a kosia okolie. Celkom pekné miesto, len tak si sadnúť na lavičku alebo pod altánok a trocha relaxovať či snívať. Nachádza sa na po pravej strane železničných tratí v smere na Nižnú Myšľu, od podjazdu k hlavnej ceste na Košice vľavo okolo polí.

Lúčime sa a pokračujeme okolo trate, kým sa nerozhodneme prejsť na jej druhú stranu. Trocha musíme čakať, lebo práve prechádza nákladná vlaková súprava. Sme na druhej strane, kadiaľ by sme išli, pokiaľ by sme sa nestretli s ochotou neznámeho pána nám ukázať pekné miesto, čo skutočne stálo za zachádzku. Pokračujeme ďalej v plánovanej trase do Nižnej Myšle a k miestu, ktoré miestni nazývajú Skalka. Sme blízko, ale riečka Olšava nám bráni prejsť na druhý breh. Nevzdávame to však, a tak hľadáme miesto, kde sa dá dostať cez riečku, do vody sa nám nejako nechce. Buď budeme pokračovať k lávke alebo využijeme plytšie miesto a prebrodíme. Pri hľadaní nám príroda v ohybe riečky pripravila "most" z naplavených stromov, kmeňov, konárov a rôznych usadenín, a tak to skúšame v tomto mieste. Prechodom sme si ušetrili možno viac ako 2 kilometre chôdze. Sme na druhej strane a ku Skalke je to len pár metrov, veď z brehu nad údolím riečky sme ju celkom pekne videli. Poďme sa tam trocha dôkladnejšie poobzerať.

Skalka a Nižná Myšľa

Keď som tadiaľ cestoval vlakom, tak tu bolo vidieť cigánske chatrče,. Dnes tu nie je ani jedna, aspoň za nami nebude kŕdeľ malých Rómov a v pokoji si to poprezeráme. Najprv si útvar prezrieme zdola od riečky a potom sa dostávame ku skalkám a stene. Už z prvého pohľadu sme hore videli akoby kamenné srdce, ale to bol pohľad, ktorý sa nám ponúkol v určitom uhle. Aj tak to bolo celkom pekné sa tam rozhliadnuť a kochať sa krásou. Hore sme neriskovali, aj tak to nie je pre nás. Predsa len riziko pošmyknutia a pádu tu je. Sme spokojní, že sme sem išli a videli to na vlastné oči. Vraciame sa popri riečke a vrstevnicou kráčame vychodeným chodníkom okolo kopca (225,8 m) k brodu, kde sa objavuje modrá cyklotrasa od Vyšnej Myšle. Cesta vedie okolo Olšavy k miestu, kde je lávka a žltá cykloznačka a tiež značka Cesty svätej Alžbety zo Sárospataku (Blatný / Šarišský Potok) do Košíc.

O Nižnej Myšli sa nebudem rozpisovať, sem prídeme v ďalšom pokračovaní putovania. Patrí sem Koscelek, ktorý je v katastri Vyšnej Myšle. Určite to bude zaujímavé na históriu a súčasnosť, aspoň podľa toho, čo sme si na informačných tabuliach letmo pozreli. Konečne sme v dedine a už len nájsť potraviny alebo pohostinstvo, kde by sme zistili podrobnosti ohľadom cestovných poriadkov. Samozrejme, že smäd a sucho v krku sú po celodennom putovaní a určite tam okrem pani krčmárky budú domáci štamgasti. Našli sme, čo sme potrebovali a aj sme sa dozvedeli potrebné údaje k odchodom vlakov smerom do Košíc. Máme ešte dosť času na kávu a dobrú chladenú kofolu. Posledný kilometer na železničnú stanicu a kupujeme lístky na cestu domov. Zanedlho sa sem opäť vrátime a budeme pokračovať v putovaní.

Záver

Ani dnes nás nesklamalo počasie, a tak sme si dnešný deň mohli v pohode užiť a využiť ho na 100 %. Zvládli sme všetko, čo sme mali v pláne, aj niečo navyše, o čom sme nemali ani potuchy. Možno si niekto povie, čo dve - tri dediny. Ale každá z nich ukrýva nejaké tajomstvo a krásu, nehovoriac o okolitej nádhernej prírode a jej zákutiach. Vždy a všade sa dá mnohé objaviť a spoznať. Základ je nevzdať sa a ísť za tým. Nevzdať sa svojich snov a želaní, potom je odmena o to vzácnejšia a sladšia. Práve preto je dnes namieste naša spokojnosť z prežitej turistiky a krásneho dňa v lone prírody.

Fórum 8 príspevkov
Podhorie Slanských vrchov 11 01/11/16 16:26 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Veľké Hincovo pleso zo Štrbského Plesa Malebnosť Vysokých Tatier ma vždy svojím spôsobom priťahovala, ale aj napriek tomu som v nich nejako nenašiel záľubu. Ako turista by som ich chcel aspoň čiastočne spoznať a oboznámiť sa z ich chatami, plesami a možno aj s vrcholmi niektorých štítov. 13/09/19 Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Extra Za históriou Nižnej Myšle V jeden februárový podvečer sa rozozvučal telefón a po jeho zdvihnutí sa ozval ženský hlas. Dobrý večer prajem pán Marián. Volám vám ohľadom turistiky, lebo viem, že spolupracujete z turistickým oddielom Parič pri JDS MO č. 1. v Trebišove. Trocha ma to aj zaskočilo, v prvom okamžiku neviem o čo sa bude jednať. Predsedníčka oblastného výboru JDS mi do telefónu hovorí, že nejaká redaktorka má záujem pravdepodobne o rozhovor do nemenovaného rádia o živote a činnosti seniorov, že ona sa ozve a oznámi mi podrobnosti, nech ostatné dohodnem s ňou. 28/08/19 Marián Jaššo Zaujímavosti
Túra Zbojnícka chata, Rainerova útulňa a Bilíkova chata Aj keď nadovšetko mám nesmierne rád prírodu a turistické podujatia, nie som nejaký extra tatranský vlk, skôr celkom začiatočník. Nikdy ma Tatry nelákali tak, aby som po nich musel liezť a celé ich schodiť. Možno to bolo tým, že som s turistikou začal trocha neskôr, v pokročilejšom veku a stanovil som si iné ciele, ktoré som chcel mať prejdené a prebádané. 20/06/19 Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Extra Štátne lesy TANAP-u neuznávajú niektoré pralesy a rúbu v nich Kým LESY SR v pralesoch vymapovaných občianskym združením PRALES nezasahujú, ich sesterská organizácia Štátne lesy TANAP-u spochybňuje existenciu viacerých pralesov a rúbe v nich. ŠL TANAP-u fungujú samostatne, na dohode medzi Lesmi a mimovládnymi organizáciami PRALES a WWF o nezasahovaní v pralesoch sa nezúčastňujú. dnes Soňa Mäkká Publicistika
Túra Veľkofatranská magistrála (stretnutie s medveďom) Na Veľkofatranskú magistrálu som sa chcel vydať už od konca jari. Čakal som však na to, kým zmizne posledný sneh z hrebeňa. Koncom apríla som z okna vlaku videl, že na hrebeni je už len pár fľakov snehu, a tak som hneď celý natešený začal vyberať termín, kedy sa tam vyberiem. Rázny škrt cez rozpočet mi urobilo upršané májové počasie, a tak sa sem nakoniec dostávam až v prvom letnom mesiaci jún. včera Pavel Forgáč Veľká Fatra a Choč
Útulňa Žliabok Počas túry v okolí Loviec som bol pod sedlom Rakyta príjemne prekvapený skromnou, ale napriek tomu takmer ideálnou útulňou. Pre turistov, prechádzajúcich hlavným hrebeňom Tribeča, sa takto ponúka možnosť prespať pod strechou, v krásnom prostredí, navyše hneď pri vodnom zdroji. 14/09/19 Pavol Timko Tribeč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Podhorie Slanských vrchov 11 01/11/16 16:26 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy a Košická kotlina

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 375 m n. m.

    • min: 179 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 494 m

    • klesanie: 549 m

  • Vzdialenosť
    • 19 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 05.05.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 48.6731 ° SŠ
      dĺžka: 21.4284 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.62921 ° SŠ
      dĺžka: 21.37184 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Košice (vlak, bus) - Ruskov (vlak, bus), Nižná Myšla (vlak, bus) - Košice (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.07 (0.35)