Túra

Podhorie Slanských vrchov 11

29. 08. 2016
Je máj, lásky čas a tak treba lásku k prírode nejakým spôsobom prejaviť. Počasie je priam ideálne, aby sme mohli pokračovať ďalej po západnej strane podhoria Slanských vrchov. K južnej hranici to už nie je ďaleko, ale na jedenkrát to asi nedáme, a tak budeme musieť ešte raz prísť. V poslednej časti sme skončili v dedine Ruskov, tak tam dnes opäť zavítame, aby sme si prešli zaujímavostí z jej histórie, ale aj zo súčasnosti, spoznali jej okolie, niečo sa dozvedeli a potom pokračovali v putovaní. Je to vcelku pútavé prechádzanie a hľadanie niečoho, čo môže turistov potešiť pri túlaniach sa prírodou.

Trasa

Ruskov – Rákoš – Vyšná Myšľa – Močidla – Skalka – Dringáč – Nižná Myšľa

Priateľ e-mailom dáva vedieť, že zajtra vyrážame na pokračovanie putovania podslanskými dedinami, ležiacimi v západnej časti. Beriem správu na vedomie a dávam odpoveď, že súhlasím. Poslednú, jubilejnú, sme skončili v dedine Ruskov a tam by sme mali pokračovať. Stretneme sa v Sečovciach o 6.30 h a budeme pokračovať autobusom do Košíc a potom vlakom do Ruskova. Hneď zrána sa nám začína nie veľmi dariť, na trati je výluka, a tak čakaním v Nižnej Myšli strácame pol hodiny času. Pravdepodobne budeme musieť skrátiť trasu, veď uvidíme v priebehu dňa, ako to bude prebiehať, ako dlho sa budeme v dedinách zdržiavať.

Ruskov

Konečne sme v dedine Ruskov a vystupujeme z vlaku. Na stanici začína zelená značka, ktorá smeruje cez Črepník, Okrúhly vrch, Maliniak do Zemplínskej Teplice. Podhorie nie je o značkovaných cestičkách, to len občas niekde na nejakú natrafíme. Hneď prvej obyvateľky dediny sa vypytujeme na kostoly, kde je obecný úrad, kadiaľ sa tam dostať a podobné veci, ktoré nás zaujímajú. Ideme zatiaľ po značke, až kým neprídeme k prvému kostolu. Niečo by sa však patrilo napísať o samotnej obci, tak ako to bolo v predchádzajúcich častiach a potom sa vrátim späť k pamätihodnostiam a ich histórii.

Dedina leží v západnej časti Slanských vrchov v sedle medzi Bogotou a Hradiskom v 223 m. Prvá zmienka je z roku 1220 pod názvom Vruzca (na inej stránke som našiel, že prvá zmienka je z roku 1303, takže neviem, kde bude pravda). Zaujímavosti dediny sú rímskokatolícky kostol Mena Panny Márie, ktorý postavili po I. svetovej vojne v miestach starého románskeho kostolíka z roku 1204. Chrám bol niekoľkokrát prestavaný. Neskôr dedina patrila pod panstvo Slanec, kde vo vlastníctve rodu Forgáčovcov bola viac ako 400 rokov. Posledný z rodu, Štefan, mal v roku 1916 v svätostánku pohreb a potom bol vyvezený v pohrebnom koči na Okrúhly vrch do hrobky pri loveckom zámočku, ktorý tam v tej dobe existoval. Bol to veľmi pokrokový pán, staral sa o zver v lesoch, i lesy samotné, choval kone a tiež podporoval stavbu železničnej trate z Čiernej nad Tisou do Košíc. V obci pracovali garbiari, tesári, obuvníci, tkáči aj krajčíri. Obyvatelia sa samozrejme zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka. V jednej časti kostola je hrobka tejto vetvy Forgáčovcov, ale nie je do nej prístup. Pri kostole na pravej strane je kríž, ktorý bol umiestnený na hrobke pri loveckom zámku. Teraz je hrobka v dezolátnom stave. Dnes sme mali šťastie, že bol kostol práve otvorený, a tak sme videli organ, ktorý tam práve gróf Forgáč dal doviezť a postaviť. Zaujímavosťou je, že ide o časť organu, lebo sa tam celý nezmestil a zvyšok je umiestnený na inom mieste.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Prešli sme dedinou, okolo obecného úradu k pošte a tam je zaujímavosť v podobe kamenného pamätníka s rokmi 1918 – 1928, ktoré sú do kamennej mohylky vytesané. Všemožne sme sa snažili zistiť, čo to znamená, ale nedozvedeli sme sa. Vraj je to pamätník k I. svetovej vojne, ale podľa mňa by to bol iný údaj skôr 1914 – 1918, tak neviem. Mne to skôr pripadá na 10. výročie vzniku Československej republiky, ale nikto mi to zatiaľ nedokázal potvrdiť. Možno časom sa k tomu nejako dopracujem. Vraciame sa ku kostolu, pred ktorým je replika historického smerovníka, dôležitej obchodnej cesty Viedeň – Sibiň (rumunsky Sibiu), o ktorej bola zmienka už v 4. storočí nášho letopočtu.

Pokračujúc späť k železničnej trati odbočujeme vľavo smerom ku kameňolomu, ale po prechode trate k prvej lesnej ceste odbočujeme do lesa, kadiaľ pokračujeme v smere k ďalšiemu miestu, ktoré dnes máme navštíviť. Smer je na juh, potom na západ cez les na lúky až sa dostaneme na lúky pod Hradisko a smerujeme si to potom k dedine Rákoš.

Rákoš

Obec ležiaca v západnej časti Slanských vrchov v nadmorskej výške 331 m, hneď pod priesmykom na ceste do Košíc. Prvá zmienka je z roku 1387 (maďarsky Abaújrakos). Viedla tade obchodná cesta. Dnes má 350 obyvateľov. Počas moru a Rákoczyho povstania skoro zanikla. Patrila pod panstvo Slanec a vlastnili ju aj v 18. storočí Forgáčovci. Je tu postavený pekný moderný reformovaný kostol z 20. storočia. Od miestnych obyvateľov zisťujeme kadiaľ sa najskôr dostaneme pod lesom k ďalšej zastávke a do Vyšnej Myšle. Schádzame od dediny mierne dole k potoku, kde objavujeme pekné huby sirovce, a stúpame mierne k lesu a lúkami pokračujeme pod Bradlom k modrej značke, ktorá nás po odbočení vpravo dovedie spevnenou cestou k susednej dedine. Spomínaná modrá by nás na opačnú stranu doviedla k Veľkej Marovke a potom do Breziny.

Vyšná Myšľa

Dedina, učupená medzi svahmi Slanských vrchov a riečkou Olšava vo výške od 200 do 270 m, má okolo 960 obyvateľov. Predpokladá sa, že mohla existovať už v roku 1270, ale prvá písomná zmienka je až 1325 s názvom Felmisle. Dokonca osídlenie bolo už v časoch doby bronzovej. Od rokov 1332 – 1337 sa spomínajú dve Myšle – de Misle a de alio Misle. Z horného konca sa pomaly dostávame do stredu dediny, kde je obecný úrad a rímsko-katolícky kostol, kde na jeho mieste stál drevený kostolík a dnešný chrám je po prestavbe. Pôvodný vyhorel v roku 1890 a obnovili ho až v 1894. Cestou zisťujeme, ako sa dostať do Nižnej Myšle. Míňame požiarnu zbrojnicu a sme pri podjazde pod železničnou traťou v blízkosti stanice. Pri podjazde je smerovník cyklotrás a to by nám vyhovovalo, tak vieme kadiaľ pokračovať. Kým vyrazíme, tak sa pri nás zastavuje auto a neznámy pán nám dáva ponuku, že nám ukáže jednu zaujímavosť. Dlho sa nenecháme prehovárať a sedíme v aute a ideme k miestnemu rybníčku a prameňu Močidla.

Močidla a rybníček

Len pár stoviek metrov vedľa železničnej trate a sme pri prameni Močidla. Pôvod názvu sa dozvedáme cestou, lebo prameň je teplý a počas zimných mesiacoch nezamŕza. Niekedy sa tu močilo konope a ľan. Miesto je prispôsobené na namáčanie a dokonca podľa zdroja tu ešte v 80. – 90. rokoch chodili ženy prať. Voda vteká do malého rybníčka, ktorý je dosť zarastený. Aj dnes je tu dosť čulý ruch, miestni obyvatelia upravujú a kosia okolie. Celkom pekné miesto, len tak si sadnúť na lavičku alebo pod altánok a trocha relaxovať či snívať. Nachádza sa na po pravej strane železničných tratí v smere na Nižnú Myšľu, od podjazdu k hlavnej ceste na Košice vľavo okolo polí.

Lúčime sa a pokračujeme okolo trate, kým sa nerozhodneme prejsť na jej druhú stranu. Trocha musíme čakať, lebo práve prechádza nákladná vlaková súprava. Sme na druhej strane, kadiaľ by sme išli, pokiaľ by sme sa nestretli s ochotou neznámeho pána nám ukázať pekné miesto, čo skutočne stálo za zachádzku. Pokračujeme ďalej v plánovanej trase do Nižnej Myšle a k miestu, ktoré miestni nazývajú Skalka. Sme blízko, ale riečka Olšava nám bráni prejsť na druhý breh. Nevzdávame to však, a tak hľadáme miesto, kde sa dá dostať cez riečku, do vody sa nám nejako nechce. Buď budeme pokračovať k lávke alebo využijeme plytšie miesto a prebrodíme. Pri hľadaní nám príroda v ohybe riečky pripravila "most" z naplavených stromov, kmeňov, konárov a rôznych usadenín, a tak to skúšame v tomto mieste. Prechodom sme si ušetrili možno viac ako 2 kilometre chôdze. Sme na druhej strane a ku Skalke je to len pár metrov, veď z brehu nad údolím riečky sme ju celkom pekne videli. Poďme sa tam trocha dôkladnejšie poobzerať.

Skalka a Nižná Myšľa

Keď som tadiaľ cestoval vlakom, tak tu bolo vidieť cigánske chatrče,. Dnes tu nie je ani jedna, aspoň za nami nebude kŕdeľ malých Rómov a v pokoji si to poprezeráme. Najprv si útvar prezrieme zdola od riečky a potom sa dostávame ku skalkám a stene. Už z prvého pohľadu sme hore videli akoby kamenné srdce, ale to bol pohľad, ktorý sa nám ponúkol v určitom uhle. Aj tak to bolo celkom pekné sa tam rozhliadnuť a kochať sa krásou. Hore sme neriskovali, aj tak to nie je pre nás. Predsa len riziko pošmyknutia a pádu tu je. Sme spokojní, že sme sem išli a videli to na vlastné oči. Vraciame sa popri riečke a vrstevnicou kráčame vychodeným chodníkom okolo kopca (225,8 m) k brodu, kde sa objavuje modrá cyklotrasa od Vyšnej Myšle. Cesta vedie okolo Olšavy k miestu, kde je lávka a žltá cykloznačka a tiež značka Cesty svätej Alžbety zo Sárospataku (Blatný / Šarišský Potok) do Košíc.

O Nižnej Myšli sa nebudem rozpisovať, sem prídeme v ďalšom pokračovaní putovania. Patrí sem Koscelek, ktorý je v katastri Vyšnej Myšle. Určite to bude zaujímavé na históriu a súčasnosť, aspoň podľa toho, čo sme si na informačných tabuliach letmo pozreli. Konečne sme v dedine a už len nájsť potraviny alebo pohostinstvo, kde by sme zistili podrobnosti ohľadom cestovných poriadkov. Samozrejme, že smäd a sucho v krku sú po celodennom putovaní a určite tam okrem pani krčmárky budú domáci štamgasti. Našli sme, čo sme potrebovali a aj sme sa dozvedeli potrebné údaje k odchodom vlakov smerom do Košíc. Máme ešte dosť času na kávu a dobrú chladenú kofolu. Posledný kilometer na železničnú stanicu a kupujeme lístky na cestu domov. Zanedlho sa sem opäť vrátime a budeme pokračovať v putovaní.

Záver

Ani dnes nás nesklamalo počasie, a tak sme si dnešný deň mohli v pohode užiť a využiť ho na 100 %. Zvládli sme všetko, čo sme mali v pláne, aj niečo navyše, o čom sme nemali ani potuchy. Možno si niekto povie, čo dve - tri dediny. Ale každá z nich ukrýva nejaké tajomstvo a krásu, nehovoriac o okolitej nádhernej prírode a jej zákutiach. Vždy a všade sa dá mnohé objaviť a spoznať. Základ je nevzdať sa a ísť za tým. Nevzdať sa svojich snov a želaní, potom je odmena o to vzácnejšia a sladšia. Práve preto je dnes namieste naša spokojnosť z prežitej turistiky a krásneho dňa v lone prírody.

Fórum 8 príspevkov
Podhorie Slanských vrchov 11 01/11/16 16:26 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Lačnovský kaňon, Zlá diera a Vrátnica Leto so svojimi horúcimi a slnečnými dňami prináša aj tmavé mračná a intenzívne búrky. Vo väčšine prípadov až v poobedňajšom alebo podvečernom čase, a tak je dostatok času na peknú turistiku. Využívam preto možnosť návštevy jedného pekného kaňonu v pohorí Braniska. Ak sa k tomu pridá ešte jedna jaskyňa a neskôr pekné skalné okno, tak je o zážitky postarané. Búrka nakoniec nebola, takže letná nedeľa dopadla nadmieru k mojej spokojnosti. 28/09/20 Marián Jaššo Branisko
Túra Kurčínska Magura - okruh z Legnavy Čas leta a prázdnin je práve na prelome a využívam poslednú možnosť na turistiku počas dovolenky v okolí Bardejova. Mal som toho v pláne viac, ale nie celkom dobré počasie ma trocha odrádzalo od veľkých aktivít v prírode. Napriek tomu som hľadal niečo, čo by sa dalo stihnúť v priebehu do času búrok, ktoré prebiehali každý deň v poobedňajších hodinách. Hľadaním po nete som našiel jednu turistickú akciu, ktorú organizovala obec Údol, a to výstup na Kurčínsku Maguru. Tejto sa mali zúčastniť aj turisti z Bardejova. Preto som sa s nimi skontaktoval a strávil som nádhernú sobotu v neznámom prostredí Ľubovnianskej vrchoviny, v jej východnej časti pri poľskej hranici. 17/09/20 Marián Jaššo Ľubovnianska vrchovina
Túra Bieszczady – Połonina Wetlińska – Smerek Počas jednej túry mi volal Miro, či by som mal záujem ísť do Poľska na turistiku. Vraj je ešte voľné miesto, a tak som ani chvíľu nezaváhal. Áno, pôjdem, veď koľkokrát som sa pohrával doma s myšlienkou na turistiku v Poľsku počas hľadania na internete. Z rozprávania som mal vedomosť, že určite, ak tam pôjdem, tak to ľutovať nebudem. Išlo o Bieszczadzki Park Narodowy, ktorý turisti pokladajú za jeden z najkrajších v Poľsku a prirovnávajú ho k Nízkym Tatrám, Malej či Veľkej Fatre, čo sa týka výhľadov a prechodu po hrebeni. 28/04/20 Marián Jaššo Bukovské vrchy, Poľsko
Najnovšie články na titulke
 
VHT Ennstaler Alpen – Kreuzmauer Gesäuse je v mojich očiach najkrajším národným parkom Rakúska. Vápencové hory nie sú príliš vysoké, sú však poriadne divoké. Hrebene pohoria sú pre bežného turistu neschodné, hoci ich časti sa prejsť dajú. Vlani som prešiel z Malého na Veľký Pyhrgas, nuž a tento rok som chcel prejsť z Frauenscharte na Kreuzmauer. Problém bol v tom, že sa mi to nepodarilo. Napriek tomu bola prechádzka atraktívna. Myslím, že to bola najkrajšia túra, akú som túto sezónu v Rakúsku prešiel. dnes Martin Knor Svet
Túra Ihla a Čierna hora - okruh z Ihlian Moja mienka o Levočských vrchov bola, že sú rozsiahle, vhodné na bicykel, takmer bez značenia a kam sa človek pozrie, vidí holinu. Z toho plynul môj doterajší nezáujem ako pešiaka. Napriek tomu mi pri pohľade z Tatranskej Lomnice nedal spať jeden výrazný vcholček “Levočákov”. včera Roman 'Bazin' Matkovčík Levočské vrchy
Túra Na Starý plášť s dieťaťom Starý plášť je neznačený kopec neďaleko červenej malokarpatskej hrebeňovky (Štefánikova magistrála). Len tak na mape by ma asi neupútal, no po zapnutí vrstvy fotiek je jasné, že stojí za návštevu. Po ceste je tiež známa jaskyňa Deravá skala. 18/10/20 Soňa Mäkká Malé Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Podhorie Slanských vrchov 11 01/11/16 16:26 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy a Košická kotlina

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 375 m n. m.

    • min: 179 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 494 m

    • klesanie: 549 m

  • Vzdialenosť
    • 19 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 05.05.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 48.6731 ° SŠ
      dĺžka: 21.4284 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.62921 ° SŠ
      dĺžka: 21.37184 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Košice (vlak, bus) - Ruskov (vlak, bus), Nižná Myšla (vlak, bus) - Košice (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.31 (0.59)