Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Dürrenstein zo severu, foto: Dorian Guba
Dürrenstein zo severu, foto: Dorian Guba Zatvoriť

Túra Dolomity: Dürrenstein – Picco di Vallandro

V názve článku sme zámerne uviedli dvojjazyčné pomenovanie kopca, ktorý vám chceme priblížiť. Dôvod je prozaický: vyhnúť sa zámene s jeho menovcom ležiacim v Ybbstálskych Alpách v Dolnom Rakúsku. Nemecko-talianske označenie čosi prezradí o jeho polohe. Áno, je to Južné Tirolsko v severnom Taliansku. Je takmer o tisíc metrov vyšší ako jeho rakúsky menovec. Tak si ho poďme predstaviť.

Vzdialenosť
9 km
Prevýšenie
+850 m stúpanie, -850 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 28.06.2016
Pohoria
Taliansko: Alpy (Alpi) – Východné Alpy (Alpi Orientali) – Južné Vápencové Alpy (Alpi sud-orientali) – Dolomity (Dolomiti) – Pragser Dolomiten (Dolomiti di Braies)
Trasa
  • Najvyšší bod: 2839 m n. m.
  • Najnižší bod: 1996 m n. m.
Voda
chata Prato Piazza na začiatku túry
Doprava
autom alebo lokálnou autobusovou dopravou

Poloha

Cieľ túry sa nachádza v Dolomitoch, konkrétne v ich podcelku Pragser Dolomiten (nemecky), resp. Dolomiti di Braies (taliansky, ďalej budú použité len nemecké názvy). V nich nájdeme napríklad aj omnoho známejší Kronplatz (2275 m), lyžiarom či fanúšikom Giro d´Italia určite nemusíme bližšie predstavovať. Najvyšší vrchol tejto časti Dolomitov je Hohe Gaisl (3146 m). Dürrenstein je s výškou niekde medzi nimi. Dosahuje 2839 m. Je súčasťou chránenej oblasti Fanes – Senes – Prags (Naturpark).

Prístup

Na túru vyrážame z kempu pri mestečku Toblach. Pri tabuli označujúcej odbočku ku krásnemu jazeru Pragser Wildsee schádzame z hlavnej cesty, ktorá prechádza údolím Pustertal. Po pár kilometroch prichádzame na križovatku. Doprava cesta pokračuje k spomenutému jazeru, označovaného ako perla dolomitských jazier, doľava cesta smeruje na Plätzwiese. Keďže k jazeru sme išli dopoludnia, tentoraz si vyberáme druhý smer. Cestou sa kocháme pohľadom na severnú stenu Dürrensteinu. Vyzerá divoko, veľmi strmo a neprístupne.

Po pár kilometroch vynútená pauza, prichádzame k rampe a ak si chceme uľahčiť našu túru, po zaplatení mýtneho (výjazd možný do 10.00 h a po 16.00 h, v prvom prípade mýtne je 8,- eur, v druhom 5,- eur) môžeme pokračovať až na konečnú, ktorá leží v takmer dvojtisícovej výške. Vzhľadom na to, že sme z kempu vyrazili niečo pred piatou popoludní (!), samozrejme sa vyvezieme, až kam nám to cesta umožní. Napriek neskorému nástupu môžeme rátať so slnkom aspoň do deviatej, keďže je týždeň po letnom slnovrate. Podľa sprievodcu by výstup z Plätzwiese (1996 m), kde parkujeme, až na vrchol mal trvať 2,5 hodiny a zostup o hodinu menej. Takže do úplnej tmy by sme mali byť späť pri aute. Pre istotu máme čelovky.

Cestu na konečnú nám spestrujú neprítomné pohľady všadeprítomných kráv. V jednej zo 180-stupňových zákrut sa stretávame s lokálnym autobusom, ktorý na Plätzwiese premáva dosť často. Takže, aj napriek obmedzenému prístupu autom, existuje aj táto alternatíva. Vyhýbame sa mu, aj zacúvame, aby lepšie vybral zákrutu. Asi sa mu to nepozdávalo, tak šofér poľahky zaspätkuje a púšťa nás dopredu. Zhruba kilometer pred konečnou je cesta zúžená a riadená semaforom. Konečne sa objaví parkovisko a ideme na kopec.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Výstup

Prechádzame popri chate Prato Piazza, ktorá leží v rovnakej výške ako Kamenná chata pod Chopkom. Vedľa nej je malá kaplnka a detské ihrisko. O kúsok ďalej hotel Hohe Gaisl. Pred kaplnkou je smerovník na Dürrenstein (chodník č. 40). Predtým než začneme stúpať, pozeráme, kde sme sa to ocitli. Plätzwiese vyzerá ako náhorná plošina, samé lúky. Zo severu ohraničená masívom Dürrensteinu a na juhu masívom Hohe Gaislu. A hlavne z tohto miesta cítiť božský kľud. Len si ľahnúť do trávy a ležať. No my začíname naberať výškové metre. Komu by sa 850 m prevýšenia málilo, môže začať výstup od spomínaného rázcestia v dedinke Prags, kde je odbočka k jazeru Pragser Wildsee a získa ďalších 800 m. Stačí naskočiť na chodník č. 37 a ocitne sa pred rovnakou kaplnkou ako my.

Z tohto uhla ukazuje Dürrenstein úplne inú tvár. Opak toho, čo sme videli cestou z auta. Niečo podobné, ako keď sa pozeráte na Ďumbier zo severu a potom naň stúpate zo Štefánikovej chaty. Chodník najprv prechádza cez pastviny smerom na východ. Ich zvlnený terén a úžasne výhľady na Hohe Gaisl nútia človeka k zastaveniu a pokochaniu sa nádhernou kulisou. Aj tu by stačilo zostať a len tak si „vegetiť“ pod niektorou z krásnych solitérnych borovíc. My však ideme ďalej, bažiaci po ďalších výhľadoch. A že budú a ešte aké, nám sľubuje jeden záber zo sprievodcu a chvalabohu aj počasie, ktoré nám zatiaľ praje. Na fotke je zachytený výhľad na známu trojicu Drei Zinnen. Tak len čakáme, kedy sa objaví.

Čoskoro prichádzame k prvému rázcestiu, kde sa náš chodník križuje s magistrálou Dolomitenhöhenweg, ktorá v týchto miestach obchádza Dürrenstein zo západu. Nevšímame si ju a pokračujeme ďalej po našej štyridsiatke, ktorá ide až na vrchol Dürrensteinu. Onedlho prichádzame k ďalšiemu smerovníku, doprava je smer na Dürrensteinhütte. K nej sa mimochodom dá dostať aj pohodlnou cestou z parkoviska, kde sme nechali auto. Náš cieľ je doľava a chodník sa stáča na sever. Od križovatky (2112 m) začína chodník ráznejšie stúpať.

S pribúdajúcou výškou sa na juhu ukazujú ďalšie zuby, veže rôznych masívov. Jeden z najbližších je masív Monte Cristallo. Každú chvíľu sa otáčame, či sa už „Zuby“ objavili. Zatiaľ chodník traverzuje južné svahy Dürrensteinu. Prekračujeme výrazný žľab spadajúci z jeho hrebeňa, predbiehame jednu domácu dvojicu. Zhruba vo výške 2400 m sa chodník stáča na východ a opäť sme bližšie k hrebeňu. A ešte jedna zákruta a sme na hrebeni, ale hlavne vidíme „Zuby“. Konečne! Nádherný pohľad. Na západe vidieť nejaké alpské končiare. Čo potom bude na vrchole, si ani nevieme predstaviť. Kým sa vytešujeme, dvojica preberá vedenie.

Na vrchole

Zdá sa, že cieľ máme na dosah. Nakoniec sa ukáže, že ide len o predvrchol. Za ním nasleduje krátke klesanie do sedla. Toto sa ukazuje ako najťažšie miesto celej túry. Navyše je zabezpečené oceľovým lanom. Zo sedla ostáva len krátky výšvih k vrcholovému krížu. Kým sa k nemu dostaneme, nedá sa nevšimnúť si po ľavej ruke „chrbát stegosaura“. Ide o niekoľko vežičiek, ktoré pripomínajú pravekého jaštera.

Na vrchole nás známa dvojica ponúka ich „šnapsom“. My sme si v rýchlosti pri balení sa v kempe, zabudli obdobný nápoj pribrať do našich batohov. Na to však rýchlo zabudneme, keď sa začneme okolo seba rozhliadať. Jednoducho niečo neopísateľné. Také vrcholové výhľady sme ešte nezažili. Dürrenstein – jednoducho úžasný vyhliadkový kopec. Na severe vidíme reťaz rakúskych Álp, na západe ich talianske pokračovanie. Zrak ďalej skĺzne na blízky Seekofel a Hohe Gaisl. Na juhu už spomenutý masív Monte Cristallo a za ním budú Dolomity v okolí Cortiny d´Ampezzo. A smerom na východ panorámu dotvárajú predovšetkým Drei Zinnen a ďalšie kopčeky Sextenských Dolomitov. Skrátka tu naozaj platí – lepšie raz vidieť ako stokrát počuť/čítať. Vrelo odporúčame.

Ďalší príjemný šok zažívame, keď vidíme ako popri oceľovom lane postupuje na vrchol trojica cyklistov so svojimi tátošmi na pleciach. Tých by sme tu teda nečakali. Klobúk dolu, či skôr prilbu. Ich následný zjazd si ani nevieme predstaviť.

Zostup

Na vrchole trávime viac času ako sme plánovali. Ale niet sa čo čudovať. Zlatá hodinka už dávno nastala, tak ju naplno využívame pri zachytení krásnej scenérie. No čas nás núti vrátiť sa späť do kempu. Nakoniec niečo pred deviatou hodinou opúšťame vrchol. Na vrchole ostáva ešte jedna dvojica a vyzerá, že nemá naponáhlo. My sa snažíme pridať do kroku, no pokiaľ máme výhľady na Drei Zinnen, veľmi sa ani nedá. Akonáhle schádzame z hrebeňa, už naozaj zrýchľujeme. Slnko zapadá, a tak aj pobehneme. Predbiehame nám už známu dvojicu, ktorí zostupovali o čosi skôr. Keďže návrat k parkovisku je po rovnakej trase, ako sme vystupovali, nemáme veľa dôvodov sa zastavovať (okrem pár obligátnych výhľadov na každú stranu, či sa v zmene svetla niečo zaujímavé neobjaví).

Čochvíľa sme na pastvinách a opäť pokoj, čo vyžaruje z oblasti, nabáda na zastavenie sa. Volanie prírody sa tak ozve na správnom mieste. K parkovisku nemáme veľa a ani nie po trištvrte hodine zjazdu z vrcholu sme pri aute.

Záver

Výstup na Dürrenstein patrí do kategórie ľahších. To možno odplaší náročnejších turistov. Avšak výhľady, ktoré ponúka, sú fantastické (samozrejme pri vhodnom počasí). Nakoniec sme urobili dobre, že sme vyrazili neskoro, aspoň sme sa vyhli zástupom turistov, ktoré (podľa sprievodcu) sú najmä cez víkendy.

Autori fotografií: Dorian Guba, Mirka a Milan Kvietkovci

Fotogaléria k článku

Najnovšie