Túra

Podhorie Slanských vrchov 12

18.09.16
Je prvý júnový deň a predpovede počasia sú v posledných dňoch veľkým strašiakom, ale nič z toho sa akosi nekoná, a tak to chceme risknúť. Na stredu je predpoveď tiež nie veľmi lichotivá, dúfame, že počas nášho putovania vydrží. Konečne by sme radi ukončili túlanie po západnej strane Slanských vrchov a dorazili na maďarsko-slovenskú hranicu. Veď nám ostávajú iba tri dediny a sme tam. Určite aj v nich objavíme niečo zaujímavé. Veď sa uvidí, či sme si to dobre naplánovali a túra dopadne k spokojnosti. Doposiaľ to tak bolo a putovanie podhorím nás stále o niečo nové obohatilo.

Trasa

Nižná Myšľa – Hradisko – Koscelek – Skároš – Trstené pri Hornáde

Ráno si musím trocha privstať, aby som bol včas v Sečovciach a spolu s kolegom sedíme v autobuse smerom na Košice. Čaká nás cesta následne do Nižnej Myšle vlakom. Zatiaľ to s počasím vyzerá sľubne, uvidíme čo bude počas dňa a ako sa to vyvinie. Vyzerá to na veľmi peknú a zaujímavú prechádzku, tak by sme v pohode mali dnešné kilometre zvládnuť a doraziť konečne ku hranici s Maďarskom. Okolo 8.30 h vystupujeme z vlaku na stanici v Nižnej Myšli. Od staničnej budovy nás sprevádza žltá značka hore k cintorínu a do dediny. Získavame prvé informácie od miestnych obyvateľov k dnešnej časti putovania, aj keď sme tade išli pri poslednej túre. Keď sme tu končili jednu časť, tak nás detaily veľmi nezaujímali. Máme však šťastie, že sme stretli miestneho obyvateľa, od ktorého sme zisťovali niektoré miesta, na ktoré sme sa chceli dostať. Bol tak ochotný, že sa nám počas jeho rannej prechádzky ponúkol za sprievodcu. Vďaka mu, s takým niečím sme vôbec nerátali.

Nižná Myšľa

Obec ležiaca v západnej časti Slanských vrchov v blízkosti vtoku riečky Olšava do rieky Hornád. Zhruba 15 km od Košíc južným smerom. Nachádza sa tu niekoľko zaujímavých lokalít a to Alamenov, Koscelek, Moľva, Prepošstvo, Skalka a Varheď. Prvá zmienka o osade je z roku 1270 a dnes má okolo 1700 obyvateľov. Prechádzame okolo cintorína, požiarnej zbrojnice, obecného úradu v blízkosti, ktorého je pamätník padlým počas I. a II. svetovej vojny. Tak sa dostávame pod kostol, ktorý sa vypína na najvyššom bode zástavby. Je to rímskokatolícky kostol svätého Mikuláša v barokovo-klasicistickom štýle z rokov 1802 – 1805. V roku 2010 zažil zosuvy pôdy, no dnes je všetko spevnené, len niekoľko domov pod kostolom ostalo ako memento na prírodnú katastrofu. Tak ako všetky obce, aj Nižná Myšľa mala rôzne pomenovania v jednotlivých obdobiach. Už v dávnoveku ležala na obchodnej ceste a podľa vykopávok, ktoré tu prebehli, jej osídlenie siaha až do obdobia 35000 rokov p. n. l., do staršej doby kamennej – paleolitu.

Náš sprievodca nám hneď za kostolom ukáže bývalý kláštor z 13. storočia. Prešiel rôznymi úpravami v 15. a 17. storočí. Viac o ňom na obecnej stránke. Pivničné priestory poukazujú na to, že dnešný pôdorys budovy nezodpovedá základom, ktoré sú pod budovou. Dnes je tu zriadené (od roku 1998) múzeum archeologických vykopávok a kultúrnych pamiatok z okolia. V intraviláne obce stojí niekoľko kaplniek a jedna je v blízkosti kláštora.

Od kláštora sa vraciame opäť dole pod kostol, kde sa nachádza kaplnka Sedembolestnej Panny Márie. To podstatné sme v dedine videli, a tak pokračujeme spolu s našim sprievodcom k lokalite Varheď. Sprevádza nás žltá značka a značka Cesty svätej Alžbety, ktorá prichádza od Sárospataku (Blatný / Šarišský Potok) do Košíc. Trasa vedie na počesť sv. Alžbety - dcéry uhorského kráľa Ondreja II. Je jej zasvätený tiež známy dóm svätej Alžbety v Košiciach. Jej odkaz pre ďalšie generácie: „Robte ľudí šťastnými“.

Alejou sa dostaneme k ďalšej kaplnke pri mieste archeologických vykopávok na Varhede. Nachádzajú sa tu dve osady, hradisko a pohrebisko. Vykopávky a nálezy sú od doby kamennej, cez dobu bronzovú, železnú, rímsku a stredovek. Samozrejme, že si to tu dôkladnejšie obzrieme a aspoň vidíme ako žili naši prapredkovia. Jedna z osád je ukážka palisádovej ochrany z hrubých kolov a miesta, kde stáli malé domce obyvateľov. Skutočne miesto, kde sa dá spoznať časť histórie, ale čas je neúprosný a my potrebujeme pokračovať ďalej, aby sme naplnili všetko do poslednej bodky, čo máme v pláne.

Vraciame sa na cestu a pokračujeme v smere k lokalite Koscelek. Pri lávke cez riečku Olšavu je kaplnka svätého Jána Nepomuckého. Prechádzame lávkou cez Olšavu a odbočujeme na lúke smerom na východ a po 200 m do lesa smerom juh, až sa dostaneme k malému jazierku s pritekajúcou vodou z prepadu vodárne. Na chvíľu sa tu zastavíme a potom pokračujeme lesom. Stáčame sa s naším doprovodom k miestu Koscelek. Okolo vodárne po Alžbetinej ceste v smere juh a vľavo lesnou cestou východným smerom a o chvíľu sme na mieste.

Koscelek

Pozostatky stredovekej sakrálnej stavby z 13. storočia, ležiacej okolo 2,5 km južne od Nižnej Myšle za riečkou Olšava v katastrálnom území Vyšnej Myšle. Nachádzajú sa tu obvodové múry asi meter vysoké, ktoré sú po archeologickom prieskume v rokoch 1996 – 1998 zakonzervované. Pri niekdajšom ranogotickom kostolíku vraj boli štyri rybníčky, ktoré mnísi využívali na chov rýb. Dnes je tu len jeden, ktorý som spomínal. Raz ročne sa tu slúži svätá omša a v blízkosti je prameň. K samotnému Kosceleku sa dá dostať po lúke pod lesom a pri posedení odbočiť vpravo, alebo od jazierka (ako som opísal) z Cesty svätej Alžbety.

Na brehoch rieky Olšava v oblasti od 3. do 5. storočia žili germánske kmene Vandalov a Vittofalov. Potom kotlinu obsadili Slovania až do stredoveku. Na okraji lesa pri posedení sme si aj oddýchli a niečo zahryzli. Opúšťame starobylé miesto a vraciame sa na chodník lesom až sa najprv pripojíme na cyklotrasu a potom pod Červeným vrchom pri horárni na žltú značku prichádzajúcu z Kalše cez Veľkú Márovku. Po nej budeme pokračovať do dediny Skároš. Spod lesa a z lúk máme nádherné výhľady na Košickú kotlinu, Volovské vrchy, Košice, štrkoviská pri Čani, aj časti Slanských vrchov. Pri miestnom cintoríne vchádzame okolo potoka do centra dediny. Ešte sa na chvíľku zastavíme pri jednom prameni, vkusne urobenom a na lavičke v tieni stromu si posedíme.

Skároš

Prvá zmienka je z roku 1270. Stred obce je v nadmorskej výške 244 m, pod hradným vrchom, Ždanským vrchom a Domaškou. Nachádzame sa pri obecnom úrade s tabuľou o oslobodení obce a hneď na druhej strane je prvý z dvoch kostolov. Patrí reformovanej cirkvi, je z roku 1800, potom prestavaný v roku 1932. Ulice sú po stranách miestnych potokov. Chceme si však pozrieť kaštieľ a kúriu, ale chvíľu nám trvá, kým sa dozvieme ich polohu. Po prejdení mosta cez Torocký potok (Marovka) odbočujeme vpravo a len niečo cez 100 metrov po pravej strane je dosť zarastený priestor s vysokými stromami a celé je to oplotené. Všetko je uzatvorené, tak sa tam ako zlodeji vkrádame cez dieru v plote. Všetko je v úbohom a rozpadajúcom sa stave. Kaštieľ postavil rod Feketeovcov v 18. storočí. Neskôr sa dozvedáme, že je v súdnom spore. Bol využívaný na rôzne účely, až kým ho niekto neodkúpil a nechal ho napospas živlom...

Od kaštieľa odchádzame k rímskokatolíckemu kostolu, kde je smerovník. Od neho ide spomínaná žltá a opačným smerom zelená cez Malú Márovku so žltou odbočkou na Skárošskú vyhliadku nad najsevernejším bodom Maďarska a pokračuje do Kuzmíc. Musím spomenúť tiež zrúcaniny hradu, ktoré som uviedol v inom článku. Ruiny sú nad zelenou značkou - nad kameňolomom na Varhegy (Hradný vrch), preto ho nebudem opisovať a taktiež, dnes sme tam nešli. Pokračujeme hore dedinou až na jej koniec, kde po pravej strane je umiestnený pamätník padlým vojakom v II. svetovej vojne a tiež niekoľko pozostatkov bojovej techniky, ako delá, húfnica a tank. Je tam amfiteáter pre miestne oslavy.

Po obhliadke pamätného miesta sa vraciame opäť k rímskokatolíckemu kostolu a odbočujeme vľavo a smerujeme nad dedinu a potom asfaltkou juhozápadným smerom po novej lipovej aleji, ktorá bola vysadená v roku 2014. Cesta ubieha rýchlo, začínajú pribúdať mraky a v diaľke niekde nad Slovenským krasom prší. Pevne veríme, že to do dažďa zvládneme. V zákrute cesty sa stáčame na západ, ešte posledné pohľady k Slanským vrchom a o chvíľu sme pri vodnom zdroji (vodáreň) a je tu Trstené pri Hornáde.

Trstené pri Hornáde

Leží v nadmorskej výške 204 m pri rieke Hornád a.žije v nej cez 1400 obyvateľov. Prvá zmienka je z 1215 ako Zaka, od roku 1270 Nadasd, v rokoch 1945 – 1948 Nadošť a potom s dnešným názvom. Hneď pri vstupe do obce je rímskokatolícky kostol svätej Anny. Máme vedomosť, že tu stál v blízkosti kaštieľ zo 17. storočia, ale zanikol. Rozobraté pozostatky sú v záhradách pri domoch na Záhradnej ulici. Za zmienku stojí spomenúť reformovaný kostol a sme pri budove pohraničnej stráže. Posledné stovky metrov a sme na hranici s Maďarskou republikou.

Záver

Na štátnej hranici končíme dnešné putovanie. Vraciame sa do dediny a sediac na lavičke autobusovej zástavky zhodnocujeme dnešný deň. Musíme porozmýšľať, ako budeme pokračovať ďalej v projekte: kde začneme ďalšiu etapu. Mali by sme pokračovať, tu kde sme končili. Je veľa otázok, ktoré si musíme zodpovedať a prebrať. Pokračovať však budeme, to vieme hneď teraz. Aj keď sme navštívili len tri dediny, tak sme v nich videli množstvo histórie, súčasnosť a život v nich. Nižná Myšľa, jej hradiská, kaštieľ, Koscelek a iné pamätihodnosti. V Skároši kostoly, kaštieľ a pamätník a končiac v Trstenej pri Hornáde s jej históriou, plus končiac na samotnej hranici. Dnes to stálo za námahu. Čarokrásna príroda, zákutia, prítomnosť aj minulosť, to všetko nám dalo dnešné putovanie.

Fórum 1 príspevok
Podhorie Slanských vrchov 12 18/09/16 17:54 1 príspevok
Najnovšie články autora
 
Túra Brezno, Dedečkova chata a Bystrianska jaskyňa Konečne sa mi podarilo zladiť kalendár tak, aby som mohol navštíviť Čierny Balog a Vydrovskú dolinu počas akcie Deň stromu. Keďže to bolo od štvrtku do nedele, tak bolo potrebné vymyslieť niečo aj na turistické vyžitie a návštevu niečoho zaujímavého v okolí. Príroda je naokolo nádherná, a tak z množstva námetov si turista ani nevie vybrať. Je toho tak veľa. O trasy tu určite nejde, je ich mnoho, či už oblasť Poľany alebo Nízkych Tatier, len si vybrať. Nakoniec sme sa s priateľom dohodli na trase tak, aby sme mohli navštíviť Bystriansku jaskyňu, v ktorej som ešte nebol. 27/03/20 Marián Jaššo Nízke Tatry
Túra Markušovský skalný hríb a Šikľavá skala Spiš, nádherná rázovitá oblasť obkolesená navôkol množstvom historických a turistických pamiatok i zaujímavostí. Na jeho území sa nachádzajú Vysoké i Belianske Tatry, Pieniny, Levočské vrchy, Branisko, časť Volovských vrchov a Slovenský raj. Destinácie s množstvom hradov a ich zrúcanín, starobylých miest, múzeí, ale aj iných čarovných zákutí, ktoré môže turista uvidieť v čarokrásnej prírode. 15/12/19 Marián Jaššo Volovské vrchy
Túra Žipajová skala, Šimonka a Ivanov vrch Po roku sa opäť stretávam na východe s priateľom Martinom, ktorý v posledných rokoch pravidelne chodieva do Slanských vrchov, aby spoznával skryté čaro skál, hľadal v nich skalné okna a tešil sa z výhľadov, zákutí dolín a tiež z nevšednej prírody, ktorou oplývajú. Aj napriek tomu, že máme niektoré lokality dosť dôkladne prebádané, vždy sa objaví v zornom poli počas našich túlačiek niečo nové a zaujímavé. V minulom roku sme hľadali jedno okno, ktoré sa nám však nepodarilo nájsť, a tak obohatený o nové poznatky, kde by sa malo nachádzať, ideme opäť skúsiť šťastie a pevne veríme, že sa nám to na druhý pokus podarí. Zároveň budeme spoznávať a objavovať nové miesta v menej známom pohorí na východe. 10/10/19 Marián Jaššo Slanské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Rada Ako a kam na turistiku cez Veľkú noc počas epidémie koronavírusu Hoci vláda obmedzila cez blížiace sa veľkonočné sviatky pohyb ľudí a prikázala im zdržiavať sa vo svojom okrese, mnohí turisti majú to šťastie, že v ich okrese sa nachádza niektoré z našich početných horstiev. Predpovede počasia na veľkonočné obdobie sú také, že turisti bývajúci v nížinách zrejme obohatia svoj slovník o niekoľko neslušných slov. Tí ostatní sa pravdepodobne vo väčšej miere vyberú do okolitých hôr. Prinášame vám súbor opatrení, ako sa správať pri túrach tak, aby ste seba ani ostatných nenakazili koronavírusom. dnes Soňa Mäkká Poradca
Túra Macedónske paberky Desaťdňová návšteva Severného Macedónska sa uskutočnila ešte na jar v roku 2016, ktorej hlavnými cieľmi boli ľudoprázdne končiny pohorí Šar planina a Galičica s prechodom od jazera Ohrid k Prespanu. Nech je inšpiráciou pre podobný okruh západnou polovicou balkánskej krajiny. včera Marek Súľovský Svet
Túra Ako sme sa motali Štiavnickými vrchmi - 1. časť Za cieľ tohtoročného jarného vandru sme si zvolili Štiavnické vrchy. Slovo „jarný“ však tento rok začiatkom mája bolo treba brať s poriadnou rezervou. Príroda sa totiž tento rok zbláznila ešte viac ako po iné roky a zo zimy sme skočili rovno do leta. Stromy zakvitli už v apríli a v máji sme tu mali hotové leto s 30-stupňovými teplotami. Kým po iné roky sme sa v tomto termíne vytešovali z jarnej chrumkavej zelenej farby lístia a postupne sa s nadmorskou výškou prebúdzajúcu krajinu, teraz sme vyhľadávali tieň a schovávali sa pred páliacim slnkom. 06/04/20 Zdeno Vasilišin Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Podhorie Slanských vrchov 12 18/09/16 17:54 1 príspevok
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy a Košická kotlina

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 375 m n. m.

    • min: 179 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 501 m

    • klesanie: 525 m

  • Vzdialenosť
    • 20 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 01.06.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 48.629 ° SŠ
      dĺžka: 21.3717 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.56744 ° SŠ
      dĺžka: 21.3326 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň Koscelek, prameň v Skároši

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Košice (vlak, bus) - Nižná Myšľa (vlak, bus), Trstené pri Hornáde (bus) - Košice (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.44 (0.59)