Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Druhý rebrík v Čertovej doline
Druhý rebrík v Čertovej doline Zatvoriť

Túra Čertova dolina a Fabova hoľa

Koncom apríla som sa ocitol v Tisovci. Pri chodníku som si obzeral veľkú mapu a zaujali ma informácie o náučnom chodníku zbojníka Jakuba Surovca. Rozhodol som sa, že sa naň pozriem. Čosi som sa dozvedel z internetu, čosi od kolegyne a čosi od Tomáša. Vyzbrojený informáciami som sa v polovici mája vybral na Zbojská.

Vzdialenosť
19 km
Prevýšenie
+1142 m stúpanie, -1142 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 15.05.2016
Pohoria
Slovenské rudohorie: Veporské vrchy (Národný park Muránska planina)
Trasa
Voda
Bánovská vyvieračka v ústí Čertovej doliny, Terkin prameň pri zastávke Zbojská, prameň Rimavy, Salaš Zbojská
Doprava
sedlo Zbojská (vlak, bus, parkovisko v sedle poniže reštaurácie)
SHOCart mapy
» č.1105 Muránska planina (1:50.000)

Trasa

Sedlo Zbojská - Makovo koryto (NCH zbojníka Jakuba Surovca) - Čertov viadukt - Čertova jaskyňa - Čertova dolina - sedlo Zbojská - Predné Kopačno - Fabova hoľa - Tri kopce - prameň Rimavy - Kučelach - sedlo Zbojská

Chodník Jakuba Surovca

Celou cestou pršalo. Občas viac, občas menej. Mrholilo aj keď som o 7.30 h vypínal motor pri zastávke autobusov v sedle Zbojská (725 m). Kým som sa prezúval do turistických topánok, priplichtili sa žobrajúce somáre. Keďže nič nedostali, vrátili sa na zastávku, kde na ne nepršalo.

Vyrazil som po poľnej ceste na juhozápad. Na lúčnatom kopci stojí veľká drevená socha tisovského zbojníka Jakuba Surovca. Asi má reprezentovať ľudovú tvorivosť... No... zhodnotil som to tak, že umeniu asi nerozumiem.

Prišiel som k lesu a zahol som na náučný chodník. Minul som malú puklinu v skale a nápis na strome ma zavrátil späť. Aha, dnes to bude so značením zaujímavejšie. Zbehol som do dolinky Makovo koryto a prešiel som cez pomaly chátrajúce mostíky. Za nimi bola tabuľa o poľovníctve, avšak z ďalšej zostal iba rám. Je to škoda. Náučné chodníky vedú často zaujímavejšími miestami ako turistické značky. No keď sa vybudujú, o ich ďalší osud sa zväčša nikto nestará.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Prešiel som popod hradskú a prišiel som pod Čertov viadukt ozubnicovej železnice. Wow, ten je vysoko! Minul som prameň Bánovská vyvieračka a vyštveral som sa k Čertovej jaskyni. Je zamrežovaná, ale mreža bola otvorená, tak som nakukol dnu. Bez baterky som si nič zaujímavé nevšimol. Tak opäť von do dažďa.

Čertova dolina

Vrátil som sa na rázcestie a chodník ma priviedol ku skalným vrátam. Pár metrov som preskákal po kameňoch trčiacich z potoka, lenže ďalšie kamene boli pod vodou a chodníka nikde. Porozhliadal som sa. Zdalo sa, že na pravom svahu je pár metrov nad potokom lávka. Vyštveral som sa na ňu, no lávka bola po pár metroch prerušená. Zosunula sa do potoka. Čo teraz?

Keďže som dlhšie nevidel značku, otočil som sa a vrátil som sa k jej poslednému výskytu. Nato som išiel pomaly hore dolinou a dôkladne som skúmal možné aj nemožné odbočky, ale žiadnu rozumnú som nenašiel. Nedá sa nič robiť, vráta bude treba prejsť potokom. Vyzul som sa, ponožky som schoval do vrecka a začal som sa brodiť.

Páni, to bol zážitok! Takto akosi zrejme vyzerá kaňoning (píš ako počuješ). Vody v potoku nebolo veľa, zväčša okolo 20 cm. Niekde trochu viac, niekde trochu menej. Nebola teplá, ale ani ľadová. Brodil som sa asi 100 metrov a za ten čas som vystúpal jedným rebríkom a jedným brvnom so zárezmi. Napodiv, naboso sa mi na polene vôbec nešmýkalo.

Keď sa dolina rozšírila, vyšiel som na breh. Utrel som si nohy, obul som si topánky a pokračoval som divokou dolinkou. Sú tu ešte dva rebríky, ale prvý je zabodnutý do vody, tak som ho radšej obišiel.

Čertova dolina má dve atrakcie. Prvou sú vráta v dolnej časti, druhou Čertov most približne v jej strede. Je to skalný oblúk, ktorý sa klenie ponad potok. Nie je veľmi vysoký, ale páčil sa mi.

Fabova hoľa

Vrátil som sa na Zbojská. Keďže mrholenie ustalo, rozhodol som sa pokračovať v prechádzke podľa pôvodného plánu. Ide sa na Fabovu hoľu. Prišiel som k železničnej zastávke Zbojská. Pred rokmi som tu s kamarátom nastupoval do zubačky, pretože Nemec mal turistiky plné zuby. Vlakom sme sa odviezli do kempu pri Gombaseckej jaskyni, kde sme sa pár dní vyvaľovali. Medzitým kemp pri jaskyni zrušili.

Za staničkou sú na výber dva chodníky. Keďže po červenej značke som cez Fabovu hoľu už išiel, vybral som sa po žltej. Je značená trochu horšie. Miestami som mal pocit, akoby chodník zrušili. No na rázcestiach, kde to bolo potrebné, značka bola.

Asi tri kilometre som kráčal po asfaltke a nato som lesnou cestou vyšiel na hrebeň. Minul som poľovnícku chatu Kopačno, prekrižoval som zvážnicu a cesta sa postupne vyparila. Doma som zistil, že značka odbočila na zvážnicu, ktorú som pred chvíľou križoval, lenže v teréne som si žiadnu šípku nevšimol. Naviac, moja stará mapa velila pokračovať hrebeňom až tesne pod vrchol. A tak som pokračoval.

Vrcholom Fabovej hole sa prehnala víchrica. Keď som tu bol minule, celý kopec bol zarastený vysokou starou smrečinou. Zdá sa, že chrobač smreky oslabila a tie sa vyvrátili. Sprvu som len kde-tu obchádzal spadnutý strom, lenže vývratov postupne pribúdalo. Kým som míňal lapače hmyzu, tak to ešte ušlo, avšak ďalej to bola poriadna divočina. Snažil som sa ísť chodníčkami od zveri, no vysvetlite srnke, aby išla pekne na kopec!

Polom nebol z tejto zimy, bol starší. Smreky vyvrátila víchrica a medzi vývratmi sa derú k nebu bukové mládniky. Miestami rastú hustejšie ako kukurica. Zdá sa, že o pár rokov tu bude bučina.

Prišiel som na značku. Značkári si to tu oddreli a v polome vyrezali hotové tunely . Minul som vrchol Fabovej hole (1439 m) a tunel ma vypľul na rázcestí Tri kopce. Tu končí rezervácia, ktorá na mojej starej mape nie je zaznačená, takže džungľu vystriedala holina. Poriadny kontrast.

Kučelach

Kúsok som zbehol a zabočil som na nový chodník, vedúci k prameňu Rimavy. Prišiel som k nemu akurát na poludnie, tak som sa v besiedke naobedoval. Na Fabovej holi mi prebehla cez chodník veverica, tu som vyplašil laň.

Zbehol som do sedla Kučelach, v ktorom sú pekné chalupy, a odbočil som zo značky. Krajom lesa som prišiel pod kopec a vyliezol som na Kučelach (1141 m). Ani z tohoto kopca nie je žiaden výhľad. Vybral som z batohu kompas a zamieril som na juh. Chcel som zbehnúť k osade Strieborná a od nej sa lesnou cestou vrátiť späť na Zbojská, ale nevyšlo to.

Včera večer som si podľa hikingovej mapy narýchlo načrtol plánik, ktorý bol dosť nepresný. A tak sa stalo, že keď som po pár metroch natrafil na zvážnicu, zabočil som na ňu. Zvážnica ma doviedla na veľkú rúbaň na strmom svahu. Sprvu som ju chcel prekrižovať, ale keď som poniže zbadal peknú cestu, kúsok som sa vrátil a dolinkou som zbehol na ňu. Striebornej som vzdal a vrátil som sa do sedla Zbojská.

Záver

V druhej časti výletu mi už nepršalo. A tak sa stalo, že kým som sa vrátil k autu, gate mi obschli. Cestou do Brezna som sa ešte zastavil a odfotil som si začiatok zubatice na železničke pri Pohronskej Polhore. Nech mám na trať pamiatku, ak ju nebodaj o pár rokov zmenia na cyklotrasu.

Fotogaléria k článku

Najnovšie