Túra

Ako som šiel na hrad Ozdín

19.02.07
V rámci mojich turisticko – hradologických aktivít rád spájam príjemné s užitočným. Tak to bolo v prípade mojej dlho plánovanej návštevy hradu Ozdín, medzi obcami Málinec a Ozdín. V pláne som mal nielen prieskum hradu, ale aj príjemnú túru v tejto časti Stolických vrchov, ktorá nesie meno Málinské vrchy.

Trasa

ŽSR Lovinobaňa, zastávka – Lovinobaňa – Strieborná – Sedlo pod Hradným – Hrnčiarky – sedlo Prieraz – Šutova jama – kóta Hrad – Málinec

Defekt...

V osobnom vláčiku Zvolen – Lučenec si veselo driemem, keď ma zrazu prebudí hulákanie veselých mládencov a diev vracajúcich sa nadránom z nejakej dedinskej tancovačky. Inokedy by som šomral, ale tentokrát im v duchu odpúšťam. Nebyť ich, veru by som prespal železničnú stanicu Lovinobaňa – zastávka, kde musím vystupovať. Už sa brieždi, ale olovené mraky sa veselo prevaľujú nad okolitým krajom. Nenechám sa tým odradiť a rezko prejdem do centra obce. Tu, neďaleko kostola je tur. smerovník. Plánujem postupovať zelenou značkou, ktorá vedie na vrch Strieborná. Úvodný, asi 5 km dlhý úsek dolinou potoka Salajka podľa mapy veští nudné šľapanie asfaltkou a na to dnes nemám veľmi chuť! Tak sa zastavím v obchode, kde si kúpim pivo. Ako tak popíjam, prifrčí staručká Škodovka. Hneď cítim šancu na motorizovaný presun pod úpätie vrchu Strieborná. Vodič na moju prosbu o zvezenie reaguje kladne, tak sadáme a veslo frčíme... Ale nie ďaleko. Ledva sme minuli posledné domy, naraz šupa! Kvílenie bŕzd a ja sa už vidím vyvalený dakde v priekope. Defekt! Spolu s vodičom hodnotím situáciu. Ten na moju ponuku pomoci len škaredo zagáni, tak sa porúčam a šľapem dolinou. Značenie je veľmi biedne, no cesta ma vedie spoľahlivo. Ani nie za hodinu stojím na mieste, kde zelená značka opúšťa asfaltku a mieri do kopcov. Konečne...

Strieborná

Pomaly stúpam lúkou, značky sú dakde ukryté, ale vykrývač na kóte 515 je mi spoľahlivým orientačným bodom. Míňam dubový háj, serpentínou naberám výšku a vstupujem do lesa. Lesnou cestou sa dostávam na pomerne veľké rúbanisko. Z neho už pekne vidím vrchol Striebornej. Naraz sa značka prudko stočí (pozor na ľahko prehliadnuteľnú odbočku), vedie cez rúbanisko až k hornému okraju lesa, kde ma víta široká značka, tzv. volavka. K vrcholu ostáva hádam 100 výškových metrov. Na starých mapách je vyznačený výhľad, aj na bralách dodnes vidieť značku výhľadu. V skutočnosti ho ale dávno zahalil les. Oddýchnem si, zapíšem sa do vrcholovej knihy a pokračujem.

Ako sa hľadá hrad

Približne 1300 m severne od Striebornej sa nachádza vrch Hradné (719 m n. m.), kde by sa dala podľa názvu tušiť nejaká fortifikačná stavba, ktorými sú blízke kopce priam posiate. Značka vrch obchádza, tak musím odbočiť z chodníka a pokračovať lesom. Keď som už na plochom vrchole, márne pátram po nejakej stope valov, priekop, múrov... Nie, nič tu nie je. Ani stopy po hrade či hrádku. Opäť len hustý les.

Chalupárske Eldorádo – Hrnčiarky

Z Hradného naberám kurz Sedlo pod Hradným. Spočiatku postupujem lesom, neskôr sa dostávam na lúky, z ktorých sa mi konečne otvárajú výhľady. Na juhu pod oblakmi vidím akoby učupené Ostrôžky a na severozápade posledné výbežky Sihlianskej planiny. Do tej sa tu zahryzli viaceré potoky a vytvorili takmer kaňonovitú dolinu Vrbinského potoka. V Sedle pod Hradným sa napájam na modrú značku. Tou pokračujem krásnou prírodnou scenériou, prevažne lúkami s mnohými výhľadmi, ktoré striedajú lesné háje. Okolité lazy sú premenené zväčša na rekreačné chalupy. Míňam božiu muku pri laze Bezinka a zostupujem do obce Hrnčiarky. Z doliny Vrbinského potoka sem vedie červená značka. Pri tur. smerovníku sa nachádza prameň. Zložím si ruksak, doplním vodu, lebo tu asi krčma nebude! Veru tak, ani krčma, ani obchod. Vraj len raz do týždňa sem príde pojazdná predajňa potravín. Ani sa tomu nečudujem. Stálych obyvateľov obec nemá veľa. Zato cez víkend ožíva chalupármi.

Sedlo Prieraz

Z obce ma vyprevádza hlasný brechot malého orieška. Aký je malý, taký je hlučný. Po prebrodení potoka Matejkovo stojím na lesnej ceste. Podľa mapy by som mal pokračovať na severovýchod, ale v hustej mladine nevidím žiaden chodník, či odbočku. Vydám sa teda lesnou cestou. Prejdem dobrých sto metrov, značky nikde. Musím sa vrátiť k brodu. Tu sa doslova predieram mladinou a hľadám značku. Po chvíli konečne zazriem niečo ako malý fragment značenia. Sláva! Po ďalších päťdesiatich metroch sa znenazdajky zjaví lesná cestička. Tá ma dovedie k Šofranovmu potoku. Odtiaľto až do sedla Prieraz idem spevnenou cestou. Tu, hneď vedľa mohutného kríža je tur. smerovník. Z blízkeho prieseku jasne vidím v doline Ipľa hladinu priehrady Málinec a nad ňou masív vrchu Brložno. Zo sedla voľakedy viedla značka dole k Ipľu, ale ako vystavali priehradu, značka zanikla. Nečudo, priehrada slúži ako zdroj pitnej vody.

Plochými chrbátmi

Stačilo oddychu, vyrážam. Vedie ma zelená značka, ktorá sprvu ide mladým lesom. Ten neskôr zmohutnie a stemnie. K temnote sa pridáva aj zamračená obloha. Ako sa dostávam do traverzu vrchu Tri chotáre, prichádzam na lúky nad lazom Zlatno, z ktorých sú pekné výhľady hlavne na severozápad. Míňam ďalší opustený laz a dosahujem mohutný plochý chrbát Troch chotárov. Ten je celý odlesnený, tak dovoľuje viaceré zaujímavé pohľady na blízky ale aj ďaleký kraj. Vidieť vzdialené siluety vrchov Bykovo, Brložno a Jasenina, na obzore rozložitý Sinec. Mať lepšie počasie, určite toho uvidím viac! To už moje oči hľadajú cieľ mojej dnešnej túry, hradný vrch hradu Ozdín. Identifikujem ho podľa televízneho vykrývača, ktorý stojí na jeho vrchole. Z výhľadov dobre naladený postupujem k rázcestiu Šutova jama pri horárni rovnakého mena. Tur. smerovník sa nachádza pri kríži v tieni mohutného duba. Hádam mu dobre cez sto rokov. Odtiaľto po modrej, v pohode dôjdem až k hradu, myslím si. Začínam sa obzerať po značke v smere na obec Málinec. Akosi ju nemôžem nájsť. Prehľadám okolie a nič! Trochu rozladený vraciam sa hádam dvesto metrov späť, keď tu narazím na veľmi nejasnú odbočku chodníka. Vydávam sa po nej. Po ďalších dvesto metroch nachádzam dokonale ukrytú značku. Chvalabohu! Už som plánoval ísť na hrad po vlastnej ose.

Hrad Ozdín

Pomaly sa z rozložitého, brezovými hájmi porasteného výbežku Troch chotárov dostávam do lesa. Značka vedie ponad dolinu Ozdínskeho potoka k vrchu Solisko. Tu sa stáča a začína klesať do obce Málinec. V tomto bode ju opúšťam, aby som sa po neznačkovanom chodníku vedúcom ostrožným výbežkom dostal k hradu. Keďže som tu prvýkrát, drevená smerovka s nápisom Hrad Ozdín 45 min. ma poteší. Chodník je dobre vychodený, tak ani nie po 35 minútach stojím pri vonkajšom opevnení hradu. Prejdem systémom valov, priekop, pozostatkov múrov až k najvyššiemu miestu, kde stávala mohutná obytná veža. Škoda, že je všetko ukryté pod nánosom sutín a stavby hradu dokumentujú len výrazné terénne relikty, plošiny a zlomy. Najlepšie sa paradoxne zachovalo drevozemné valové opevnenie s priekopami.

V Málinskej krčme

Na hrade som pobudol takmer dve hodiny. Ostal by som aj viac, ale slnko už klesá za obzor, tak sa mi treba poberať. Pre cestu späť som nezvolil chodník, ktorým som sem prišiel, ale priesek el. vedenia k tel. vykrývaču. Zostupujem po príkrom svahu hradného kopca k osade Podhrad. Tu sa zvítam s modrou značkou, ktorou pohodlne prichádzam do centra obce Málinec. Do odchodu posledného autobusu mám času cez tri hodiny, tak zamierim do krčmy, kde pri blkotajúcej peci sedím, pijem a spomínam na prejdené kilometre.

Stojí za uváženie

V tomto poslednom odseku by som rád odporučil milovníkom dlhších túr, aby pokračovali z Málinca červenou značkou na vrch Jasenina a ďalej, ako je to opísané v článku - V kopcoch kde pramení Ipeľ http://hiking.sk/hk/ar/62/v_kopcoch_kde_prameni_ipel.html . Milovníkom hradov dávam do pozornosti tieto webové stránky:
- www.hrady.sk/index.php?castle=134
- www.pamiatky.net/?q=node/3&mon=607473, kde nájdu viac informácií o hrade Ozdín.


Diskusia
Ako som šiel na hrad Ozdín 19/07/11 11:51 16 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Táborisko v sedle Tri kamene (U Tří kamenů) Odkedy som v roku 2007 objavil čaro Žalostínskej vrchoviny, chodievam sem veľmi rád. Páči sa mi tunajšia mäkko modelovaná krajina, kde sa striedajú lesy s lúkami posiatymi kopanicami. V jednej takejto osade mávam dosť často základný tábor, z ktorého vyrážam na viacdňové potulky. Počas jednej z nich som sa dostal do sedla Tri kamene. Tu, priamo v sedle, sa nachádza výborné miesto na táborenie. Okrem toho tu stojí menší prístrešok, ktorý rozširuje možnosť nocľahu v oblasti. 17/03/18 Anton Zahradník Biele Karpaty
Túra Žiar nad Hronom – Banská Štiavnica – Kozelník Pôvodne som tadiaľto vôbec nechcel ísť. V pláne som mal vander dakde inde, ďaleko a vysoko. Nakoniec ma ale súhra náhod a okolností prinútila zmeniť plány. A keďže sa Štiavnické vrchy nedávno stali mojím novým domovským pohorím, rozhodol som sa necestovať nikam a vyraziť si po známych aj menej známych chodníkoch v sopečných horách. 10/03/18 Anton Zahradník Štiavnické vrchy
Extra Nová rozhľadňa na Malom Lubíne Začiatkom januára som sa v rámci mojich hradologických aktivít dostal do oblasti Hornej Nitry. Tu som bádal po niekoľkých opevnených stredovekých lokalitách v okolí Nitrice a Zemianskych Kostolian. Obe sídla oddeľuje podcelok Strážovských vrchov – masív Drieňov, ktorým prechádza turistický chodník spájajúci Hornú Nitru s Vestonickou dolinou. Ja som sa po tomto chodníku presúval, no a na Malom Lubíne som „objavil“ novú rozhľadňu, o ktorej som doposiaľ nechyroval. Preto som sa rozhodol, zvesť o jej existencii rozšíriť medzi turistickú verejnosť. 07/03/18 Anton Zahradník Správy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Rakúsko - roklina Groppensteinschlucht Keď som si plánovala výlet na Groβglockner Hochalpenstraβe s prenocovaním v Spittal an der Drau, rozmýšľala som, čo s nedeľou. Zo Spittalu som chcela vyraziť ráno, ale bola by škoda nevyužiť čas a nevidieť v oblasti niečo pekné. Predsa len je to na jednodňový výlet z Bratislavy ďaleko. Goldeck a Raggaschlucht sme absolvovali pred pár rokmi cestou do Chorvátska. Ostala nám tu ale ešte jedna roklina, do ktorej sme sa z časových dôvodov nedostali - Groppensteinschlucht. dnes Martina Haratíková Svet
Rozhovor Rastie spoločenská objednávka pre ochranu prírody Študoval biológiu, v minulosti pôsobil v Greenpeace, ActionAid, Four Paws a aktuálne je na voľnej nohe ako konzultant pre environmentálne kampane. Je spoluzakladateľom strany Progresívne Slovensko a člen jej predsedníctva. Rozprávali sme sa s ním o dôvodoch vstupu do politiky, čo by v nej chcel dokázať v oblasti životného prostredia, čo si myslí o aktuálnom stave ochrany prírody a aké je v nej miesto pre outdoorové aktivity. Martin Hojsík. včera Ľubomír Mäkký Rozhovory
Túra Hrebeňovka Nízkych Tatier za 6 dní, 2. časť V prvej časti príbehu som opísal časť prechodu nízkotatranskej hrebeňovky od Donovalov až po Chatu generála Milana Rastislava Štefánika pod Ďumbierom, dnes si dopovieme ako som postupne prešiel až do Telgártu cez Kráľovohoľské Tatry. 17/11/18 Pavol Timko Nízke Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Ako som šiel na hrad Ozdín 19/07/11 11:51 16 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Stolické vrchy (časť Málinské vrchy) a Revúcka vrchovina časť (časť Cinobanské predhorie)
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 790 m n. m.
    • min: 250 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 978 m
    • klesanie: 945 m
  • Vzdialenosť
    • 29,3 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 01.11.2006
  • Štart trasy
    • šírka: 48.4341 ° SŠ
      dĺžka: 19.58514 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.49734 ° SŠ
      dĺžka: 19.68119 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • bez nocľahu
  • Voda
    • Obchody a krčmy v obciach Lovinobaňa, Ozdín, prameň v obci Hrnčiarky, potoky.
  • Mapa
    • VKÚ Harmanec 1:50 000: č. 134 Veporské vrchy, č. 141 Cerová vrchovina
  • Doprava
    • SAD Lovinobaňa, Ozdín, ŽSR Lovinobaňa, zastávka
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.72 (0.22)