Recenzia

Pavol Barabáš – Sloboda pod nákladom

Ľubomír Mäkký 07.09.16

Včera sa v Bratislave konala slávnostná premiéra filmu Pavla Barabáša Sloboda pod nákladom. Film je venovaný žijúcim legendám slovenského nosičstva – Viktorovi Beránkovi, Petrovi Petrasovi, Lacovi Kulangovi a Lacovi Chudíkovi. My sme na filme tiež nemohli chýbať a tak vám prinášame krátku recenziu.

V úvode vás film naladí pôsobivými leteckými zábermi zo zimných Vysokých Tatier a následne nosiča na lyžiach, ktorý sa trápi s nákladom vo víchrici. Film nemá rozprávača ani ucelenú dejovú líniu. Letecké zábery dolín, sediel a štítov z okolia chát sa striedajú s rozprávaním. Nosičskí bardi hovoria o svojich začiatkoch, zážitkoch, motiváciách a celoživotných skúsenostiach. Každý z nich sa k nosičstvu dostal iným spôsobom, no spája ich láska k slobode, ktorú pod ťažkým nákladom získali.

Tradične s ľahkosťou rozpráva Viktor Beránek (ročník 1951) z Chaty pod Rysmi. Spomína na svoje začiatky na Zbojníckej chate za chatára Františka Keleho staršieho. Miestami si sám zo seba uťahuje, miestami nadhodí ťažšiu tému. Vyhýba sa pátosu a svoj pohľad zľahka naznačí, no interpretáciu necháva na divákovi. Väčšina jeho rozprávania sa deje počas vynášky a pôsobí to autentickejšie, ako keby to bolo statické vedľa chaty.

Ani ďalších dvoch protagonistov netreba špeciálne predstavovať. Peter Petras (ročník 1946) je známy chatár z Rainerovej chaty, ktorý pôsobí v Tatrách celý život, nosil na Zamkovského chatu a Téryho chatu. Vo svojom rozprávaní spomína na brata Juraja, ktorý ho k noseniu inšpiroval, či na chatára Bela Kapolku. Podobne aj Laco Kulanga (ročník 1949) zo Skalnatej chaty, ktorý toho síce nahovorí menej, zato predvedie, že stále zvláda asi 120 kg náklad na svojich obrích krosnách.

Trojicu nosičských celebrít dopĺňa menej známy Laco Chudík (ročník 1940), ktorý svoj profesný život prežil ako violončelista na popredných svetových scénach a na dôchodku sa dal na nosenie na Zamkovského chatu. Aktuálne je najstarším aktívnym nosičom v Tatrách. Jeho rozprávanie, ktoré prebieha pri vynáške, je také svieže a bezprostredné, že snáď každého napadne, že v jeho veku by veru chcel byť v takej kondícii. Spolu so svojím violončelom sa spolupodieľal na hudobnom doprovode k filmu.

Z celého filmu cítiť snahu režiséra zachytiť a zachovať odkaz silnej nosičskej generácie, ktorá sa k noseniu v Tatrách dostala v 60-tych rokoch. Popri tom vzdáva hold aj Jurajovi Petranskému prostredníctvom rozprávania jeho mamy. Juraj zahynul v lavíne pri vynáške na Téryho chatu v marci 2000 ako 27-ročný. Z mladšej generácie vo filme môžno videť napr. aj Matúša Vnenčáka, či Rasťa Goriščáka, alebo Dušana Hudáka, ktorého minulý rok v Alpách postihol podobný osud ako Juraja.

Film poteší všetkých fanúšikov Tatier, nosičšstva, či Barabášovej tvorby. Má nielen príjemnú atmosféru a zaujímavý obsah, ale aj po vizuálnej a zvukovej stránke je na vysokej úrovni. Preto odporúčame pozrieť si ho na veľkom plátne v niektorom z filmových klubov, kde sú naplánované premietania.

Fakty

Scenár, Kamera, Réžia: Pavol Barabáš
Účinkujú: Viktor Beránek, Ladislav Chudík, Peter Petras, Ladislav Kulanga
Hudba: Michal Novinski, Martin Barabáš, Ladislav Chudík - violončelo
Zvuk: Martin Merc
Dramaturgia: Tomáš Susko
Dĺžka: 61 min.
Film vznikol v koprodukcii s RTVS

Súvisiace odkazy
Rozhovor Viktor Beránek: Výhľad z okna, romantika, erotika
Recenzia knihy Peter Petras – Na chodníku chodník
Recenzia knihy Tatranskí nosiči
Poviedka Mišo Diviak: Nosičov deň

Diskusia

K článku Pavol Barabáš – Sloboda pod nákladom 08/01/17 08:20 14 príspevkov

Najnovšie články autora

Recenzia Dynafit HOJI – ľahké lyžiarky na skialp aj freeride Ľahké, pohodlné a ohybné na šliapanie a tuhé na zjazd. Mantra pri výbere lyžiarok na skialp. Niektoré sú skôr orientované na výšľap, iné na zjazd. Dynafit inštinktívne zaraďujeme medzi tie značky, ktoré kladú dôraz na výšľap. Viacerými modelmi v minulosti sa snažili dokázať opak – napr. pred pár rokmi Vulcan, či celý rad freeride lyžiarok. Aktuálna novinka Dynafitu vznikla v spolupráci s legendou freeridu Ericom Hjorleifsonom, ktorého prezývku nesú – HOJI. My sme ich skúšali minulú zimnú sezónu verziu Pro Tour v limitovanej snehobielej edícii. 30/01/19 Ľubomír Mäkký Obutie

Recenzia Termoska a termohrnček GSI Outdoors Najlepší spôsob, ako sa na túre zohriať, je okrem pohybu aj pitie teplých tekutín. Teplý čaj jednak zahreje priamo svojou teplotou a tiež dodržiavanie pitného režimu je jedným z odporúčaných spôsobov pri predchádzaní hypotermie. Dehydratácia hrozí v zime aj preto, že nedostatok tekutín pre chlad menej cítime. Teplý čaj si môžete v teréne buď uvariť, alebo priniesť z domu či horskej chaty. V oboch prípadoch sa hodí termoska. Dva odlišné prístupy predstavujú izolované vákuové nádoby od GSI Outdoors – jednou je termohrnček, druhou tradičná termoska. 09/01/19 Ľubomír Mäkký Ostatné

Extra Aký bol rok 2018 – návštevnosť a najčítanejšie články Koniec roka je aj obdobím bilancovania. Prinášame preto pár zaujímavých čísel o našej návštevnosti, ktorá svedčí o mimoriadnej obľube nášho webu medzi vami čitateľmi. Za dlhodobú priazeň, ktorá stále rastie, sme veľmi vďační a snažíme sa spolu s rozsiahlym kolektívom stálych aj občasných prispievateľov publikovať kvalitné texty zo známych aj menej známych lokalít, či s pomocou množstva turistov pravidelne aktualizovať turistickú mapu. 28/12/18 Ľubomír Mäkký Správy

Najnovšie články na titulke

Bežky Útulňa Líška a Lomnistá dolina s pomníkom Jana Švermu Keď v horách prišla prvá nádielka snehu, zbalil som lyže a vyrazil. Uvažoval som aj o putovaní naťažko s využitím útulní na Poľane, ale v piatok som sa vymotal z práce tak neskoro, že som sa napokon rozhodol otestovať Domček HS na Čertovici. Dobre som urobil, ísť na prvú lyžiarsku túru sezóny s veľkým batohom na pleciach, by nebol najlepší nápad. včera Pavol Timko Nízke Tatry

Príbeh Inéz Sedím si v mokrých trenírkach na teplej tráve a je mi dobre. Výnimočne dobre. Po štyroch dňoch putovania ma značka zaviedla do veľmi hlbokého a lúčnatého sedla a koniec dediny bol iba asi dvesto metrov odo mňa. Štyri dni mi slnko pripekalo na hlavu a už som bol od potu slaný ako soľnička. Biele mapy po košeli, tričkách, na čapici, ba aj na kraťasoch. Na niektorých chúlostivých miestach som bol už aj odretý a len tuba modrej Indulony zabránila najhoršiemu. A tak som opustil značku a poľnou cestou zišiel do dediny. 18/01/19 Boro Tomis Príbehy

Túra Návrat do detstva – salaše pod Čiernym kameňom Z detstva mám na dovolenky v Liptovských Revúcach krásne spomienky. Nekonečná cesta Škodou stodesať, ktorú nám spríjemňovalo „la šánte mí kantáre“ zo staručkej Aiwy, tuhý boj nášho staručkého auta so stúpaním na Donovaly, ukončený buď výdychom úľavy celej posádky alebo vyvretou vodou. 17/01/19 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč

Verzia pre tlač