Recenzia

Pavol Barabáš – Sloboda pod nákladom

Ľubomír Mäkký 07.09.16

Včera sa v Bratislave konala slávnostná premiéra filmu Pavla Barabáša Sloboda pod nákladom. Film je venovaný žijúcim legendám slovenského nosičstva – Viktorovi Beránkovi, Petrovi Petrasovi, Lacovi Kulangovi a Lacovi Chudíkovi. My sme na filme tiež nemohli chýbať a tak vám prinášame krátku recenziu.

V úvode vás film naladí pôsobivými leteckými zábermi zo zimných Vysokých Tatier a následne nosiča na lyžiach, ktorý sa trápi s nákladom vo víchrici. Film nemá rozprávača ani ucelenú dejovú líniu. Letecké zábery dolín, sediel a štítov z okolia chát sa striedajú s rozprávaním. Nosičskí bardi hovoria o svojich začiatkoch, zážitkoch, motiváciách a celoživotných skúsenostiach. Každý z nich sa k nosičstvu dostal iným spôsobom, no spája ich láska k slobode, ktorú pod ťažkým nákladom získali.

Tradične s ľahkosťou rozpráva Viktor Beránek (ročník 1951) z Chaty pod Rysmi. Spomína na svoje začiatky na Zbojníckej chate za chatára Františka Keleho staršieho. Miestami si sám zo seba uťahuje, miestami nadhodí ťažšiu tému. Vyhýba sa pátosu a svoj pohľad zľahka naznačí, no interpretáciu necháva na divákovi. Väčšina jeho rozprávania sa deje počas vynášky a pôsobí to autentickejšie, ako keby to bolo statické vedľa chaty.

Ani ďalších dvoch protagonistov netreba špeciálne predstavovať. Peter Petras (ročník 1946) je známy chatár z Rainerovej chaty, ktorý pôsobí v Tatrách celý život, nosil na Zamkovského chatu a Téryho chatu. Vo svojom rozprávaní spomína na brata Juraja, ktorý ho k noseniu inšpiroval, či na chatára Bela Kapolku. Podobne aj Laco Kulanga (ročník 1949) zo Skalnatej chaty, ktorý toho síce nahovorí menej, zato predvedie, že stále zvláda asi 120 kg náklad na svojich obrích krosnách.

Trojicu nosičských celebrít dopĺňa menej známy Laco Chudík (ročník 1940), ktorý svoj profesný život prežil ako violončelista na popredných svetových scénach a na dôchodku sa dal na nosenie na Zamkovského chatu. Aktuálne je najstarším aktívnym nosičom v Tatrách. Jeho rozprávanie, ktoré prebieha pri vynáške, je také svieže a bezprostredné, že snáď každého napadne, že v jeho veku by veru chcel byť v takej kondícii. Spolu so svojím violončelom sa spolupodieľal na hudobnom doprovode k filmu.

Z celého filmu cítiť snahu režiséra zachytiť a zachovať odkaz silnej nosičskej generácie, ktorá sa k noseniu v Tatrách dostala v 60-tych rokoch. Popri tom vzdáva hold aj Jurajovi Petranskému prostredníctvom rozprávania jeho mamy. Juraj zahynul v lavíne pri vynáške na Téryho chatu v marci 2000 ako 27-ročný. Z mladšej generácie vo filme môžno videť napr. aj Matúša Vnenčáka, či Rasťa Goriščáka, alebo Dušana Hudáka, ktorého minulý rok v Alpách postihol podobný osud ako Juraja.

Film poteší všetkých fanúšikov Tatier, nosičšstva, či Barabášovej tvorby. Má nielen príjemnú atmosféru a zaujímavý obsah, ale aj po vizuálnej a zvukovej stránke je na vysokej úrovni. Preto odporúčame pozrieť si ho na veľkom plátne v niektorom z filmových klubov, kde sú naplánované premietania.

Fakty

Scenár, Kamera, Réžia: Pavol Barabáš
Účinkujú: Viktor Beránek, Ladislav Chudík, Peter Petras, Ladislav Kulanga
Hudba: Michal Novinski, Martin Barabáš, Ladislav Chudík - violončelo
Zvuk: Martin Merc
Dramaturgia: Tomáš Susko
Dĺžka: 61 min.
Film vznikol v koprodukcii s RTVS

Súvisiace odkazy
Rozhovor Viktor Beránek: Výhľad z okna, romantika, erotika
Recenzia knihy Peter Petras – Na chodníku chodník
Recenzia knihy Tatranskí nosiči
Poviedka Mišo Diviak: Nosičov deň

Diskusia

K článku Pavol Barabáš – Sloboda pod nákladom 08/01/17 08:20 14 príspevkov

Najnovšie články autora

Reportáž Ako sa vyrábajú topánky Hanwag Hanwag je nemecká značka s dlhoročnou obuvníckou tradíciou, ktorá až donedávna fungovala ako rodinná firma. Všetky topánky vyrába v EÚ – konkrétne v Chorvátsku, Maďarsku a Nemecku. A práve do nemeckej továrne nás pozvali na exkurziu. Nahliadli sme do vývojovej kancelárie, kde sa finalizovala novinka Tatra Light, vo výrobe sme videli klasiku – model Alaska či menej masové modely Omega a Friction. Prinášame vám fotoreportáž z najmenšej továrne Hanwagu. 18/04/18 Ľubomír Mäkký Reportáže

Recenzia Ponožky Devold Energy, Hiking liner, Multi medium Nórska značka Devold je spätá s merino vlnou, pričom najčastejšie ju možno vidieť na funkčnom spodnom prádle. Okrem prvej vrstvy však ponúka aj vlnené svetre, merino mikiny, či ponožky. A práve z poslednej skupiny už niekoľko mesiacov používam troch zástupcov – model Energy, Hiking liner a Multi medium. 14/02/18 Ľubomír Mäkký Obutie

Rada Ako impregnovať koženo-textilné topánky (+video) Každé turistické topánky sú naimpregnované vo výrobe, avšak časom pôsobením vody a nečistôt impregnáciu strácajú. Aby materiál, či už textil alebo koža, nenasával vodu, je vhodné topánky impregnovať. Kožu navyše treba aj ošetrovať, aby nevyschla a nepopraskala. Pri celokožených topánkach z nubukovej kože máme viacero možností, pričom stará škola uprednostňuje mazanie – najčastejšie voskom. Pri kombinácii textil - koža treba voliť iný prípravok. 31/01/18 Ľubomír Mäkký Starostlivosť o výbavu

Najnovšie články na titulke

Útulňa Rozhľadňa Kloptaň Na diaľkových túrach mám väčšinou dopredu vytipované miesta, kde chcem prenocovať. Človek mieni, ale okolnosti menia. Tak to bolo aj počas Cesty hrdinov SNP (E8) na Duklu, keď som plánoval prenocovať v Trohanke v sedle Tri studne, ale únava a blížiaca sa tma rozhodli, že som nocoval uprostred Volovských vrchov - na Kloptani, v prístrešku pod rozhľadňou. dnes Viktor Baláž Volovské vrchy

Túra Nižná Revúca – Zvolen – Kalište – Podkonice Ten pľuhák opäť nesklamal a svojím vytrvalým, neúprosným pípaním ma ťahal zo sladkých driemot. Potrebný a nenávidený zároveň – budík. V chalupe vyhaslo už pred polnocou a do drevenice sa opäť vkradla na pár hodín vyhostená zima. Neveľmi ochotne som opúšťal teplé hniezdočko. Len pár sekúnd v studenej izbe stačilo na dokonalé precitnutie; tu už aj káva bola zbytočná. Rýchlo som zjedol skromné raňajky, zakončené niekoľkými hltmi becherovky. Sparťanské ráno na chalupe som zakončil krátkym pobytom na latríne. včera Radoslav Jurčina Starohorské vrchy, Veľká Fatra a Choč

Túra Orlie skaly z Prašníka–Pustej Vsi O Orlích skalách som počul ako o lokalite s pekným výhľadom, tak som sa ich rozhodol navštíviť, keďže z miesta kúsok odtiaľto pochádzam. Môj prvý pokus bol neúspešný, pretože som išiel od priehrady k nim priamo cez les. Druhý pokus sa už vydaril. Trasa nebola označená, ale nedávno pribudlo miestne turistické značenie, a tak sme skaly pomerne jednoducho našli. 19/04/18 Matúš Sarvaš Malé Karpaty

Verzia pre tlač