Rozhovor

Tomáš Dražil: Kyseľ sme vnímali ako dlh

13.09.16
Toto leto sa na Slovensku otvorila druhá oficiálna ferrata. Sprístupnila sa ňou roklina Kyseľ v Národnom parku Slovenský raj, ktorá bola zatvorená po požiari v roku 1976. Aké sú skúsenosti s ferratou po prvých týždňoch od otvorenia, sme sa porozprávali s riaditeľom Správy Národného parku Slovenský raj Tomášom Dražilom.

Prečo ste sa rozhodli sprístupniť Kyseľ práve ferratou?

Dôvody boli dva. Prvým je ochrana prírody. Roklina Kyseľ je neštandardná, lebo sú tam nánosy sutiny a popadané stromy. Ak by sme ju chceli sprístupniť štandardným spôsobom pomocou rebríkov, bolo by tam potrebné urobiť veľa zásahov, vyviezť sutinu, vyťahať stromy, vybudovať množstvo rebríkov. Chceli sme čo najmenej zásahov do prírodného prostredia. Druhým dôvodom je, že štandardným spôsobom máme sprístupnených 8 roklín a chceli sme návštevníkom ponúknuť niečo iné, väčší kontakt s divočinou. Najužšie miesto rokliny má priechod 1 - 2 metre a je úplne iné, keď po takom idete rebríkom ako v Rothovej rokline vo Veľkom Sokole a nevidíte pod sebou nič, ako keď idete zboku po skale a vidíte to celé až po dno rokliny.

Bude to jediná ferrata, alebo sa môžeme do budúcna tešiť na ďalšie?

Ďalšie ferraty neplánujeme. Ani táto nevznikla preto, že by sme chceli budovať ferraty, ale že uzatvorený Kyseľ sme vnímali ako dlh. Tá roklina bola otvorená, svojho času to bola najnavštevštevovanejšia roklina v Raji. Jej uzavretie nenastalo z dôvodov ochrany prírody, ale kvôli požiaru. Počítalo sa s tým, že opätovne sa bude môcť otvoriť o 50 - 100 rokov, a príroda nám to už dovolila. Ak by tam v minulosti neviedol chodník, tak by sme ju teraz nesprístupňovali. Preto už ani nevidíme priestor na ďalšie ferraty, ostatné väčšie rokliny sú prístupné.

Aké sú prvé skúsenosti správy NP?

Učíme sa aj my. Spodok rokliny na začiatku trasy trochu eroduje, nie sme s tým úplne spokojní. Tu sa rátalo s tým, že návštevníci pôjdu potokom, ale dve tretiny návštevníkov chcú jednoducho ostať suchí a tak sa škriabu na bralo vedľa potoka, lezú aj 2 -3 metre do výšky a ničí sa to. Budeme musieť spodnú časť ešte zabezpečiť na 3 až 5 úsekoch. Ideálne ešte ako ferratu, prinajhoršom tam urobíme drevené rebríky. Nie som z toho nadšený, lebo idea bola mať Kyseľ ako čo najväčšiu divočinu a nesprístupňovať ju štandardným spôsobom, ale budeme musieť z tohto konceptu ustúpiť. Uvidíme, ako sa to bude celé vyvíjať. Ak sa bude roklina príliš poškodzovať, do úvahy pripadá obmedzenie návštev a prístup len na túrach s odborným doprovodom. K tomu by sme ale neradi pristupovalii. Apelujeme na turistov, aby sa v rokline správali podľa pravidiel, k ústiu pridáme aj tabuľu s fotografickým návodom, kadiaľ presne chodiť. Čím viac budú spolupracovať návštevníci, tým sa bude roklina menej ničiť a pravidlá budú čo najvoľnejšie.

Aká je návštevnosť ferraty?

Od 18. augusta doteraz (9. 9., pozn.red.) sa predalo 2000 lístkov.

Rešpektujú návštevníci predpis o povinnej ferratovej výbave? Dávajú strážcovia prírody pokuty za chýbajúci výstroj, alebo ak nemá turista platný lístok?

Máme tam službu, kontrolujeme lístky aj výstroj. Ak turista nemá ferratový set, alebo aspoň iný úväz a prilbu, otáčame ho natvrdo naspäť. Nechceme, aby sa niekomu niečo stalo. Robíme aj odborný doprovod s výkladom a už sa stalo, že odvážny borec, ktorý sa chválil rôznymi náročnými túrami, sa v ťažšom mieste roztriasol. Sú iste takí, čo by to prešli bez setu, ale šmyknúť sa môže každý.

Čo je primárnym dôvodom vyberania poplatku - regulácia návštevnosti alebo prostriedky na údržbu?

Poviem to tak - čo je zadarmo, si ľudia nevážia. Je to z oboch dôvodov. Kyseľ nemá byť masovka, ale pre fajnšmekrov. Áno, teraz je tam pomerne plno, ale ten prvotný boom opadne. Masovku si turista môže užiť v iných roklinách, tu by mal mať návštevník komornejší zážitok, vidieť roklinu v čo najprírodnejšom, nezošliapanom stave. Bez poplatku by tam bolo návštevníkov oveľa viac. Druhý dôvod poplatku je snaha získať príjmy na ďalšie investície. V Raji máme 7 náučných chodníkov, 100 veľkých informačných tabúľ. Prostriedky na ich vybudovanie sme získali z rôznych zdrojov vrátane eurofondov, ale nestačí len niečo vybudovať, treba to aj udržiavať. Máme tu splav Hornádu, ktorý dotujeme, je stratový. Potrebujeme skvalitniť miesto nástupu, aspoň nech sa majú ľudia kde prezliecť a ísť na WC. Chceme tam vybudovať tiež náučný chodník. Ďalej si prirátajme tlač rôznych brožúr, spomínané dorobenie Kyseľa, aby sa terén nepoškodzoval.

Prečo je taká striktná sezónna uzávera - 15.6. - 31.10.? Jednak ferrata v zime je veľmi lákavá, jednak asi najzaujímavejšia je v období marec-apríl, keď je v roklinách veľa vody.

Sezónna uzávera je z dvoch dôvodov. Prvým je hniezdenie dravých vtákov, ktoré tu mali 40 rokov pokoj a chceme im ho dopriať aj naďalej. Druhým dôvodom je, že vegetácia si potrebuje oddýchnuť. Čo sa týka zimy, síce vo ferrate to primárne nie je problém, ale vo všeobecnosti terén sa veľmi opotrebúva mačkami. V zime máme v roklinách v celom Raji do 150 návštevníkov denne a drevené rebríky sú zničené viac ako po lete. Čo sa týka Kyseľa, v zime bude prístupný len Obrovský vodopád pre ľadolezcov, samozrejme zhora od mostíka.

Ani ako sprevádzané túry?

Nie, návštevníci môžu ísť do ostatných roklín, ktoré sú v zime otvorené. Ešte by som doplnil, že Kyseľ sa bude tak ako ostatné rokliny uzatvárať aj v priebehu sezóny počas vysokého stavu vody. Aktuálne sa orientujeme podľa množstva vody v rokline Suchá Belá, keď hladina dosiahne určitú hranicu, rokliny sa uzatvoria, po dohode s HZS a okolitými obcami. Ukazuje sa však, že režim Kyseľa je nezávislejší – keď je ešte Suchá Belá v poriadku, tu už môže byť vody priveľa. Chceme osloviť SHMÚ ako partnera a dať trvalé monitorovacie sondy do Suchej Belej aj do Kyseľa. Tie nám exaktne povedia, kedy roklinu pre zvýšený stav vody uzavrieť.

Prečo sa pri stavbe ferraty zvolilo použitie dvojitých kramlí a nie iba malých kolíkov, ako býva napr. v Rakúsku?

Primárne kvôli tomu, aby to bolo bezpečné aj pre deti, hoci najmenším deťom vstup neodporúčame. Naším cieľom nebolo konkurovať rakúskym ferratám a budovať športovú cestu. Trasa je určená bežnému návštevníkovi, ktorému prinesie možno len viac adrenalínu. Ľudia sa tam vyberajú kvoli Kyseľu, nie kvôli ferrate ako takej, tá je len technický prostriedok na sprístupnenie.

Na záver by sme sa ešte mohli vrátiť k požiaru v Kyseli, čo sa vtedy vlastne stalo?

Požiar vznikol 17. júla 1976. Pravdepodobne od ohniska turistov, aj keď to nebolo potvrdené, v ústí rokliny sa však našli stopy po bivakovaní. V tom období boli suché dni s veľkými horúčavami. Letecká technika na hasenie ohňa sa ešte nepoužívala a ani hasiči sa tam nevedeli dostať. Len sa obkopávalo požiarisko. Za jednu noc sa na náhornej plošine na Pirči podarilo vybudovať 2km lesnej cesty, odkiaľ cisterny liali do rokliny vodu, ale aj to slúžilo len na to, aby sa oheň nerozširoval. Horelo to týždeň, potom požiar zahasil až výdatný dážď. Aj naďalej bolo treba miesto pozorovať, lebo ešte po mesiaci to tam tlelo a rozháral sa oheň. Nehoreli totiž koruny stromov, ale pôda a vegetačný kryt, skaly popukali, nastala rozsiahla erózia, z ktorej ostalo množstvo sutiny a popadaných stromov..

Ďakujeme za rozhovor

Prečítajte si tiež:
Ferrata Kyseľ v Slovenskom raji (+ mapa a video)

Fórum 33 príspevkov
Tomáš Dražil: Kyseľ sme vnímali ako dlh 28/05/18 10:06 33 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Veľká Baňa z Rače začiatkom jari Veľká Baňa je neznačený kopec nad bratislavskou Račou s nadmorskou výškou 444 m n. m. Okrem estetického čísla ma na mape doteraz nezaujala, hoci jej okolím sme sa motali veľakrát. Tohtoročnú jar sme ju konečne objavili a asi bude v našich popoludňajších vychádzkach figurovať častejšie. 06/06/19 Soňa Mäkká Malé Karpaty
Správa Ministerstvo chce dať ŠOP právo zakázať plošné výruby V stredu 29. mája by sa na rokovanie vlády mala dostať novela zákona o ochrane prírody a krajiny. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) ňou chce zakázať plošné výruby v chránených územiach od 2. stupňa ochrany. Štátna ochrana prírody (ŠOP) by mala mať rozhodujúce slovo pri plánovanej i náhodnej ťažbe. Novela obsahuje aj záväzok dosiahnuť bezzásahový stav najmenej na polovici územia národných parkov. 24/05/19 Soňa Mäkká Správy
Rozhovor Dvořák z NP Šumava: prirodzená obnova ide lesu veľmi dobre Najväčší český národný park Šumava prešiel tak ako Tatry veternou a lykožrútovou kalamitou. Rozprávali sme sa s Jánom Dvořákom zo správy parku o tom, ako sa po dvanástich rokoch od víchrice územie spamätáva, prečo Šumavu ľudia navštevujú, o novej zonácii či sprevádzaných túrach divočinou. 22/05/19 Soňa Mäkká Rozhovory
Najnovšie články na titulke
 
Túra Takmer Ilavská 25-ka Už dlhšie som plánoval atraktívny okruh z Hornej Poruby. Chcel som vybehnúť na Vápeč, Sokol, Vlčinec, a keď sa podarí, rád by som si pozrel aj Sokoliu nad Iliavkou. Na prechádzku som sa vybral v sobotu a zhodou okolností sa práve vtedy išla Ilavská 25-ka. Absolvoval som takmer totožnú trasu naopak, vďaka čomu som niektorých turistov stretol dvakrát za deň. Na poslednej kontrole na Vlčinci mi dokonca chceli dať pečiatku, akurát nemali kam. dnes Martin Knor Strážovské vrchy
Príbeh Pohľadnica Sedím v kuchyni pri okne a obzerám si pohľadnicu. Nenašiel som si ju v poštovej schránke, ale zastrčenú pod dverami svojho bytu. Akási pláž, pár hotelov a lodičky, ale to ma nezaujíma. Zaujíma ma text. „Pozdravujeme z dovolenky a tešíme sa na vás doma. Víno výborné, jedlo úžasné. Všetci sme v poriadku.“ Tak to mi naozaj stačí. Pohľadnica má len jednu malú chybu. Polovica, kde obvykle býva adresa, a aj vrch, kde je zvykom vytlačiť destináciu, chýba. Len akési číslo úplne dolu je to, čo hľadám. Nie že by bola pohľadnica vystrihnutá alebo začiernená, to nie. Je len z polovice materiálu strhnutá. Akoby vyšúchaná mokrým prstom, ale nevadí. Dobre viem, kto mi ju poslal, a dobre viem, odkiaľ je. Som veľmi šťastný. A asi nie som sám. včera Boro Tomis Príbehy
Správa Ministerstvo chce dať ŠOP právo zakázať plošné výruby V stredu 29. mája by sa na rokovanie vlády mala dostať novela zákona o ochrane prírody a krajiny. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) ňou chce zakázať plošné výruby v chránených územiach od 2. stupňa ochrany. Štátna ochrana prírody (ŠOP) by mala mať rozhodujúce slovo pri plánovanej i náhodnej ťažbe. Novela obsahuje aj záväzok dosiahnuť bezzásahový stav najmenej na polovici územia národných parkov. 24/05/19 Soňa Mäkká Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Tomáš Dražil: Kyseľ sme vnímali ako dlh 28/05/18 10:06 33 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.62 (0.16)