Rozhovor

Tomáš Dražil: Kyseľ sme vnímali ako dlh

13. 09. 2016
Toto leto sa na Slovensku otvorila druhá oficiálna ferrata. Sprístupnila sa ňou roklina Kyseľ v Národnom parku Slovenský raj, ktorá bola zatvorená po požiari v roku 1976. Aké sú skúsenosti s ferratou po prvých týždňoch od otvorenia, sme sa porozprávali s riaditeľom Správy Národného parku Slovenský raj Tomášom Dražilom.

Prečo ste sa rozhodli sprístupniť Kyseľ práve ferratou?

Dôvody boli dva. Prvým je ochrana prírody. Roklina Kyseľ je neštandardná, lebo sú tam nánosy sutiny a popadané stromy. Ak by sme ju chceli sprístupniť štandardným spôsobom pomocou rebríkov, bolo by tam potrebné urobiť veľa zásahov, vyviezť sutinu, vyťahať stromy, vybudovať množstvo rebríkov. Chceli sme čo najmenej zásahov do prírodného prostredia. Druhým dôvodom je, že štandardným spôsobom máme sprístupnených 8 roklín a chceli sme návštevníkom ponúknuť niečo iné, väčší kontakt s divočinou. Najužšie miesto rokliny má priechod 1 - 2 metre a je úplne iné, keď po takom idete rebríkom ako v Rothovej rokline vo Veľkom Sokole a nevidíte pod sebou nič, ako keď idete zboku po skale a vidíte to celé až po dno rokliny.

Bude to jediná ferrata, alebo sa môžeme do budúcna tešiť na ďalšie?

Ďalšie ferraty neplánujeme. Ani táto nevznikla preto, že by sme chceli budovať ferraty, ale že uzatvorený Kyseľ sme vnímali ako dlh. Tá roklina bola otvorená, svojho času to bola najnavštevštevovanejšia roklina v Raji. Jej uzavretie nenastalo z dôvodov ochrany prírody, ale kvôli požiaru. Počítalo sa s tým, že opätovne sa bude môcť otvoriť o 50 - 100 rokov, a príroda nám to už dovolila. Ak by tam v minulosti neviedol chodník, tak by sme ju teraz nesprístupňovali. Preto už ani nevidíme priestor na ďalšie ferraty, ostatné väčšie rokliny sú prístupné.

Aké sú prvé skúsenosti správy NP?

Učíme sa aj my. Spodok rokliny na začiatku trasy trochu eroduje, nie sme s tým úplne spokojní. Tu sa rátalo s tým, že návštevníci pôjdu potokom, ale dve tretiny návštevníkov chcú jednoducho ostať suchí a tak sa škriabu na bralo vedľa potoka, lezú aj 2 -3 metre do výšky a ničí sa to. Budeme musieť spodnú časť ešte zabezpečiť na 3 až 5 úsekoch. Ideálne ešte ako ferratu, prinajhoršom tam urobíme drevené rebríky. Nie som z toho nadšený, lebo idea bola mať Kyseľ ako čo najväčšiu divočinu a nesprístupňovať ju štandardným spôsobom, ale budeme musieť z tohto konceptu ustúpiť. Uvidíme, ako sa to bude celé vyvíjať. Ak sa bude roklina príliš poškodzovať, do úvahy pripadá obmedzenie návštev a prístup len na túrach s odborným doprovodom. K tomu by sme ale neradi pristupovalii. Apelujeme na turistov, aby sa v rokline správali podľa pravidiel, k ústiu pridáme aj tabuľu s fotografickým návodom, kadiaľ presne chodiť. Čím viac budú spolupracovať návštevníci, tým sa bude roklina menej ničiť a pravidlá budú čo najvoľnejšie.

Aká je návštevnosť ferraty?

Od 18. augusta doteraz (9. 9., pozn.red.) sa predalo 2000 lístkov.

Rešpektujú návštevníci predpis o povinnej ferratovej výbave? Dávajú strážcovia prírody pokuty za chýbajúci výstroj, alebo ak nemá turista platný lístok?

Máme tam službu, kontrolujeme lístky aj výstroj. Ak turista nemá ferratový set, alebo aspoň iný úväz a prilbu, otáčame ho natvrdo naspäť. Nechceme, aby sa niekomu niečo stalo. Robíme aj odborný doprovod s výkladom a už sa stalo, že odvážny borec, ktorý sa chválil rôznymi náročnými túrami, sa v ťažšom mieste roztriasol. Sú iste takí, čo by to prešli bez setu, ale šmyknúť sa môže každý.

Čo je primárnym dôvodom vyberania poplatku - regulácia návštevnosti alebo prostriedky na údržbu?

Poviem to tak - čo je zadarmo, si ľudia nevážia. Je to z oboch dôvodov. Kyseľ nemá byť masovka, ale pre fajnšmekrov. Áno, teraz je tam pomerne plno, ale ten prvotný boom opadne. Masovku si turista môže užiť v iných roklinách, tu by mal mať návštevník komornejší zážitok, vidieť roklinu v čo najprírodnejšom, nezošliapanom stave. Bez poplatku by tam bolo návštevníkov oveľa viac. Druhý dôvod poplatku je snaha získať príjmy na ďalšie investície. V Raji máme 7 náučných chodníkov, 100 veľkých informačných tabúľ. Prostriedky na ich vybudovanie sme získali z rôznych zdrojov vrátane eurofondov, ale nestačí len niečo vybudovať, treba to aj udržiavať. Máme tu splav Hornádu, ktorý dotujeme, je stratový. Potrebujeme skvalitniť miesto nástupu, aspoň nech sa majú ľudia kde prezliecť a ísť na WC. Chceme tam vybudovať tiež náučný chodník. Ďalej si prirátajme tlač rôznych brožúr, spomínané dorobenie Kyseľa, aby sa terén nepoškodzoval.

Prečo je taká striktná sezónna uzávera - 15.6. - 31.10.? Jednak ferrata v zime je veľmi lákavá, jednak asi najzaujímavejšia je v období marec-apríl, keď je v roklinách veľa vody.

Sezónna uzávera je z dvoch dôvodov. Prvým je hniezdenie dravých vtákov, ktoré tu mali 40 rokov pokoj a chceme im ho dopriať aj naďalej. Druhým dôvodom je, že vegetácia si potrebuje oddýchnuť. Čo sa týka zimy, síce vo ferrate to primárne nie je problém, ale vo všeobecnosti terén sa veľmi opotrebúva mačkami. V zime máme v roklinách v celom Raji do 150 návštevníkov denne a drevené rebríky sú zničené viac ako po lete. Čo sa týka Kyseľa, v zime bude prístupný len Obrovský vodopád pre ľadolezcov, samozrejme zhora od mostíka.

Ani ako sprevádzané túry?

Nie, návštevníci môžu ísť do ostatných roklín, ktoré sú v zime otvorené. Ešte by som doplnil, že Kyseľ sa bude tak ako ostatné rokliny uzatvárať aj v priebehu sezóny počas vysokého stavu vody. Aktuálne sa orientujeme podľa množstva vody v rokline Suchá Belá, keď hladina dosiahne určitú hranicu, rokliny sa uzatvoria, po dohode s HZS a okolitými obcami. Ukazuje sa však, že režim Kyseľa je nezávislejší – keď je ešte Suchá Belá v poriadku, tu už môže byť vody priveľa. Chceme osloviť SHMÚ ako partnera a dať trvalé monitorovacie sondy do Suchej Belej aj do Kyseľa. Tie nám exaktne povedia, kedy roklinu pre zvýšený stav vody uzavrieť.

Prečo sa pri stavbe ferraty zvolilo použitie dvojitých kramlí a nie iba malých kolíkov, ako býva napr. v Rakúsku?

Primárne kvôli tomu, aby to bolo bezpečné aj pre deti, hoci najmenším deťom vstup neodporúčame. Naším cieľom nebolo konkurovať rakúskym ferratám a budovať športovú cestu. Trasa je určená bežnému návštevníkovi, ktorému prinesie možno len viac adrenalínu. Ľudia sa tam vyberajú kvoli Kyseľu, nie kvôli ferrate ako takej, tá je len technický prostriedok na sprístupnenie.

Na záver by sme sa ešte mohli vrátiť k požiaru v Kyseli, čo sa vtedy vlastne stalo?

Požiar vznikol 17. júla 1976. Pravdepodobne od ohniska turistov, aj keď to nebolo potvrdené, v ústí rokliny sa však našli stopy po bivakovaní. V tom období boli suché dni s veľkými horúčavami. Letecká technika na hasenie ohňa sa ešte nepoužívala a ani hasiči sa tam nevedeli dostať. Len sa obkopávalo požiarisko. Za jednu noc sa na náhornej plošine na Pirči podarilo vybudovať 2km lesnej cesty, odkiaľ cisterny liali do rokliny vodu, ale aj to slúžilo len na to, aby sa oheň nerozširoval. Horelo to týždeň, potom požiar zahasil až výdatný dážď. Aj naďalej bolo treba miesto pozorovať, lebo ešte po mesiaci to tam tlelo a rozháral sa oheň. Nehoreli totiž koruny stromov, ale pôda a vegetačný kryt, skaly popukali, nastala rozsiahla erózia, z ktorej ostalo množstvo sutiny a popadaných stromov..

Ďakujeme za rozhovor

Prečítajte si tiež:
Ferrata Kyseľ v Slovenskom raji (+ mapa a video)

Fórum 41 príspevkov
Tomáš Dražil: Kyseľ sme vnímali ako dlh 06/11/19 22:04 41 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Predstavenie Devold Valldal a Vasset – letné merino tričká s Tencelom Kedysi bolo merino tričko pre mňa typom odevu predovšetkým do zimy. No časy sa pohli a merino začalo byť dostupné v rôznych hrúbkach vrátane veľmi tenkých modelov. Toto leto som doplnila svoj šatník hneď dvoma merino tričkami. Jedným z nich je Valldal Woman Tee od nórskej značky Devold. Pánsku verziu pod menom Vasset zas vyskúšal Ľubo. dnes Soňa Mäkká Oblečenie
Správa Štátne lesy TANAPu zavreli dva chodníky, vinia ochranu prírody Štátne lesy Tatranského národného parku uzavreli už dve obľúbené trasy vo Vysokých Tatrách kvôli suchým stromom. Tie podľa nich ohrozujú návštevníkov, no nemôžu ich odstrániť, lebo im to nepovolila ochrana prírody. Správa národného parku s touto interpretáciou nesúhlasí. 06/07/20 Soňa Mäkká Správy
Túra Kôprová dolina a Kmeťov vodopád Kôprová dolina spolu so susednou Tichou dolinou sú známe tým, že po vetrovej kalamite v roku 2004 sa ponechali na samovývoj. Do týchto miest nazrieme počas našej jarnej detskej túry. Chceme vidieť aj najvyšší vodopád na Slovensku, Kmeťov vodopád. 02/07/20 Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Predstavenie Devold Valldal a Vasset – letné merino tričká s Tencelom Kedysi bolo merino tričko pre mňa typom odevu predovšetkým do zimy. No časy sa pohli a merino začalo byť dostupné v rôznych hrúbkach vrátane veľmi tenkých modelov. Toto leto som doplnila svoj šatník hneď dvoma merino tričkami. Jedným z nich je Valldal Woman Tee od nórskej značky Devold. Pánsku verziu pod menom Vasset zas vyskúšal Ľubo. dnes Soňa Mäkká Oblečenie
Túra Karavanky – okruh na Hochobir Karavanky (Karawanken) sú pohorím, ktoré oddeľuje Rakúsko od Slovinska. Všetky dvojtisícovky ležia na hraničnom hrebeni s výnimkou jedného kopca, ktorým je Hochobir. Vybral som sa naň s vidinou nádherných výhľadov na hlavný hrebeň a na Kamnické Alpy (Kamniške Alpe). Z výhľadov však nič nebolo, zato kvetín som videl neúrekom. včera Martin Knor Svet
Správa Štátne lesy TANAPu zavreli dva chodníky, vinia ochranu prírody Štátne lesy Tatranského národného parku uzavreli už dve obľúbené trasy vo Vysokých Tatrách kvôli suchým stromom. Tie podľa nich ohrozujú návštevníkov, no nemôžu ich odstrániť, lebo im to nepovolila ochrana prírody. Správa národného parku s touto interpretáciou nesúhlasí. 06/07/20 Soňa Mäkká Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Tomáš Dražil: Kyseľ sme vnímali ako dlh 06/11/19 22:04 41 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.07 (0.41)