Trasa

Vyšná Revúca – Zelená dolina – vodopád Krátke a späť

Deň po Brankovskom vodopáde som sa rozhodol využiť všeobecné nadšenie z padajúcich vôd a navrhol pokračovanie populárneho seriálu. Návrh bol jednohlasne prijatý. Auto sme odstavili pri Jednote vo Vyšnej Revúcej a nasledovali žltú značku do Zelenej doliny. Zo začiatku sme kráčali dlhou uličkou a pozorovali ruch na revúckych dvoroch. Chlapcov upútal najmä dvorček s keramickými postavičkami ľudí a zvierat, ktorým kraľoval vodník sediaci na múriku nad vodou.

Potok Lopušná nás sprevádzal aj za dedinou, až po odbočku do dolinky po pravej strane, kde sa pripája potôčik Zákľučnô. Stúpajúc dolinkou sme celkom nečakane natrafili na odstavený motocykel, na odlesnenej ploche zarastenej malinčím a čučoriedčím sme nad sebou zbadali usilovného „česača“. Nejaké maliny sa zblízka usmievali aj na nás, nuž sme krpcov trošku nadopovali. Čochvíľa sa nám cesta stratila, resp. stala sa zarastenou, a tak sme zvolili chôdzu po kameňoch popri i v potoku. Netrvalo dlho a jednou nohou som čľupol do vody. O pár krokov ďalej mi pod nohou povolila skalka a nasledoval druhý čľup. Odreninou na nohe si to odniesol aj Alex, ktorého som až dovtedy s rodičovskou obetavosťou pridržiaval pri chôdzi. Séria neúspechov nás vrátila na zarastený chodník, ktorý sa po chvíli odpojil od brehu potoka a vyviedol nás vyššie do hory. Les bol riedky, chodníček zrazu viditeľný, kráčalo sa dobre, bolo veselo. Lenže návratom k potoku pribudlo vegetácie a cestička sa opäť strácala. V čase oddychu som bol poverený ísť na výzvedy, zistiť, čo nás čaká vpredu. Vrátil som sa s potešujúcou informáciou, že chodník je zreteľnejší (veď som ho aj prešliapal cestou tam a späť).

Postup nebol jednoduchý, chvíľami sme boli nútení ísť korytom potoka, cestu križovali padnuté stromy a konáre. Lopúchovo. Žihľavovo. Malým pútnikom sme uľahčovali cestu, ako to len išlo, sily však ubúdali. „Pralesoidný“ charakter vyvrcholil v miestach, kde Maxiho pre zelinu nebolo takmer vidieť. Vtedy sa v Janke prebudili materinské inštinkty a zobrala ho na ruky. Preniesla ho cez kritický úsek, no v závere mu holé lýtka pretiahla žihľavou. Pokojné predpoludnie skončilo a tichá dolinka prestala byť tichou. Až po aplikovaní studenej vody na popŕhlené miesta a chlácholivých slovách sa nám podarilo chlapca utíšiť. Pár dní neskôr pri inej príležitosti som si od Maxa vypočul moju vetu: „Ale veď žihľava je zdravá.“

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Situácia bola vážna, morál skupiny oslabený, v tej chvíli som si našťastie spomenul na rozprávku s názvom „Up“, kde sa uprostred juhoamerického pralesa nachádzal bájny Vodopád snov. V momente bol vodopád Krátke premenovaný; nová rola objaviteľov neznámych miest dodala chlapcom nové sily a entuziazmus. Na sútoku potokov tečúcich z doliniek Zákľučnô a Krátka sme odbočili vpravo a po pár minútach sme uvideli náš cieľ. Za posledným, doslova rozprávkovým, lopúchovým poľom sa ukázal Vodopád snov.

Vodopád Krátke, napájaný potokom Krátka, je jeden z najvyšších vodopádov Veľkej Fatry, má 9,5 metra a nachádza sa v nadmorskej výške okolo 900 metrov. Patrí k vodnatejším v rámci pohoria, preto netrpí nedostatkom vody ako ostatné vodopády. Vápencový prah, cez ktorý prepadá voda, skaly ozdobené machovým koberčekom, záhony obrovských lopúchov a tajomný okolitý les robia z malej dolinky divoké, no zároveň veľmi príťažlivé miesto. Až sa nám odtiaľ nechcelo odísť. No mraky sa pomaly začali zhlukovať a aj predpoveď na poobedie sľubovala padajúcu vodu nad rámec vodopádu Krátke. Návrat bol o čosi jednoduchší, klesanie, viditeľný chodník, na horšie úseky sme už boli pripravení. Obed sme strávili pri ústí dolinky s nohami ponorenými vo vode a spokojní sme sa vrátili domov.

Záver

Vodopád Krátke je vhodným cieľom kratšej nenáročnej prechádzky, kde sa zapotíte maximálne pri prenášaní vašich dietok cez popadané stromy či potok. Vďaka svojej polohe mimo značkovaného chodníka, uprostred útulnej, človekom nenarušenej dolinky, poteší oko a srdce nielen malých dobrodruhov, ale aj tých, ktorí si potrebujú oddýchnuť od masovej turistiky na magistrálach či hrebeňoch našich najvyšších pohorí. Napriek tomu, že sme v ten deň zažili únavu i bolesť, pot i krv, hádajte, ktorú prázdninovú túru spomíname dnes najčastejšie. Stačí zadať heslo Vodopád snov.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek