Túra

Po Šariši na tuláka I. - hradmi Čergova

10. 10. 2016
Šariš nepatri medzi top regióny na Slovensku, napriek tomu má čo ponúknuť. Najmä čo sa týka kamenných pamiatok. K trom najznámejším hradom sa pomaly približuje Hanigovský, donedávna zabudnutý v divokom Čergove. Kamenický hrad je zase akurátny na krátke výstupy za výhľadmi.

Trasa

Ľutina – Hanigovský hrad – Hanigovce – Miľpoš – Potoky – Kamenický hrad – Kamenica

Keďže Iľko Miľko mi neodporúčal plánovanú dvojdňovku a rovnako aj predpokladané búrky znemožňovali iné vzdialenejšie lokality, tak som tentoraz dal prednosť poznávacej turistike blízkeho okolia, lebo ani v Ľutine som ešte nebol.

Ľutina

Začínal som práve v nej, aby som prípadný koniec nemal ďaleko od civilizácie, keďže viac autobusov chodí cez Kamenicu ako cez Ľutinu. A aj dopravu do Ľutiny som musel kombinovať autobusom a stopom.

Nájsť basilicu minor nie je problém, keďže kostolnú vežu vidieť už pri vchode do dediny, rovnako aj rozhľadňu či drevený kostol v jednom, na vyvýšenine oploteného areálu. Rovnako žltá značka lízne stranu lokality. Nachádza sa tu samotná basilica minor, dve kaplnky, jedna väčšia budova, kde sú tiež toalety a predpokladám, že pútnici v budove môžu aj prespať. Potom asi fara a ešte kamenný bufet. No a okrem toho ešte asi dvadsiatka miniatúr slovenských drevených kostolíkov a rozhľadňa, kde sa dá voľne vystúpiť a ktorá ponúka výhľady až na Šarišský hrad. Samozrejme, dedina s areálom je ako na dlani či prvé kopce sťa hradby pevnosti zvanej Čergov.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Po obhliadke som pokračoval po žltej, najprv asfaltkou až k Mariánskej hore, kde je amfiteáter, asi tri kaplnky a ďalej tiahlo stúpal až k Hanigovskému hradu, kde to písalo hodinu. Trasa je nenáročná, prechádza niekoľkými lúkami a lesnými úsekmi. Z lúk sú možné výhľady až na Šarišský hrad. Chodník je dobre značený a nachádza sa pri ňom studnička s poučným nápisom: Napoj sa, nenič ma. Dá sa tam sadnúť a popri studenej vode vychutnávať výhľady.

Hanigovský (Nový) hrad

Keď som bol dostatočne vysoko, očakával som Hanigovský hrad a zrazu za húštinou som pred ním stál. Po štvrtýkrát, čo je aj na mňa priveľa. Ale zo všetkých hradov v okolí Prešova má pre mňa najväčšie fluidum, tak sa tomu ani nečudujem.

Došiel som v momente, keď tam nikto nebol a ten čo aj bol, tak odišiel, lebo sa z pahreby ešte dymilo. Alebo to bol kastelán, ktorý na chvíľu odišiel a vracal sa, keď som bol na ceste preč. Od mojej poslednej návštevy spred asi troch rokov sa hrad opäť zmenil, aj keď stavebný postup som sledoval na FB cez skupinu Novum castrum, ktorá je spolkom zachraňujúcim Hanigovský, historicky zvaný Nový hrad.

Hradík nie je veľký, zaberie maximálne polhodiny času. Charakteristické gotické okno je momentálne obstavané lešením, ktorým sa zachraňuje akurát v hodine dvanástej, veď je zázrakom, že to až doteraz vydržalo. Preto je teraz viac fotogenická novopostavená gotická brána, ktorá doslovne vstala z prachu nielen histórie, ale aj zo zeme, keďže ju našli padnutú hneď vedľa svojho pôvodného miesta. A tuším, že je to na Slovensku ojedinelý nalez, ktorý sa našiel v plnom rozsahu. No nielen to je zaujímavé na gotickej bráne. Mňa osobne to núti zamýšľať sa, kedy a najmä za akých okolností portál padol. Zvláštne je, že sa vôbec nepoškodil a po stáročiach bol objavený ako nemý svedok búrlivej histórie hradu.

Nasýtený výhľadmi a atmosférou minulosti siahajúcou až do dnešných časov som sa po známej cestičke a po zelenej značke, ktorá tiahlo klesala po krásnych výhľadových lúčkach, dostal do mojej tretej zastávky, ktorá sa nachádzala v Hanigovciach. Tam je skrytá malinká drevená cerkev sv. Dimitrija Solúnskeho z roku 1930, ktorá nie je taká “honosná” ako chrámy zo severovýchodu Slovenska, ale o to pôsobivejšiu atmosféru má výhľad spoza starého gréckokatolíckeho kríža, ktorý je pred kostolíkom na svahu nad dedinou.

Pri predošlých zostupoch na mňa dedinka zapôsobila, ako aj samotný zostup, tak aj kostolík bol lákadlom pre zachádzku. Ale ak by to pre niekoho nebol dostatočný dôvod, tak si môže pokračovanie na Kamenický hrad skrátiť priamym zostupom do Miľpoša.

Kamenický hrad

Tam som sa dostal tak, že som sa od Hanigovskej drevenej cerkvi trocha vrátil naspäť po zelenej nad dedinu a namiesto smerovania doprava som išiel rovno cez pole. Dostatočným orientačným bodom je aj tak Kamenické hradné bralo, ktoré mi pripomenulo to Vršatské bradlo, takže nie je sa kde stratiť. Ale dovtedy som musel vyjsť na prvú kótu, následné zísť do Miľpoša a opäť na ďalšiu kótu a zísť do Lučky-Potokov. Prvú dedinu som prebrázdil dolným koncom a druhú zase horným koncom.

Z výhľadových lúk nad Miľpošom som videl, že musím pokračovať okolo miestneho družstva, tak som len trocha prešiel dedinou a hľadal ulicu odbočujúcu doľava, a keď som videl hnedé tabule s nápisom družstvo a zároveň Kamenický hrad, nebolo o čom... No odtiaľ to nie je nič oku a najmä nosu lahodiace, keďže to tam príjemne rozvoniava a zároveň ani nohám, keďže sa ide po panelovej ceste.

Vyšiel som povyše družstva, kde sa páslo stádo kráv a zašiel ešte na výrazne osamotené bralo čnejúce sa na lúkach nad Miľpošom, odkiaľ bol celkom pekný spätný výhľad. Pokračoval som na druhú výraznú vyvýšeninu, odkiaľ bolo vidieť na Lučku-Potoky a na môj štvrtý a posledný cieľ - Kamenický hrad bol na skok. K dedine nejde výrazná cesta, ale predpokladám, že lepšie je pokračovať prašným pokračovaním panelovej od Miľpoša a dá sa zísť niekde pod lesom do Potokov. Strihol som si to rovno dole, že prejdem Lučkou, ale nakoniec sa podarila len jej vrchná časť, teda ak to už neboli Potoky, keďže potôčikov aj bolo dosť. Žltá značka začína od miestneho rekreačného strediska, ktoré som videl prvýkrát od strednej školy. Ach tie časy, tie spomienky... No nechcel som nad tým dumať, tak som vybehol po žltej, aj keď viac-menej po vlastnej osi na Kamenické hradné bralo, z ktorého veľa nezostalo.

Napriek tomu Kamenický hrad stále žije a stará sa oň spolok Kamenná veža, po ktorom sú vidieť prvé výsledky v podobe domurovaných zvyškov hradných múrov. Na hrade pribudla hradná drevenica, ktorá nie je voľne prístupná a slúži miestnemu OZ a tiež dobrovoľníkom zo zahraničia, ktorí pomáhajú pri záchrane ruín. No pred nepriazňou počasia sa pod ňou dá ako tak ukryť. OZ Kamenná veža zároveň organizuje Hradné slávnosti či Noc hradných zrúcanín. No na hrad sa oplatí prísť aj kvôli ďalekým výhľadom na región hornej Torysy, Branisko, Čergov. Vychutnať si takéto pohľady sa dá na pár osadených lavičkách.

Aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, hrad je rozlohou 13. najväčší na Slovensku. No veľa múrov je zasypaných, a tak by pomohlo, keby, ako na ostatných skoro zaniknutých hrádkoch, sa vykopali zvyšky a primurovali steny. Zaujímavosťou je najmä legenda, že ak sa žena, ktorá nemá deti, dotkne istého kameňa, zvaného Vajíčko, tak do roka bude kočíkovať svoje prvé.

Keď som končil prehliadku, od Čergova sa pomaly približovali čierne chmáry a trocha hrmelo, preto som sa už videl na zastávke na hlavnej ceste na druhej strane dediny. Ale tej ešte boli aspoň 2 km. Zbehol som dole okolo náučných tabúľ cez lesík do dediny a následne ku kostolu. Zaujal ma ešte krásny biely drevený domček a rovnako veľký kostol. Potom ďalšie dve dreveničky. A ďalšiu exkurziu do mojej pamäte mi ponúkol miestny discoklub Imperio, kde sme so spolužiakom oslavovali úspešne zvládnuté skúšky, na ktoré sme sa spoločné učili u neho aj u mňa doma. Došiel som na zastávku, keď akurát začalo kropiť. Skúsil som stopovať, ale už nevydalo, tak som zobral autobus...

No zlatý klinec ma ešte len čakal, keď som v Sabinove nezastihol kamoša, a tak sme nešli na pivko, preto som sa rozhodol skúsiť stopovať domov. Postavil som sa na zastávku na výpadovke a hľa, neveril som vlastným očiam, zastavila mi krásna kučeravá blondínka, že ide po dedinu pred mojou. Vysvitlo, že ma pozná, že sme sa už stretli, len ja som akosi nevnímal. Rovnako, že tiež rada chodí na prechádzky, len nemá s kým... Nakoniec bola taká ochotná, že ma zaviezla až domov, s tým, že v kopcoch nad mojou dedinou ešte nebola...

Zhrnutie

Túra je prechádzkou po zaujímavostiach úpätia dolnošarišského Čergova. Je to ďalšia z možností ako využiť čas po nedeľnom obede. Značkovaný je len prvý úsek po Hanigovce a tretí (posledný) od Potokov do Kamenice. No aj s minimálnou orientáciou sa dá celá trasa v pohode zvládnuť.

Poznámka autora: Stálo by na zváženie pre Regionálnu radu Klubu slovenských turistov Prešov, či by nebolo dobre značkami prepojiť uvedené atrakcie.

Fórum 4 príspevky
Po Šariši na tuláka I. - hradmi Čergova 13/10/16 10:59 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Rolovský tunel a vyhliadka pod Bujanovom Okolie vodnej nádrže Ružín je vďačnou lokalitou na turistické vyžitie a zrejme väčšina Východniarov pozná vyhliadky ako Sivec (Šivec) či Jánošíkova bašta a zase cestujúci vlakom, poznajú Bujanovský tunel. No jednak vyhliadky, ale aj železničný tunel majú svoje skryté dvojčatá. 19/02/21 Henrich Tomáš Čierna hora
Túra Litmanová – hora Zvir – Eliášovka – Kremná v zime Aj keď som v zime 2019 nerátal s návštevou Ľubovnianskej vrchoviny, predsa som sa na poslednú chvíľu zmobilizoval a vybral sa na túru. Vcelku to bola zaujímavá túra a nielen kvôli krásam prírody ľubovnianskeho pohoria. 11/02/21 Henrich Tomáš Ľubovnianska vrchovina
Túra Zimná Pálenica a Čiernohorské kúpele Pálenica nie je veľmi známy kopec vo Volovských vrchoch, no napriek tomu mi zamestnávala myseľ a zahrňoval som ju do plánov, keď mi sporadicky vyšiel čas na čosi východoslovenské. No na tento kopec som chcel ísť v zime, a tak naň vyšiel čas až v januári roku 2019. Zároveň ma v Krásach Slovenska upútal článok o kúpeľoch Čierna Hora. 01/02/21 Henrich Tomáš Volovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Príbeh Prvá noc pod hviezdami Bolo to na začiatku leta, keď som sa rozhodol, že útulniam a horským chatám dám košom a vyskúšam spať prvýkrát len tak vonku. Naplánoval som si teda dvojdňovú trasu krajom, ktorý veľa turistov nenavštevuje. dnes Pavel Forgáč Príbehy
Túra Decembrová Siná s deťmi Výlet na Sinú, vari najkrajší kopec v Nízkych Tatrách, sme plánovali ísť s našimi chlapcami už dlhšiu dobu. Ale stále to nevychádzalo. Už keď sme chceli vyraziť, malo byť zlé počasie. Inokedy obavy krajšej časti výletníkov zo stretu s medveďmi prebili argumenty početnejšej chlapskej zostavy. Nakoniec v polovici decembra, počas niekoľko dní trvajúcej inverzie, sme išli na to. včera Mirka a Milan Kvietkovci Nízke Tatry
Reportáž Trigonála 2020 (koroverzia) Trigonála je asi jediný pochod na Slovensku, ktorý sa ide cez hranice troch štátov, odkedy bolo možné najprv chodiť do Rakúska cez colnicu, neskôr luxusne, kde to človeku v teréne vyhovovalo a pre Maďarsko to platilo obdobne. Prišla však covidová doba a po rokoch sa nám zrazu hranice zatvorili, a to nielen medzištátne, ale aj okresné. Akcie zverejnené v Oblastnom turistickom kalendári Malé Karpaty a okolie na rok 2021 rušia turistické oddiely jednu za druhou. Organizátor Trigonály chcel zachovať kontinuitu pochodu, a tak využil možnosť chodiť na turistiku vo vlastnom okrese a pozmenil trasu pochodu. včera Miroslav Svítek Podunajsko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Po Šariši na tuláka I. - hradmi Čergova 13/10/16 10:59 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Čergov a Spišsko-šarišské medzihorie (podcelok Hromovec)

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 754 m n. m.

    • min: 427 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 850 m

    • klesanie: 770 m

  • Vzdialenosť
    • 18 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 05.05.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 49.16697 ° SŠ
      dĺžka: 21.04737 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.18442 ° SŠ
      dĺžka: 20.95287 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Prameň na lúke nad Mariánskou horou nad Ľutinou

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Sabinov (vlak, bus) - Ľutina (bus)
      Kamenica (bus) - Lipany (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.27 (0.51)