Predný Kopiniak

Trasa

Chata pri Zelenom plese – ústie Červenej doliny – Jastrabie sedlo – Predný Kopiniak – Jastrabie sedlo – ústie Červenej doliny – Chata pri Zelenom plese

Je neskorý letný večer a za stolom sedí partia inštruktorov, ktorí sa bavia o počasí na nasledujúci deň. Prognóza na sobotu nie je veľmi optimistická. Z dostupných predpovedí je jasné, že zo západu prichádzajú zrážky. Väčšina inštruktorov preto uvažuje o Jastrabej veži. Tá je v danej situácii najlepšou voľbou. Je to najbližší a zároveň ľahko dostupný štít, ktorý by sa dal stihnúť ešte pred prichádzajúcim dažďom.

Mňa však tento cieľ neláka, pretože je to môj najnavštevovanejší štít. Pozornosť preto upieram na Karbunkulový hrebeň, ktorý v piatok absolvovala skupinka kamarátov. Evidentne tento cieľ zaujal aj Darinku s Evou, a preto je rozhodnuté. Odchod je naplánovaný na siedmu hodinu.

Po rýchlych raňajkách vyrážame. Vonku je pekné slnečné počasie a nad Lomnickým štítom je jasná obloha. Predpovede sa zatiaľ rôznia a dážď očakávam až tesne pred obedom. Počas výstupu do Červenej doliny sa začína objavovať prvá oblačnosť, no stále to vyzerá nádejne. Nad červeným plesom stretávame mladého kamzíka, ktorý sa pasie priamo nad chodníkom. Prechádzame okolo neho a pokračujeme do Jastrabieho sedla.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instragrame ]

Pri totalizátore Slovenskej akadémie vied (meteorologické zariadenie na meranie zrážok v zle prístupných polohách) obliekame sedáky a nasadzujeme prilby, aby sme sa v sedle nezdržiavali. Hore nie je príliš veľa miesta a na rovine je to pohodlnejšie. Výstup do sedla je pomerne nenáročný a vedie serpentínami po neznačenom chodníčku, ktorý som opísal v článku Jastrabia veža - zimný výstup. Po príchode do sedla sa situácia mení. Okolo Lomnického a Pyšného štítu sa začínajú kumulovať ťažké, modré oblaky. Stále to však vyzerá na dostatočnú rezervu a pri rýchlom postupe bez istenia by sme to mohli stihnúť. Spolieham sa na hradby za chrbtom a dúfam, že dážď nezačne skôr ako o dve hodiny.

Cesta do sedla bola síce namáhavá, no technicky nenáročná. Zo sedla nás však čaká lezecký terén, pričom hneď v úvode obchádzame najťažší úsek okolo nevýraznej vežičky. Výstup na hrebeň si často vyžaduje minimálne tri pevné body a expozícia ma núti premýšľať o istení lanom. Naša zohraná trojica však pokračuje bez istenia a tesne pred deviatu hodinou doliezame na Predný Kopiniak (2250 m n. m.), kde začína ozajstné exponované lezenie po ostrom hrebeni. Husté mraky sa však prevaľujú cez Čierny štít a začína mrholiť. Navzdory silnému egu a túžbe dokončiť Karbunkulový hrebeň sa otáčam chrbtom vzad a velím na zostup. Pokračovanie po exponovanom hrebeni by bolo príliš nebezpečné a bez istenia by to na mokrej skale nešlo. Istenie by nás výrazne spomalilo a v prípade vážnych problémov by nám neostávala iná možnosť ako dokončiť Karbunkulový hrebeň.

Obliekame sa do nepremokavých odevov, naviažem dievčatá na lano a začíname zostup rovnakou trasou, ktorou sme vyšli na Predný Kopiniak. Na skale sa začína šmýkať, preto obhadzujem skalné hroty a z pevných štandov istím dievčatá na krátkom lane, aby som ich mal stále na očiach a aby sme sa počuli pri udeľované povelov. Postup na mokrej skale je pomalý a nad Jastrabie sedlo, kde nás čaká najťažší úsek na zostupe, prichádzame až po hodine.

Tu sa rozhodujem pre zlanenie. Vyberám z batohu pomocnú šnúru z ktorej viažem slučku na zlaňák a obhadzujem skalný hrot. Pretože zhora nie je jasné či lano dosiahne až na plošinu, kam sa potrebujeme dostať, zlaňujem ako prvý. Cestou dolu rozmotávam zapletené lano a po chvíli sa dostávam na požadovanú policu. Začína poriadne pršať a dievčatá zlaňujú v najväčšom daždi. Po zlanení rýchlo balím lano a cez Jastrabie sedlo zostupujeme do Červenej doliny. V doline sa napojíme na žltú značku a ponáhľame sa na chatu k Zelenému plesu, kde nás čaká teplá sprcha a suché oblečenie.