Ferrata

Berchtesgadenské Alpy - Watzmann a Königsee

08.11.16
Watzmann je výrazný hrebeň ležiaci v Berchtesgadenských Alpách (Berchtesgadener Alpen). Okrem toho, že je druhým najvyšším kopcom Nemecka, hrebeňom vedie hojne navštevovaná zaistená cesta. Priťahovala ma ako magnet a tento rok sa mi ju podarilo prejsť. Výlet som si predĺžil o návštevu Kärlinghausu a späť som sa vracal popri Königsee.

Prvý pokus

Prvý raz som sa pokúsil prejsť Watzmann začiatkom júla 2015. Auto som zaparkoval vo Wimbachbrücke a vyliezol som 1300 výškových metrov na Watzmannhaus, čo je jedna z najväčších chát v Alpách. Watzmannhaus bol preplnený, slíže Frittatensuppe boli pripálené a jablkový džús s vodou mal pachuť piva. Spal som v lágri, kde sú turisti natlačení na seba ako sardinky. Jednoducho, chata ma sklamala.

Ďalší deň som vyrážal o 5.30 h, ešte za šera. Lenže počas výstupu začalo pršať a po chvíli sa dážď zmenil na silnú búrku. Turisti trielili z kopca dolu a keď ma minulo zopár skupín, otočil som sa tiež. Keďže plánovanú trasu som nijako nemohol stihnúť, zavolal som na Kärlinghaus, kde som zrušil ubytovanie, a zastavil som sa až dolu na parkovisku.

Druhý pokus

Na druhý pokus prejsť Watzmann som sa vybral až po prázdninách tohto roku, keď som v horách očakával menej turistov. Plán bol rovnaký ako vlani. Auto som odstavil vo Wimbachbrücke (640 m) na parkovisku, ktoré medzitým podraželo. Vlani som tu dal na parkovné za tri dni 9,- €, tento rok chceli 11,- €. Na ceny v Tatrách však ešte stále nemajú. Tak či tak, viac ako parkovné ma štvalo to, že parkovisko bolo naplnené. Autá po ňom krúžili a ľudia zúfalo hľadali voľné miesto. Nakoniec som tátoša odstavil pri toaletách a sklopil som spätné zrkadlo. Do uličky som trčal viac ako dosť, no zostalo tam ešte trochu miesta, aby sa dalo popri mne prejsť. Až sa večer parkovisko vyprázdni, bude moje vozítko na prázdnej ploche pôsobiť komicky, ale čo už.

Známou nezáživnou trasou som vyšiel na Watzmannhaus (1928 m). Ľudí tam bolo menej ako vlani, slíže Frittatensuppe už neboli pripálené a ani džús nemal pachuť piva. Najviac ma potešilo to, že sme v lágri v boxe pre štyroch ľudí spali iba traja. Normálne som sa mohol v noci obrátiť a nikoho som pri tom nezobudil.

Prechod Watzmanna

O 5.45 h ma zobudili buntošiaci turisti. Pobalil som sa a o šiestej som vyšiel pred chatu. Okolo bola tma, iba hore na svahu sa pohybovali malé svetelné bodky. Čelovky. Ja som išiel bez svetla, pretože v rednúcom šere som si už ako-tak videl pod nohy. Postupne sa rozvidnievalo.

Úsek od Watzmannhausu po Hocheck je nezaujímavý. Človeku sa otvárajú pekné výhľady, no skala je jedna veľká, trochu zbrázdená platňa. Išiel som svojim tempom a obiehala ma jedna skupina turistov za druhou. Na Hochecku (2651 m) už bolo plno. Sadol som si na lavičku pri bivaku a navliekol som si ferratový set. Nejaké istenie bolo už prv, ale ozajstná ferrata začína až tu. Vyrazil som a davy sa stratili. Ktosi liezol pár stovák metrov predo mnou, ale za mnou nebolo ani nohy.

Zatiaľ čo úsek od Wimbachbrücke po Hocheck za veľa nestojí, ďalšia trasa je nádherná. Človek ide pomedzi členité skalné veže, často priamo hrebeňom. Tunajšia ferrata je stará. Prvé úseky sú istené železnými tyčami "zakosílenými" do seba, ďalej je už lano. Istenie nie je ergonomické. Tým myslím, že si človek musí prepínať karabíny na najnemožnejších miestach v najnemožnejších polohách stojac na sotva znateľnom výčnelku a podobne. Oficiálne má ferrata náročnosť B, ale chodia sem davy ľudí, ktoré vápencovú skalu vyhladili a vyšmýkali. Párkrát som sa na nej pokĺzol, takže ja by som obtiažnosť stanovil na B/C. Videl som dosť ľudí bez ferratového setu a prilby, treba však povedať, že tí si vliekli obyčajne iba krpaté miniatúrne batôžky.

Vyliezol som na Mittelspitze (2713 m), najvyšší bod hrebeňa. Minul som malé skalné okienko a pokračoval som divokým hrebeňom. Je tu jedna úzka špára, do ktorej som sa s veľkým batohom ledva zmestil. Prešiel som krásnu lávku a v sedielku som dobehol turistu. Bol to jeden z dvoch ľudí, ktorých som stretol medzi Hocheckom a Südspitze. Ešte podliezť zopár veží a je tu záverečný výšvih.

Na Südspitze (2712 m) boli davy. Ferrata tu končí. Ľudia jedli, skladali si ferratové sety a bavili sa. Z kopca je fantastický výhľad. Na juhu dobre vidno špicatý Schönfeldspitze a skalnú vežu nad Riemannhausom. Trochu ďalej naľavo je zasnežený Hochkönig a napravo vidno Leoganger a Loferer Steinberge. Tam všade som už bol.

Atraktívny je tiež zostup zo Südspitze. Zježené bralnaté úseky so žľabmi a skalnými vežami striedajú sutinové polia, nižšie lúky. Na prvom ostrohu som zjedol obed a pod ďalším rovným úsekom ma odbočka doprava doviedla k potôčiku. Konečne voda!

Kärlinghaus

Zbehol som do záveru doliny Wimbachtal. Ten je nádherný. Lemuje ho mimoriadne fotogenický hrebeň. Pekným širokým chodníkom som vystúpal na planinu. Všimol som si, že chodník je budovaný. Vinie sa planinou ako had a jedno malebné miesto strieda druhé. Pastva pre oči.

Žľabom, v ktorom bol pod skalou schovaný slabý prameň, som zbehol na rázcestie a zahol som doprava. Ocitol som sa na málo používanom chodníku, ktorý traverzuje svahy Gjaidkopfu. Chodník bol uzučký, na viacerých miestach sotva viditeľný. Už zopár dní je pekne, slnečno, ale tu sú vápencové skaly mokré. Keďže sa na nich šmýka, je tu zopár zaistených úsekov s lanom a malými kramľami.

V Bärenlochgraben som opäť prišiel na frekventovanejší chodník, ktorý ma priviedol na Kärlinghaus (1630 m). Chata má nádhernú polohu. Leží v kotline, v ktorej je bezodtokové pleso Funtensee. Podľa fotografie v Gastraume tu v decembri 2002 namerali -45.9 stupňov Celzia, čo je najnižšia zaznamenaná teplota v Nemecku. Dnes som mal menej šťastia, láger bol plný. Avšak susedia sa v noci nepechorili, vďaka čomu som sa vyspal do ružova.

Königsee

Ráno o 6.30 h v lágri ktosi zasvietil svetlo a na plné hrdlo zareval: "Guten Morgen!", a bolo po spaní. Pobalil som sa a o 6.45 h som vyrážal, smer Wimbachbrücke.

Pod Bärengraben je veľký žľab, ktorým sa zbieha 300 výškových metrov. Je to pekné miesto. Ale aj ďalšia trasa s chodníkom pomedzi veľké skalné bloky sa mi páčila. Nasledovali nudné, betónom vyliate serpentíny a tesne nad jazerom pekný vodopád s "čertovým mostom".

Königsee bolo v hmlách. Tie sa však postupne rozplývali a otvárali sa mi výhľady na slnkom nasvietené štíty. Prekrižoval som široké štrkovisko a prišiel som do St. Bartholomä (610 m). Je tu pútnický kostol a davy, neskutočné davy turistov. Čo najrýchlejšie som sa cez ne preštrikoval späť do prírody.

Stúpal som chodníkom Rinnkendlsteig. Čakalo ma prevýšenie 750 metrov, čo je na záver trojdňového výletu so stredne ťažkým batohom celkom dosť. Už na začiatku chodníka som spomalil a nasadil som svoje štandardné ratrakové tempo. Obehla ma staršia dvojica a mladšia trojica. Lenže po chvíli sa zadýchali a museli stáť. Minul som ich a čoskoro sa stratili ďaleko podo mnou. Ešte veru nepatrím do starého železa.

Slnko pražilo. V lese to ešte ušlo, ale na skalách to bolo horšie. Potil som sa ako sviňa na ražni, košeľu som mal durch mokrú. Chodník je však nádherný. Je tu veľa drevených rebríkov a železných kramlí. Svah je exponovaný a ponúka nádherné výhľady na Königsee s lodičkami.

Vyšiel som na Archenkanzel (1346 m) a zvalil som sa pod stromy. Oddych. Z Archenkanzelu je nádherný výhľad na St. Bartholomä a Königsee. Pokochal som sa a cez Kühroint Alm som sa vrátil do Wimbachbrücke.

Záver

Úvodný a záverečný úsek trasy Wimbachbrücke – Hocheck a Archenkanzel – Wimbachbrücke sú málo atraktívne. Ale zvyšok výrazne prekonal moje očakávania. Som si istý tým, že na Kärlinghaus sa v budúcnosti vrátimm a dôkladne prechodím okolie chaty. Na záver čosi k cenám. Jedlo je na nemeckých chatách oveľa drahšie ako u nás, ale za noc v lágri s preukazom OeAV som na Watzmannhause platil 12,- € a na Kärlinghause 11,- €. Takže keď si človek raz za čas nedá svojich bežných 10 večerných pív, dá sa to finančne zvládnuť.

Fórum 6 príspevkov
Berchtesgadenské Alpy - Watzmann a Königsee 08/11/16 21:37 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
VHT Nízke Taury - Hochreichart a Geierhaupt Nízke Taury (Niedere Tauern) sa delia na štyri pohoria. Radstädter Teuern, Schladminger Tauern, Rottenmanner and Wölzer Tauern a Seckauer Tauern. Najvyšším kopcom Seckauer Tauern je Geierhaupt, avšak Hochreichhart je iba o meter nižší. Keďže tieto vrchy nie sú ďaleko od seba, dajú sa obehnúť za deň. Bonusom je, že hrebeň medzi nimi nie je značený a jeho úvodná časť má náročnosť II UIAA. 01/10/19 Martin Knor Svet
VHT Ennstaler Alpen – prechod Pyhrgasov Mám rád turistiku, ktorá okrem pekných výhľadov, nádherných skál, kultúrnych a prírodných atrakcií ponúka aj trochu adrenalínu. Či už vo forme ľahkej ferraty, alebo nenáročného lezenia. Jednou z takýchto trás je práve prechod Pyhrgasov. Po Malý Pyhrgas vedie značený turistický chodník a z Veľkého idú hneď tri. Avšak hrebeň medzi nimi je neznačený. Turista si tam musí schodnú cestu hľadať a nevyhne sa krátkym úsekom náročnosti I až II UIAA. 24/09/19 Martin Knor Svet
Ferrata Dolomity – Tofana di Mezzo a Tofana di Dentro Tofany sú jednou z najznámejších častí Dolomitov. Výstup na Tofanu di Rozes som opísal v minulom článočku, v tomto opíšem okruh cez Tofanu di Mezzo a Tofanu di Dentro, ktorý som absolvoval hneď ďalší deň. Až večer pred túrou som si pozrel odhadované časy ferrát a trochu som sa naľakal. Naštudoval som si zopár ústupových trás, avšak dúfal som, že okruh zvládnem celý podľa pôvodného plánu. 17/09/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Fjällräven Keb – trekingová bunda Má výstredný dizajn, netradičnú materiálovú skladbu, svojou funkčnosťou sa najviac podobá softshellkám a je súčasťou setu s rovnomennými trekingovými nohavicami. Výrobca ju označuje za letnú, no treba poznamenať, že leto myslí švédske. U nás je vhodná skôr do prechodných období jari a jesene, keďže však nie je nepremokavá, nesmie pršať. Môže však poriadne fúkať, na čo má aj prispôsobenú špeciálnu kapucňu. Pre túto sezónu bola aktualizovaná podobne ako nohavice Keb. dnes Ľubomír Mäkký Oblečenie
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbel, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Mišo Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbel a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. včera Soňa Mäkká Reportáže
Túra Z Luhačovíc k Vlárskemu priesmyku Keď som písal príspevok z vlaňajšieho putovania Tri dni Valašskom z Luhačovíc do Ostravice a hľadal som prijateľnú formu záveru článku, zvolil som jeden slovný obrat. O trase, čo kamsi pokračuje a čo skadesi prišla. Bol to aj, ako som si následne uvedomil, určitý verejný prísľub. A záväzky je potrebné v slušnej spoločnosti plniť. Takže došlo aj na spoznanie neznámeho „skadesi“. Červenou značkou z Luhačovického Zálesí na východ, k juhovýchodnému rohu Valašska. 14/10/19 Vladimír Mikuš Česko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Berchtesgadenské Alpy - Watzmann a Königsee 08/11/16 21:37 6 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Nemecko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Berchtesgadenské Alpy (Berchtesgadener Alpen)

  • Počet dní
    • 3

  • Nadmorská výška
    • max: 2713 m n. m.

    • min: 610 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 3900 m

    • klesanie: 3900 m

  • Vzdialenosť
    • 44 km

  • Náročnosť
    • 4

  • Náročnosť lezenia
    • max: 1 UIAA

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 13.09.2016

  • Nocovanie
    • Watzmannhaus a Kärlinghaus

  • Doprava
    • platené parkovisko vo Wimbachbrücke

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.8 (0.21)