Najznámejšie sú v oblasti Adršpašské skaly a potom Teplické skalné mesto, spojené Vlčou rokľou. Človeku uchvátenému samotným Adršpachom unikne informácia, že neďaleko sa nachádza ďalšie zoskupenie pieskovcových útvarov v podobe Teplických skál. Kto ich navštívi, tvrdí, že krásou a divokosťou predčia samotné Adršpašské skaly. No a tu už návštevník, doslova ohromený nevšednou krásou prírodných scenérií, úplne zabudne alebo mu vôbec nenapadne, že neďaleko sa nachádza ešte asi 12 km dlhý kus vyvýšení Broumovských skál. Takisto veľkolepé, krásne, technicky schodne zabezpečené miesto s množstvom vyhliadkových plošín na Broumovsko, mesto Broumov aj na vrcholky skalných veží. Za dobrého počasia máte odtiaľto Poľsko ako na dlani. Dovoľte mi predstaviť opomínaný kúsok krajiny, ktorá je neprávom obchádzaná.

Broumovské steny a Kovářova rokle

Parkovisko Hvězda – Hvězda – kaple Panny Marie Sněžné – Supí hnízdo – Modrý kámen – Kamenná cesta Suchý důl – Kovářova rokle – rázcestie ku Hvězde – parkovisko Hvězda

Z Police nad Metují smerujeme autom na parkovisko pod Hvězdou. Cesta je veľmi dobre upravená a asfalt vás smeruje na samotné parkovisko. Tu už stojí pár áut, ktoré zo svojich útrob vypudili prírodných krás chtivých návštevníkov. Ku kapli Panny Marie Sněžnej vedie pohodlná lesná cesta, je možné ísť ďalej autom, ale na vlastné nebezpečie. Na vrchole sa nachádza chata s reštauráciou, pri ktorej je parkovisko. Kaple stojí na samom vrchole Broumovských skál, preto nie je nutné zdolávať veľké prevýšenie. Turistická trasa začína netradične na vrchole, no a po celej dĺžke zdolávate len mierne prevýšenia, pričom stále smerujete nadol. Od kaplnky je nádherný výhľad na sever od Broumovských skál a v diaľke vidíme Broumov, ako aj Poľsko.

Slnko svieti, vietor pofukuje mierny a vydávame sa po červenej značke smerom na Supí hnízdo a Modrý kámen. Naše očakávania vo všetkom predčí realita. Trasu lemujú vápencové balvany, porasty briez, jarabín, ako aj ihličnatých drevín. Les je riedky, svetla je tu plno a keďže sa pohybujeme po hrebeni skál, každú chvíľu sa nám odostrie zelený závoj lesa a naskytne sa nám nový pohľad na krajinu. Priam za nadľudské úsilie považujeme úpravu turistického chodníka, kde sa našim predkom podarilo vytesať do skál schody tak, aby bolo možné čo najpohodlnejšie zdolávať terénne prekážky. Schodov je nespočetné množstvo. Z technických zabezpečení nachádzame umelo položené stupne, zábradlia, rebríky a lávky.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Skaly dookola pripomínajú rozličné zvieratá, predmety dennej spotreby, takže na ceste môžete nájsť hlavu mačky, psa, divadelnú arénu, Budulínka a iné. Každá rarita je opatrená značkou s názvom, čo pripomína. Keďže fantázii sa medze nekladú, každý z nás dáva skalám rozličné názvy, nakoľko podoba s reálnymi predmetmi je nekonečná. A to nás víta divadelná scéna, z ktorej sa nám otvára pohľad na vrcholky Kovářovej rokle. Tiesňavy, ktorou sa budeme vracať na parkovisko zo spodnej časti Broumovských stien. Ocitli sme sa v priestore, kde naokolo vidíte len vrcholy skalných veží, nad nimi krúžiace havrany s typickým zvukovým prejavom. Všade naokolo je len lesná divočina, ľudskými výtvormi nenarušená. Proti pádu nadol vás chráni dvojradové zábradlie a scenérií je toľko, že fotoaparát nestíha všetko zaznamenávať.

No ale musíme ďalej. Pri budovaní cesty sa pamätalo aj na miesta oddychu, takže po trase nachádzame množstvo drevených lavíc a stolov na posedenie a odpočinok. Sú vždy umiestnené tak, aby mal návštevník pekný výhľad či už do okolia, alebo na nejaké zaujímavé skalné monumenty. Pokračujeme po hrebeni na Supie hniezdo, kde sa dá cesta skrátiť a po žltej značke smerovať ku Kovářovej rokli. Tu si odpočinieme, pokocháme sa nádhernými scenériami tvorenými skalami a lesom a pokračujeme ďalej k Modrému kameňu. Tam nás čaká druhá oficiálna vyhliadková plošina. Cestou sa les mení, raz je hustý, potom riedky, všade sú však krásne pieskovcové sochy. Na Modrom kameni sa môžete hneď spustiť po žltej značke na Suchý důl alebo si trocha, asi 700 m, zájdete na vyhliadkovú plošinu.

700 m tvorí úzky skalný kaňon, kde sa kamenné steny týčia do závratných výšok. Zrazu sa namiesto v lese ocitnete v skalnej rokline, kde sa stromy len opatrne nakláňajú nadol. Pri postupe vpred prekonávate mierne prevýšenie a na konci vás čaká krásna vyhliadková plošina na Broumovsko. Nakoľko je prirodzená bariéra nízka, je tu železné zábradlie. Ak by ste sa nedopatrením viac nahli nadol a prišlo by k pádu, padali by ste do asi 30 m hlbokej rokle. Našťastie nikto z nás dole nepadol, ale predsa si pád užil aspoň náš fotoaparát. Nedá vám totiž, aby ste sa nenahli dole a nepozreli sa na dno, ako to tam vyzerá, nuž a stane sa potom to, čo nám. Fotoaparát sa vykĺzol z vrecka a letel dole strminou. Ako majiteľ som sa s ním rozlúčil, ale to som netušil akého parťáka mám pri sebe. Kamarát rozhodnutý zachrániť predmet a spomienky v ňom, obehol celé skalné bralo, našiel cestu pod stenu, predral sa cez husté kríky a nebezpečným terénom sa dostal až na miesto, kde by sa mal fotoaparát nachádzať. Aj keď som neveril, fotoaparát sa našiel, celý, funkčný a slúži naďalej. Mne ostáva už len dodať, že moja vďaka a obdiv patrí človeku, ktorý sa doslova obetuje pre cudziu vec bez toho, že by za to čakal protihodnotu.

Po tejto udalosti, občerstvení sa a dobre naladení sme sa vrátili roklinou na Modrý kámen. Žlto značenou trasou schádzame na Suchý důl. Trasa klesá prudšie, pretože sa ňou dostaneme až na úpätie Broumovských skál. Nič sa však nemení na kráse tunajšej prírody. Na Suchom dole prechádzame na modrú značku, ktorá lemuje okraj lesa a nám sa ponúkajú pohľady na juh od Broumovských skál. Z diaľky obdivujeme veže Teplického skalného mesta. Stretávame aj prvky civilizácie, keďže v lese nachádzame niekoľko drevených chát. Krásny relax a oddych. To sa však blížime k povedomej čerešničke na torte, a tou je Kovářova rokle. Vodou, vetrom, slnkom a mrazom vytvorená úžina plná priepastí, jaskýň, vysokých skalných veží, pestrého porastu a s množstvom nami netušených zverov. Roklina je dlhá niečo cez kilometer, ústie je na južnej strane Broumovských skál a koniec - vrchol pri Hvězde na vrchole.

Na konci hlavnej časti sa trasa rozdeľuje a vrchol Hvězdy môžete dosiahnuť po červenej alebo zelenej značke. Červená vedie až na vrchol Hvězdy ku kaplnke Panny Marie Sněžnej, zelená vrchol obchádza a vedie rovno na parkovisko. Je na vás, či cestou späť k autu vystúpite na vrchol ku kaplnke, kde ste boli ráno, alebo pôjdete rovno na parkovisko. Odporúčame cestu po zelenej trase smerom k parkovisku. V strede trasy sa dostanete na plošinu, z ktorej sa odkryjú skalné veže Kovářovej rokle. Sú to tie isté, ktoré ste videli z vyhliadky divadla už ráno, len teraz ich môžete pozorovať z iného uhla.

Samotná roklina je divoké, lesom prerastené a skalnými vežami obkolesené miesto. Na začiatku nájdete jaskyňu Panny Márie a po celej dĺžke nestačíte doslova obdivovať a zaznamenávať scenérie, ktoré tiesňava ponúka. Musíte preklenúť úzke chodníky, schody, ostré zákruty, tunely v stenách, niekedy skloniť hlavu, inokedy sa poriadne v páse stiahnuť, aby ste prešli. Neskutočné je ticho, ktoré vás obklopuje. Miesto je úplne iné ako v Adršpašských alebo Teplických skalách. Je jedinečné, svojské a tak trocha tajomné, nakoľko netušíte, čo sa skrýva len pár metrov od vás. V minulosti si ľudia cez roklinu skracovali cestu z Broumova do Police nad Metují. Takúto skratku by sme absolvovali aj každý deň, ale nikomu nezaručíme, či by sa to aj časovo oplatilo. Ak vás čaro rokliny uchváti, zabúdate na pojem o čase a oddávate sa sladkému obdivovaniu. No a pri tom čas akosi rýchlejšie začne uháňať.

Sme na konci. Lesom vychádzame rovno na parkovisko pod Hvězdou, občerstvíme sa, oprášime odev, nasadáme do nášho tátoša a pomaly sa spúšťame do Police nad Metují. Ako bonus nám Broumovsko ponúka na obdiv slnkom zaliate skalné veže Teplických skál, ktoré sa črtajú rovno pred predným sklom auta. Avšak tunajšia krajina ponúka toho ešte veľa. Ale o tom až nabudúce.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek