Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Pohodlná prístupová cesta k rozhľadni z druhej strany od štátnej cesty
Pohodlná prístupová cesta k rozhľadni z druhej strany od štátnej cesty Zatvoriť

Túra Modrý Kameň, Trúbiaci kameň a Opavská hora

Ide o pár zaujímavých miest na pomedzí Hontu a Novohradu, ktoré sa dajú navštíviť behom jedného výletu. Kraj v okolí Veľkého Krtíša nie je úplne najznámejší medzi turistami, no určite poteší každého milovníka prírody i histórie. Napriek tomu, že kopce nie sú žiadne velikány, z niektorých sú pekné výhľady. Páči sa mi tunajšia krajina, kde sa lúky striedajú s lesmi, s opustenými i obývanými samotami a malými dedinkami.

Vzdialenosť
13 km
Prevýšenie
+540 m stúpanie, -540 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 03.07.2016
Pohoria
Krupinská planina a Juhoslovenská kotlina
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 577 m n. m.
  • Najnižší bod: 260 m n. m.
Voda
studnička Turčianka - Zabry
Doprava
Veľký Krtíš (bus) - Modrý Kameň (bus), Sucháň (bus), Opava (bus)
SHOCart mapy
» mapa momentálne nie je v ponuke

Modrý Kameň

Bol to neplánovaný výlet. Uvoľnil sa mi deň a deti neboli doma, tak sa dalo ísť aj trocha ďalej autom (inak menší veľmi protestuje – nechce sa mu sedieť v sedačke viac ako hodinu). Hneď mi napadol Modrý Kameň, keďže som na ňom ešte nebol, aj keď v okolí som bol viackrát. V mestečku sme zaparkovali na námestí, neskôr sme zistili, že sa dá ísť autom až k hradu, ale to by sme nevideli pekné kamenné schody a rómsku oslavu (či len bežná nedeľa?).

O hrade veľa písať nebudem, bola to jedna z dôležitých protitureckých pevností, hrad však Turci dobyli a pri ústupe zničili, neskôr si panstvo na dolnom hrade postavilo renesančný kaštieľ. Mne osobne sa viac páčila stará časť ruiny ako zachovalá – kaštieľ (je v nej múzeum hračiek a bábkarskych kultúr, historicky najcennejšia časť je kaplnka s maľbami). Na hrade bola ochutnávka miestnych vín v hradnej cukrárni – škoda, že sme boli autom.

V objekte je ešte jedna úžasná zaujímavosť – podzemné chodby. Podľa rozprávania pána (kastelán alebo miestny nadšenec?), čo nás tam púšťal, sú niekoľko kilometrov dlhé a zachované, no sprístupnená je len malá časť, nie sú celé preskúmané a aby sa tam niekto nestratil, tak neprístupná časť je zamurovaná. Vraj s tým majú veľké plány. Keď hovorím, že by nimi mohla viesť napr. značená turistická trasa (niekde v doline je tiež vstup), vraví, že aj im to napadlo, ale predsa len by to bolo treba zabezpečiť, resp. staticky posúdiť a na to nie sú peniaze. Bolo by to perfektné, podzemná turistická trasa na Slovensku nie je... Kiežby som im mohol pomôcť.

Keď už budete na hrade, určite sa vyberte aj na kalváriu. Evidentne len nedávno boli robené nejaké úpravy. Vyrúbané stromy, aby sa na ňu odkryl pohľad od hradu, ale nie je to ešte dotiahnuté. Asi sa minuli peniaze a svah je zarastený kriačím a neupravený. Kalvária je však pekná, nad prvou kaplnkou pokračujte ďalej hore, ešte nie je koniec, nad spodnou kaplnkou je ešte jedna menšia a až pod vrcholom kopca je kríž, ktorým končí. Sú odtiaľto celkom pekné výhľady na juh (Poiplie) a na gaštanicu (najväčšia na Slovensku – na jeseň sa konajú gaštanové slávnosti, ktorými je Modrý Kameň známy) či samotné mestečko. Chodníček pokračuje ďalej, tak zájdeme kúsok ďalej po vrcholovej plošine až ku križovatke lesných ciest, kde by sa dalo pokračovať ďalej, ale vraciame sa, chcem ísť na novú rozhľadňu na Opavskej hore.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Trúbiaci kameň

Cestou autom si všimneme tabuľu „Trúbiaci kameň“, a keďže som tam nebol, vyberáme sa tam. Autom po krásnej Krupinskej planine sa ide na samotu Zabry (pri obci Sucháň), kde sa dá zaparkovať,. Je tu informačná tabuľa a prístrešok ako na zastávke. Odtiaľto sa pokračuje peši po žltej značke. Najprv prechádzame okrajom lúky popri zrúcaninách domov (základy) v lesíku po ľavej strane. Po pravej strane je ohradená lúka a na kopci obývaný laz, míňame studničku. Je tam nová drevená obruba, pitná voda sa naberá vedrom na špagáte. O studničke – Turčianka existuje miestna povesť: mali tam skončiť mŕtvoly dvoch Turkov, ktorých vraj zabil Jano z Benikovho salaša, keď mu odvliekli milú Zuzku.

Potom vchádzame do lesa a popri potôčiku lesom miernym kopcom dole okolo kamennej studničky (neupravená, voda nevyzerá pitná) až k rázcestiu. Križovatka je na mieste, kde sa bezmenný potôčik vlieva do potoka Lištica. Je tu drevený prístrešok a ohnisko. Aj tunajší listnatý les má niečo do seba. Trúbiaci kameň je neďaleko na kopčeku vo svahu.

Je tu tabuľa s návodom ako trúbiť. Nezablúdite, ku kameňu je to trocha strmšie. Andezitová skala s dvomi prepojenými otvormi a s vytesaným číslom (1194 alebo 1794, možno podľa tureckého kalendára, totiž rok 1194 podľa islamského letopočtu, je z nášho pohľadu rok 1572, kedy v tomto kraji boli Turci). Plus je tu vyryté niečo ako mapka - trojuholníkový obrazec s polpriamkami, ktorý slúžil vraj ako jednoduchá smerová ružica. Šípky ukazujú na Španí Laz, do Suchánsko-Plachtinskej doliny, na Zabry a k studni Turčianka, na ktorej má byť ďalší smerový znak.

Manželka chce, aby som zatrúbil. Hovorím, že to určite nepôjde, ale div sa svete, po pár pokusoch sa mi to podarí. Hovorí sa, že to bol naozaj silný zvuk aj s ozvenou. Možno ma počuli aj na lazoch. Zo Zabrov na Trúbiaci kameň a späť sa dá prísť aj za menej ako hodinu. My sme sa neponáhľali a trvalo nám to dlhšie – zbierali sme hríby.

Rozhľadňa Opavská hora

Posledné dnešné zastavenie sme mali na Opavskej hore. Čítal som o novej rozhľadni a chcel som si ju pozrieť. Na internete som našiel niekoľko variantov prístupu. Nakoniec sme išli od dediny Opava (nie je to najkratšia cesta), kde som zbadal značku. Z hlavnej cesty doprava (smer od Veľkého Krtíša) sa ide do dediny a na odbočke doľava uvidíte žltú značku. Chodník prechádza najprv okolo zrúcanín nejakého areálu, podľa všetkého sa tu koná nejaká rally, potom lúkou k lesu, kde zatáča doľava a na kopec sa vychádza z opačnej strany ako je dedina Opava. Posledný úsek je trocha strmší. Cestou je pár pekných výhľadov a vidíme odbočku na vyznačený single track. Zdá sa mi celkom strmý, na crossovom bicykli nezjazdný. Keď prichádzame hore, zisťujeme, že z druhej strany ide poľná cesta až k rozhľadni a je tam len veľmi mierny svah, ale som rád, že sme išli z Opavy.

Rozhľadňa je drevená a jedným slovom obrovská (6 poschodí, 20 metrová výška). Od východu až po juhozápad by za dobrej viditeľnosti malo byť vidieť prakticky všetky maďarské pohoria, od Bukových hôr (Bükk), cez Mátru, Cerovú vrchovinu (Cserhát) až po Pilišské vrchy (Pilis) nad Ostrihomom – to sme videli. Od juhozápadu sú to slovenské kopce – cez Chrbát pri Hurbanove k nitrianskemu Zoboru, Veľkému Inovcu, Sitnu, Vtáčniku, ďalej cez Smrekov a Rakytov vo Veľkej Fatre, Nízke Tatry až k Vysokým Tatrám, z ktorých je možné za ideálnych podmienok vidieť všetky hlavné štíty (Gerlachovský, Lomnický a Kriváň), a o niečo východnejšie aj Kráľovu hoľu. Vysoké Tatry sme nevideli a ani Nízke, nebola ideálna viditeľnosť na túto stranu. Ale aj tak ľutujem, že nemám poriadny foťák na fotenie výhľadov. Na druhej strane, v poslednom čase aj tak viac-menej fotím len mobilom.

Zaujímavé odkazy

Fotogaléria k článku

Najnovšie