Túra

Ako sa buduje tím 1. - Rakytov

07.11.16
Tento rok je pre mňa rokom budovateľským. Okrem housebuildera (staviteľ domu), ktorý zákonite súvisí s bodybuilderom (viď nosenie tehál) sa zo mňa stáva aj zručný teambuilder („budovateľ kolektívu“). Svedčia o tom dve akcie, ktorých som sa zúčastnil, ba priam ich aj organizoval. Ako tmel kolektívu mi poslúžila turistika, hlavné heslo znelo: „Nielen guláš zjesť, ale i horu vyliezť.“

Trasa

Teplô, horáreň – Útulňa Limba – Severné Rakytovské sedlo – Rakytov a späť

„Medzinárodný“ Jurčinovský výstup na Rakytov

Prvé podujatie bolo stretnutím bratrancov a sesterníc v Liptovských Revúcach. Hlavným bodom programu bolo, ako inak, varenie gulášu, no už v úvodných e-mailoch som naznačoval, že počas predĺženého víkendu by sa patrilo predĺžiť aj naše stretnutie a stráviť tak spoločne tiež ďalší deň. Dajme tomu v prírode. V sobotu pri varení guláša sa ma Zuzka spýtala, kam teda ideme. Voľba bola jasná: Rakytov. Máme to blízko, zhora sú parádne výhľady a cestou je chata, kde sa dá občerstviť, oddýchnuť, prípadne ponechať na určitú dobu unavenú časť posádky. Vzápätí dobehli dvaja bratranci a pýtali sa na podrobnosti. To už išlo do tuhého. Rozdali sa najnutnejšie organizačné pokyny, zadali sa súradnice štartu a pokračovali sme v zábave.

Na druhý deň som pri horárni v ústí Teplej doliny zostal mierne zaskočený, keď z troch áut vyskočilo spolu 14 ľudí. Tak to už hej. Prišiel aj Šani s rodinkou. Dlhé roky bývajú pod Rakytovom, ale hore až dosiaľ neboli. Šani chcel ukázať, že nepodcenil prípravu a už zďaleka na mňa kýval butylkou s nálepkou prvej pomoci. A mohlo sa vyraziť.

Keďže na turistickom chodníku štrnásti vedľa seba nemôžu kráčať, vytvorili sa skupinky, ktoré veselo diskutovali. Predsa len, ľudia, ktorí sa vidia z času na čas, si majú čo povedať. Skupinky mali odlišné tempo, postupne sa od seba vzďaľovali, každý išiel podľa svojich možností a kondície. Držal som sa na konci, jednak kvôli zodpovednosti, ktorú som pociťoval, a jednak kvôli butylke, ktorú sme so Šanim občas odľahčili. Prvýkrát sme sa všetci počkali na „autobusovej zastávke“, čo je rozpadajúca sa drevená búdka či prístrešok, takmer v závere Teplej doliny. Načali sa sladké pochutiny, nafotili sa prvé spoločné zábery. Po prekročení Teplého potoka sme začali stúpať razantnejšie, tempo nebolo vysoké, no ukrajovali sme pekne meter po metri. V mladine, kde sa chodník prudko stáča doľava, sme pretraverzovali krátky úsek a zastali na širokej lesnej ceste s odkrytým rozhľadom na východ. Pri sledovaní ohybov Teplej doliny padlo rozhodnutie, že pri návrate pôjdeme po ceste a nie strmým chodníkom, ktorým sme šliapali hore. Vraj, aby kolená netrpeli.

Za cestou chodník opäť stúpal, tentoraz odrasteným bukovým lesom. Naša zadná skupinka zúfalo sledovala ľudí vpredu, kedy konečne dosiahnu sľubovanú rovinku, ktorá nás dovedie na lúku s chatou. Nejeden prekonával sám seba, siahal na dno síl, každý však kráčal ďalej. Na dolnom konci lúky, odkiaľ je vidieť útulňu Limba, som sa uškrnul pri predstave, ako sa asi zatvári chatár Peter, keď uvidí početnú tlupu. Ešte keby tak prvý z našich prehovoril po poľsky...

Hurá, chata! Hore prebiehalo mohutné vydýchavanie mojich súpútnikov, zvítanie sa s Peťom a Denkou, objednávanie kapustnice. Šani sa mi už tretí raz vyhrážal, že si moje číslo vymaže z telefónu. Umlčal som ho horcom a pivom. Väčšina tlupy sa rozložila na lavičkách pred chatou, Alex s Maxom sa vyzliekli do slipov a lovili v jazere žubrienky. Kapustnica sa rýchlo zohriala a putovala do piatich tanierov. Hladní sa presunuli dnu. Dvojmetrový Sebi sa zasúval medzi lavicu a nízky stolík, kolenami drgol do stola a štyri z piatich kapustníc sa vyčrpli na obrus. Ej, budú si nás tu pamätať...

Po obede a dlhšej pauze nikto nechcel zostať na chate, každý chcel ísť až na Rakytov. So Šanim sme preventívne „kopli“ ďalší horec a Peter mi tajne podsunul jedno chatárske „vrcholové“ pivko. Začala posledná etapa výstupu, najprv krátky no prudký výšľap lesom, neskôr lúčny traverz do Severného Rakytovského sedla. Skupinka sa opäť roztrhala. Naša záverečná pätica ešte zďaleka nebola v sedle a prví nad nami zdolávali skalky vedúce zo sedla na vrchol. Tam niekde som zahliadol môjho Alexa, ktorý sa držal vpredu a vídal som ho prakticky len pri „čakačkách“. Max sa držal pri mne, občas som ho zobral „na koňa“, no záver zo sedla ku krížu odšliapal sám. Po príchode na vrchol som na všetkých tvárach videl radosť, ktorá pomaly ale isto víťazila nad únavou. Poniektorí boli vôbec prvý raz na túre, väčšina prvýkrát na Rakytove. Bol som na nich hrdý. Fotografia pri kríži sa stala hodnotným prírastkom rodinného fotoalbumu.

V príjemnom rozpoložení za mnou prišla Andrejka a s pobaveným úsmevom sa ma spýtala: „Pamätáš sa, ako si včera náš výstup označil za medzinárodný?“ „Nepamätám.“ „No veď si už aj mal čo-to popité...“ Zalovil som v mysli a prišiel som na to. Výstupu sa zúčastnili ľudia z Liptovských Revúc (Slovensko), zo Záhoria (skoro Česko), Komárna a Štúrova (skoro Maďarsko). Všetko jasné. Výstup bol medzinárodný. Aj keď len skoro.

Pri odchode padol návrh pokračovať po zelenej k Čiernemu kameňu, ale variant vychádzal o vyše polhodinu dlhší. A tak sme sa vracali rovnakou cestou, s tým rozdielom, že pod Limbou sme sa napojili na jednu zo zvážnic, ktorá nás, samozrejme šetriac naše kolená, povodila sem a tam po úbočí, až na miesto nášho prvého dnešného odpočinku, k prístrešku „autobusovej zastávky“. Ušetrila nám kolená, no odniesli si to chodidlá, keďže trasa sa predĺžila o celé tri kilometre. Ale to v ten deň nebolo podstatné.

Pokračovanie uverejníme čoskoro.

Fórum 10 príspevkov
Ako sa buduje tím 1. - Rakytov 11/11/16 16:36 10 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Veľký Choč s deťmi Ak by som mal akcii priradiť nejaký počiatok, „prvú zmienku o obci“, vrátil by som sa 6 rokov dozadu, keď som s ešte len trojročným Alexom zavítal na Bačovské dni do Malatinej. Ochutnávka syrov, vlastnoručná výroba šálky z hliny a súťaž v plieskaní bičom patrili k vrcholom. V ten deň sa mi podarilo do Alexovho slovníka infiltrovať výrazy „bič“ a „Choč“, ktorý sme v to popoludnie obdivovali z viacerých strán. Odvtedy neuplynul rok, aby sa Alex nespýtal, kedy pôjdeme na Choč. 24/01/19 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Návrat do detstva – salaše pod Čiernym kameňom Z detstva mám na dovolenky v Liptovských Revúcach krásne spomienky. Nekonečná cesta Škodou stodesať, ktorú nám spríjemňovalo „la šánte mí kantáre“ zo staručkej Aiwy, tuhý boj nášho staručkého auta so stúpaním na Donovaly, ukončený buď výdychom úľavy celej posádky alebo vyvretou vodou. 17/01/19 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč
Túra Na Vápeč cez Baské Strážovské vrchy som naposledy brázdil pred tromi rokmi s parťákmi. Náš pôvodný zámer prejsť trasu z Vrícka do Hornej Poruby nakoniec nevyšiel a skončili sme v Zliechove. Vypadol tak jeden z našich hlavných cieľov – Vápeč. V hlave som ho však držal poctivo ďalej, a keďže nás tohtoročné „leto“ nie a nie opustiť, zosnoval som okolo tejto vápencovej hrudy trasu. Parťák sa tentoraz nenašiel, a tak som vyrazil sám. 14/12/18 Radoslav Jurčina Strážovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Hontianske Nemce – Viničný vrch – Sebechleby Keď sme sa chystali do Dudiniec, všimol som si, že na TuristickaMapa.sk pribudli miestne značenia. Zo Sebechlieb do Dudiniec som po zelenej už išiel, a tak som privítal možnosť ísť okolo Sebechlieb po miestnej modrej značke, ako odbočke z modrej Hontianske Nemce – Počúvadlianske jazero. Totiž, dostať sa tam alebo z tade do Dudiniec bolo nemožné, a naopak, do Sebechlieb chodil autobus často. Čakalo ma však jedno prekvapenie za druhým a ani jedno nebolo príjemné. dnes Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Podcast O Geocachingu s Matúšom Morongom Geocaching je hra založená na hľadaní skrýš pomocou GPS. Pôvodne išlo o malú komunitnú záležitosť, museli ste totiž mať GPS prístroj, ktorý nebol práve lacný. Tak sa ku Geocachingu dostávali najmä turisti, ktorí mali takýto prístroj kvôli navigácii v horách. Zásadnejší prienik do mainstreamu prišiel s nástupom smartfónov. V dvanástej epizóde podcastu HIKING.SK sme sa rozprávali s Matúšom Morongom, našim autorom. Je dlhoročným kešerom, aktuálne pôsobí ako reviewer a medzi kešermi je známy pod nickom Rikitan. 20/11/19 Ľubomír Mäkký Rozhovory
Túra Važecká dolina s deťmi Uznávam, že názov článku je trochu zavádzajúci, keďže Važecká dolina je jediná z hlavných vysokotatranských dolín, ktorej dnom nevedie turistický chodník. Po jej západnom okraji však vedie chodník na Kriváň, ktorý umožňuje množstvo pohľadov do doliny, dávajúc tak príležitosť dostatočne ju spoznať. V rámci nášho rodinného spoznávania tatranských dolín využívame túto možnosť a v jeden horúci letný deň sa vyberáme do „odľahlejšej“ časti Tatier. Našim cieľom nie je Kriváň, ten je zatiaľ privysoko, skôr ide o to nestratiť v horúcom lete kondíciu a zároveň sa trochu schladiť na nejakom peknom mieste vo výškach niekde nad kosodrevinou. včera Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Ako sa buduje tím 1. - Rakytov 11/11/16 16:36 10 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Veľká Fatra (Národný park Veľká Fatra)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1567 m n. m. – Rakytov

    • min: 635 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1049 m

    • klesanie: 1047 m

  • Vzdialenosť
    • 16 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 28.08.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9427 ° SŠ
      dĺžka: 19.2342 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9427 ° SŠ
      dĺžka: 19.2342 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Teplý potok, prameň pri útulni Limba

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Ružomberok (vlak, bus) – Liptovské Revúce, Nižná Revúca-Teplô (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.94 (0.33)