Trasa

Domica – Viničný vrch – rázcestie pod Rakytníkom – Ardovo – Plešivec

Je pár minút po dvanástej, jarné slniečko mi príjemne hreje chrbát, a tak chvíľku stojím a rozmýšľam, kadiaľ vlastne bude viesť dnešná narýchlo zbúchaná túra. Rozhodnem sa pre žlto značenú trasu z Domice do Plešivca. Je to pohodovka na poobedie, cez lúky a lesíky, a keďže je máj, lúky by mali byť krásne zakvitnuté.

Z Domice sa úzkym chodníčkom dostávam do riedkeho dubového lesíka, ktorý je presvetlený čistinkami, zčasti zarastenými nízkymi krami trniek. Už od prvých chvíľ ma z každej strany vítajú kvietky rôznej farby. Keďže nie som botanik, väčšinu z nich nepoznám, ale nedá sa im odolať, a tak vyťahujem foťák a fotím a fotím... Foťák ani neodkladám, lebo takú rozmanitosť kvetov a farieb, akú tu zasiala pani Flóra, málokde vidno. Ani sa nečudujem, keď o chvíľu natrafím na tabuľu s nápisom „Územie európskeho významu“.

Les redne a mení sa na krovinaté lúky. Predo mnou sa vynára obraz Silickej planiny akoby spred desaťročí. Na Kečovských lúkach sa objavia políčka, vinice, ovocné sady a medzi nimi jednoduché chatky a búdy. Na lúke sa pasú kravy a prechádzam vedľa vzorne obrobených políčok s typicky červenou krasovou pôdou. Malé vinice vo mne evokujú detstvo, keď som ako malý chlapec chodil známym pomáhať na jeseň oberať hrozno.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Keď nad Kečovom prechádzam cez staré opustené ovocné sady, začína sa obloha trochu mračiť. Tu začína typická vegetácia krasovej planiny. Kríky sa striedajú s lúkami, na ktorých rastú solitérne duby, plané jablone, borievky, trnky porastené krásnymi divotvarmi lišajníkov. Zo všetkých strán žiaria farbami ďalšie druhy jarných kvetov. Vynikajú medzi nimi hlavne veternice lesné a nájde sa tiež hlaváčik jarný. Objavujem aj krásny a vzácny vstavač purpurový, zástupcu našich orchideí. Zrazu sa predo mnou objaví smerovník a som na Viničnom vrchu. Na krásnej vrcholovej lúčke neodolám a ľahnem si na chvíľku do mäkkej trávy. Trocha povegetím a potom si obzerám výhľady na rozľahlé Slovenské rudohorie.

Pokračujem ďalej lesom smerom na Ardovo, keď mi cez chodník prebehne statný jeleň. Keď prechádzam cez husté pásy trniek, moje hubárske oko čosi zazrie. Pod trnkami rastie množstvo hodvábnice jarnej (ľudovo podtrnka, podslivka). Keďže v každom batohu mám tašku na huby, neodolám a zopár z nich putuje do tašky na večeru. Vychádzam z kríkov na lúky nad Ardovom a predo mnou sa objavuje typický reliéf svahov Plešivskej a Silickej planiny. Značka vedie veľkou zakvitnutou lúkou, na ktorej sa pasie stádo kráv, pastier sedí pri ohníku a pokukáva na mňa. To sa už v dolinke zjavuje gemerská dedinka Ardovo.

Malé sídlo leží učupené na úpätí Silickej planiny, neďaleko Plešivca. Povedľa kostolíka vchádzam do dediny, kde sa napijem z upravenej krasovej Ardovskej vyvieračky. Zaujme ma pekne opravený typický starý sedliacky dom z roku 1852. Strmým chodníkom vychádzam nad dedinu na hlavnú cestu I/587, ktorá ma o pár minút dovedie do Plešivca. Do mestečka vchádzam dlhou dolinkou a som rovno v centre. Autobus mi odchádza o pár minút, a tak sa ponáhľam na nástupište. Pivo nestíham, neprekáža, doma v Rožňave si dám dve...

Záver

Kto má rád kvetenu, tomu odporúčam pohodovú túričku absolvovať v máji. Rozmanitosť krasovej kveteny a typickú krasovú krajinu si človek najviac vychutná práve v jarnom období.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek