Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Vrchol z Ostgratu, napravo Grüne Gasse
Vrchol z Ostgratu, napravo Grüne Gasse Zatvoriť

VHT Hornorakúske predhorie - Traunstein Ostgrat

Traunstein je jeden z najkrajších kopcov Rakúska. Nie je príliš vysoký. Nemá 3000 a dokonca ani 2000 metrov. Leží však na samom okraji Álp, za ním je už iba rovina. Vďaka tomu sú z vrcholu 1691 metrov vysokého kopca nádherné výhľady. Stačí, aby človek raz videl mohutné bralo týčiace sa nad jazerom Traunsee (470 m) a vie, že raz hore vylezie. Mne sa to pošťastilo trikrát, pričom tohtoročná túra bola mimoriadne atraktívna.

Vzdialenosť
13 km
Prevýšenie
+1300 m stúpanie, -1300 m klesanie
Náročnosť
ťažká, 5. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 01.10.2016
Pohoria
Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Vápencové Alpy – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Salzburské a Hornorakúske predhorie (Oberösterreichische Voralpen)
Trasa
  • Najvyšší bod: 1691 m n. m.
  • Najnižší bod: 470 m n. m.
Doprava
Gmünder - Traumsee (parkovanie pri reštaurácii)

Úvodom

Východným hrebeňom Traunsteinu nevedie turistická značka, no mal by tam byť zreteľný chodník. V hornej časti sa lezie po skalách, pričom náročnosť je II UIAA. Skaly sú poriadne exponované, pretože hrebienok je úzky. Najväčšia nástraha je však v samom závere výstupu. Je ňou strmá skalnato-trávnatá rampa “Grüne Gasse”, ktorá je za mokra extrémne nebezpečná. Nuž a keďže je rampa otočená na severovýchod, tak je mokrá takmer po celý rok. Lenže tohoročný september bolo pekne. Asi dva týždne z neba nespadla ani kvapka a bolo pomerne teplo. Posledným pekným dňom mala byť sobota, v nedeľu už malo pršať. A tak som sa rozhodol, že v sobotu idem na Traunstein.

Vstával som skoro. Ako je mojím zvykom, na odpočívadle pri diaľnici som si štvrťhodinku zdriemol. Prišiel som do Gmündenu a prázdnou cestou som išiel popri Traunsee. Zrazu sa začali objavovať autá v protismere, jedno za druhým, a mne bolo hneď jasné prečo. Ako minule, parkovisko na konci cesty bolo beznádejne obsadené. Autá stáli aj skraja cesty, musel som sa vrátiť kusisko za reštauráciu, kým som našiel voľné miesto (470 m).

Prezul som sa, vyhodil som si na chrbát malý batôžtek a vyrazil som na juh. Minul som parkovisko a vošiel som do tunelov. Tie majú zboku vyrazené okná, takže v nich nepotrebujete baterku. Za tunelmi som zahol doľava a stúpal som hore údolím. Minul som Mairalm a úzkym chodníčkom som vyšiel do sedla Hohe Scharte (1090 m).

Traunstein Ostgrat

V Hohe Scharte je rázcestie. Značené chodníky vedú na sever, východ a na juh, no vybral som sa na západ. Stúpal som po zreteľnom chodníčku, pri ktorom sa začali objavovať bledozelené pásiky. Hurá, niekto to tu nedávno vyznačil. Podľa obrázkov z internetu, vlani tu značenie ešte nebolo.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Po úvodnej pasáži hrebienkom nasleduje výstup strmým trávnatým svahom. Keď som sa pozrel dolu, až ma zamrazilo. Zostupovať by som tadiaľto nechcel. Začali sa objavovať skalky, pričom chodník vedie po ich vrcholoch. Prišiel čas používať ruky.

Za skalkami sa traverzuje lúka a opäť sa ide na hrebeň, tento raz pomedzi pekné skalné bloky. Z hrebeňa sa otvárajú výhľady. Dolu na Laudachsee, na východ na nádhernú skalu Katzenstein a na sever na nedozernú rovinu okolo Dunaja.

Pri prvom úseku náročnosti II UIAA ma dobehli dvaja starší páni. Obehli ma a čoskoro sa mi stratili z očí. Nad knihou výstupu je ostroh, z ktorého je parádny výhľad. Začalo to byť exponované. Páni, čo ma obehli, sa zasekli na skalkách, ktoré z diaľky nevyzerali náročne. Podľa popisu malo mať inkriminované miesto náročnosť I. Keď som tam však prišiel, pochopil som, v čom bol problém. Tu by som sa veru nechcel pošmyknúť.

Nasleduje jednoduchý úsek a za ním ma vítal úzky a pomerne strmý hrebienok náročnosti II UIAA. Hrebienok nebol zložitý technicky, stupy aj chyty boli výrazné. Lenže hĺbka po oboch stranách človeku vyrážala dych. Dvojkový úsek nebol dlhý, dal mi však zabrať.

Preliezol som skalky a napravo sa objavil žľab. A tam hore, rampa, to musí byť Grüne Gasse. V jej hornej časti boli páni, čo ma obehli a kúsok pod nimi trojica. Traunstein Ostgrat je medzi turistami ozaj obľúbený.

Pretraverzoval som svah a začal som stúpať hore rampou. Po roku aj pol mám podrážku na topánkach už takmer zodratú, takže som si musel dávať pozor. Išiel som tu však v dobrom čase, takže Grüne Gasse patrila k jednoduchším častiam výstupu.

Posledný úsek zo sedla na vrchol začína krátkym výšvihom za II. Avšak spadnúť môžete maximálne tak do sedla, nie je to exponované, vďaka čomu som sa tam cítil isto.

Pri vrcholovom kríži boli davy. Zjedol som obed a popýtal som sa Rakúšanov na okolité kopce. Nato som sa značeným chodníkom Hernler Steig vrátil k autu a išiel som domov. Trochu sa však pristavím pri značených výstupoch na Traunstein. Sú tri. Naturfreunde Steig, Hernler Steig a Mairalm Steig. Okrem toho po brehu Traunsee ide Miesweg a pod chatou Gmundner Hütte je ferrata Traunsee Klettersteig.

Naturfreunde Steig

Naturfreunde Steig je najatraktívnejší značený výstup na Traunstein. Dokonca si myslím, že je to jeden z najkrajších chodníkov v Rakúsku. Vedie na kopec od juhozápadu a začína dosť exponovane s kramľami a oceľovým lanom. Neskôr je istenia menej, nepresahuje náročnosť B. Cestou hore človek míňa vysokú skalnú vežu, je tu množstvo vyhliadok z ostrohov, z ktorých vidno Dachstein, Hollengebirge a Traunsee, a v hornej časti, nad roklinou, sa ide cez skalné okno.

Hans Hernler Steig

Chodník vedie na Traunstein od severozápadu. Je istený lanom, náročnosť je B, no najmä v hornej časti je extrémne strmý. Aj Hernler Steig ponúka výhľady z ostrohov, ale iba na severnú časť Traunsee a na rovinu okolo Gmündenu. V dolnej časti sú pomerne dlhé kovové rebríky.

Mairalm Steig

Chodník vedie na Traunstein od juhu a z toho dôvodu je k nemu dlhší nástup. Vedie menej skalnatým terénom ako Naturfrunde Steig a Hernler Steig a aj výhľady sú z neho skromnejšie. V strednej časti je pri chodníku veľa menších skalných veží a je pri ňom prameň (pri ostatných chodníkoch pramene nie sú). V hornej časti je zopár istiacich lán, náročnosť je A/B.

Miesweg

Z parkoviska sa dá ísť k nástupu chodníka Naturfreunde Steig buď po ceste, na ktorej sú dva tunely s oknami, alebo zaisteným chodníkom Miesweg. Začína napravo od vchodu do prvého tunela, hoci pod cestou vedie pekný turistický chodník už od parkoviska. Miesweg je istený oceľovým lanom vo forme zábradlia a je na ňom veľa mostíkov. Náročnosť je A. Chodník traverzuje skalu len pár metrov nad hladinou Traunsee a v jeho závere je pekná roklina.

Traunsee Klettersteig

Ferrata náročnosti D končí na terase Gmundner Hütte a začína odbočkou z chodníka Hernler Steig. Prekonáva asi 150 metrov vysokú skalnú stenu. Je istená hrubým lanom a dlhými kolíkmi. Neponúka krajšie výhľady ako terasa chaty a hoci je vedená celkom pekne, je málo pestrá a chýba jej atrakcia.

Záver

Ako som spomínal, na Traunsteine som bol trikrát. Pri prvom výstupe som nocoval na Gmundner Hütte, ktorá je na okraji vrcholovej plošiny. Po večeri sa ľudia postupne trúsili na terasu pozorovať nádherné divadlo. Taký krásny západ slnka, ako na tejto chate, som ešte nevidel.

Fotogaléria k článku

Najnovšie