Túra

Irán - výstup na sopku Kúh-e Sabalán (4811 m)

02.11.16
Na severe Iránu v provincii Ardabil sa nachádza vyhasnutý stratovulkán Sabalán (Kúh-e Sabalán), tretia najvyššia hora Iránu. Počas svojej takmer 14-mesačnej stopovačky svetom som sa v septembri 2013 ocitol v Iráne, kam som došiel zo severu so spolucestujúcou Renátou. Po návšteve niekoľkých miest v okolí sme na mape spozorovali akýsi kopčisko s impozantnou výškou 4811 m. Boli sme síce posilnení úspechom z výstupu Aragacu (4095 m), najvyššej hory Arménska, pred necelými dvomi týždňami, ale ani nám len nenapadlo, že by sme sa pokúsili o Sabalán. Plán bol len vyjsť, pokiaľ sa bude dať, pozrieť sa na vrchol z diaľky a ísť preč.

Presun

Skôr, ako sme vôbec mohli začať stúpať na horu, potrebovali sme sa k nej dostať. Máme mapu len v iránskom jazyku a komunikácia s miestnymi nie je vôbec jednoduchá. Iránci sú ale skvelí v tom, že akonáhle sa v okolí nachádza niekto, čo vie aspoň trošku po anglicky, pribehne nám na pomoc. A tak sa predsa len dostávame z Aharu do Meshgin Shahr, kde nocujeme v stane pri policajnej stanici, kým nám polícia nabila všetky baterky. Ráno sme sa presunuli stopom do Lahroud, čo je posledná dedina na hlavnej ceste pred stúpaním na Sabalán (Kúh-e Sabalán).

V dedine sme spravili nákup, vysvetlili asi stovke Iráncov, že naozaj nemáme záujem o taxi a naozaj chcem ísť smerom na Sabalán (Kúh-e Sabalán). Konečne sme chytili stopa k 23 kilometrov vzdialenému termálnemu prameňu Shabil, kde je veľké parkovisko a akési veľmi jednoduché kúpele. Odtiaľ je možné prenajať si džíp do základného tábora. My sme sa ale vybrali popod nefunkčnú lanovku po vlastných. Zrejme slúžila pre lyžiarov, lebo končí uprostred ničoho. V tomto období (17. september) tu o snehu ešte nechyrovať.

Základný tábor

Je relatívne teplé poobedie s miernym vánkom. Zem je šedo-hnedá a vegetácie minimum, vlastne len vyschnutá tráva. Stúpam s asi 20-kilovým batohom (a ani Renčin nie je najľahší). Nesieme so sebou všetko, čo budeme najbližší rok potrebovať na prežitie a samozrejme zásoba jedla a vody na 2 dni. Svah našťastie nie je veľmi strmý a tak je to skôr prechádzka ako výstup. Po asi 5 hodinách sa dostávame k mešite v základnom tábore, ktorú sme sledovali z diaľky. Pri nej je nízka budova, kde sa dá ubytovať a kúpiť niečo malé pod zub, za prekvapivo nízke ceny. Platíme asi 50 centov za keksík a akési sladké tyčinky. Na mieste je niekoľko ľudí, ktorí majú výstup za sebou a starší pán, ktorý to tu má pod palcom.

Lámanou angličtinou zisťujeme informácie o náročnosti výstupu, prevýšení a že sa teraz nachádzame vo výške asi 3500 metrov. Začína sa ochladzovať a tak rýchlo staviame stan a chystáme si nocovisko. Budeme spať v závetrí v rohu medzi dvomi budovami na asfalte. Ešte pred spaním sa zbehneme naposledy zohriať k ohňu, ktorý rozložili chalani a je čas začať snívať o výstupe.

Výstup

O 4.30 h nás budí budík a ani za nič sa nám nechce vstať. Sme úplne premrznutí. Celú noc ma triaslo od zimy, teplota išla pod bod mrazu a nemáme so sebou zimné oblečenie. O 5-tej vstávajú ľudia, ktorí na miesto dorazili len v noci, balia si veci a za chvíľu vyrážajú. K vrcholu je to asi 1300 metrov prevýšenia, čo by sme vraj mali stihnúť za 5 hodín a 4 hodiny by sme mali ísť dole.

O 6-tej ráno konečne vyrážame, ešte stále je tma a veľmi chladno. Dole sme si nechali postavený stan a v ňom jeden batoh. Hore sme sa vybrali len s Rendulinim batohom s trochou jedla a hlavne dostatkom vody. Stúpame pomaly skalnatým terénom. Nohy máme ťažké a sledujeme oranžovú oblohu a východ slnka. Navigujeme sa žltými značkami, orientácia nie je náročná. Renáta má evidentne viac síl a miestami na mňa musí čakať. Po pár hodinách nás predbieha dvojica asi 40-ročných Iráncov, ktorí vyrazili hodinu po nás. Volajú sa Reza a David. Vravia, že trénujú na Himaláje a po veľmi krátkom rozhovore sa nám stratili z dohľadu. Pokračujeme svojim tempom a o pol hodinu ich vidíme ako si piknikujú a ukazujú nám, že sa máme pridať. Veru raňajky a teplý čaj nám prišli veľmi vhod. Lepšie sme sa spoznali a od tohto momentu stúpame len s nimi. Išlo sa naozaj pohodovo, lebo stúpanie už nebolo také výrazné, ako na začiatku. Zrazu Renča začala mať trochu problém s nadmorskou výškou a tak sme spomalili. Pridal sa k nám aj pes, ktorého som deň pred tým videl motať sa okolo základného tábora. Zrejme sem vyliezol so skupinou, ktorá štartovala včaššie ráno.

Prešli sme cez malý ľadovec a asi o 13-tej hodine poobede sme boli na vrchole, kde sa nachádza čiastočne zamrznuté jazierko s tmavomodrou vodou. Výstup aj s prestávkou na raňajky nám trval približne 7 hodín. Bol to naozaj krásny pocit byť na sopke vysokej ako Mt. Blanc. Hoci nepochybujem o tom, že sa náročnosťou nedajú porovnať. Za pravdu mi dáva aj Renča, ktorá na Mt. Blancu v minulosti bola.

Zostup

Po trojhodinovom zostupe sa dostávame nazad do základného tábora. Reza nás presvedčil, nech ideme s nimi. Zbalili sme si teda veci a džípom sme sa dostali k termálnemu prameňu Shabil, kde nás pozývajú do miestnych kúpeľov - to bol zážitok za všetky drobné. Nemal som vyhovujúce plavky a tak mi kúpili neanatomické plavky, ktoré spĺňajú miestne morálne štandardy. Návšteva sauny a horúceho bazéna bol ideálny relax po výstupe na môj najvyšší kopec v živote. Samozrejme ženy boli úplne oddelené múrom, aby sme ich ani náhodou nemali šancu vidieť.

Zhodnotenie

Výstup na Sabalán (Kúh-e Sabalán) je považovaný za jeden z najľahšie dosiahnuteľných vrcholov nad 4000 metrov. Celý terén je chodecký, len na pár miestach sa oplatí pridržať sa rukami. Radšej ani nejdem spomínať, v akej obuvi sme to absolvovali... Treba si ale určite dať pozor na redší vzduch, predsa len 4811 m n. m. je dosť veľká nadmorská výška. Treba mať so sebou dostatok vody, lebo cestou sa nedá doplniť. V ten deň, keď sme tam boli, vyšlo na vrchol maximálne desať ľudí (vrátane nás). To ma dosť príjemne prekvapilo vzhľadom na jednoduchosť výstupu a atraktivitu kopca.

Viac o mojich potulkách svetom vám porozprávam na cestovateľskom festivale Cestou necestou (v Banskej Bystrici, Liptovskom Mikuláši, Poprade a Žiline), alebo si pozrite môj cestovateľský blog hogy.sk.

Fórum 3 príspevky
Irán - výstup na sopku Kúh-e Sabalán (4811 m) 24/11/16 22:09 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Irán - výstup na sopku Kúh-e Sabalán (4811 m) Na severe Iránu v provincii Ardabil sa nachádza vyhasnutý stratovulkán Sabalán (Kúh-e Sabalán), tretia najvyššia hora Iránu. Počas svojej takmer 14-mesačnej stopovačky svetom som sa v septembri 2013 ocitol v Iráne, kam som došiel zo severu so spolucestujúcou Renátou. Po návšteve niekoľkých miest v okolí sme na mape spozorovali akýsi kopčisko s impozantnou výškou 4811 m. Boli sme síce posilnení úspechom z výstupu Aragacu (4095 m), najvyššej hory Arménska, pred necelými dvomi týždňami, ale ani nám len nenapadlo, že by sme sa pokúsili o Sabalán. Plán bol len vyjsť, pokiaľ sa bude dať, pozrieť sa na vrchol z diaľky a ísť preč. 02/11/16 Peter Hoferek Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Tiesňava Prieboj a Peňažná z Ihráča Vždy ma poteší, keď domáci poznajú svoje okolie, zaujímavé lokality v ňom, keď vedia ich históriu a hlavne, keď si uvedomujú jej krásu a význam. Nie je to vždy tak. Veď z nejednej pamiatky sa už stalo smetisko alebo bola zničená kvôli vlastnému sebeckému prospechu. Taktiež ma teší, keď si tieto vedomosti nenechajú len pre seba, ale pamiatku sprístupnia, hoci aj miestnym značením, a tak umožnia, aby aj iní ľudia mohli obdivovať jej krásu a oceniť jej hodnotu. dnes Danka Tomášiková Kremnické vrchy
Recenzia Fjällräven Keb – trekingová bunda Má výstredný dizajn, netradičnú materiálovú skladbu, svojou funkčnosťou sa najviac podobá softshellkám a je súčasťou setu s rovnomennými trekingovými nohavicami. Výrobca ju označuje za letnú, no treba poznamenať, že leto myslí švédske. U nás je vhodná skôr do prechodných období jari a jesene, keďže však nie je nepremokavá, nesmie pršať. Môže však poriadne fúkať, na čo má aj prispôsobenú špeciálnu kapucňu. Pre túto sezónu bola aktualizovaná podobne ako nohavice Keb. včera Ľubomír Mäkký Oblečenie
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbeľ, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Michal Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbeľ a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. 15/10/19 Soňa Mäkká Reportáže

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Irán - výstup na sopku Kúh-e Sabalán (4811 m) 24/11/16 22:09 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Irán: Kúh-e Sabalán alebo Kúhe Sabalán alebo skrátene len Sabalán (perzsky سبلان)

  • Počet dní
    • 2

  • Nadmorská výška
    • max: 4811 m n. m. – Kúh-e Sabalán (سبلان)

  • Náročnosť
    • 3

  • Náročnosť lezenia
    • max: CH UIAA

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 17.09.2013

  • Nocovanie
    • základný tábor Sabalán

  • Doprava
    • Ahar - Meshgin Shahr - Lahroud - Shabil (termálne kúpele)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.36 (0.07)