Túra

Irán - výstup na sopku Kúh-e Sabalán (4811 m)

02.11.16
Na severe Iránu v provincii Ardabil sa nachádza vyhasnutý stratovulkán Sabalán (Kúh-e Sabalán), tretia najvyššia hora Iránu. Počas svojej takmer 14-mesačnej stopovačky svetom som sa v septembri 2013 ocitol v Iráne, kam som došiel zo severu so spolucestujúcou Renátou. Po návšteve niekoľkých miest v okolí sme na mape spozorovali akýsi kopčisko s impozantnou výškou 4811 m. Boli sme síce posilnení úspechom z výstupu Aragacu (4095 m), najvyššej hory Arménska, pred necelými dvomi týždňami, ale ani nám len nenapadlo, že by sme sa pokúsili o Sabalán. Plán bol len vyjsť, pokiaľ sa bude dať, pozrieť sa na vrchol z diaľky a ísť preč.

Presun

Skôr, ako sme vôbec mohli začať stúpať na horu, potrebovali sme sa k nej dostať. Máme mapu len v iránskom jazyku a komunikácia s miestnymi nie je vôbec jednoduchá. Iránci sú ale skvelí v tom, že akonáhle sa v okolí nachádza niekto, čo vie aspoň trošku po anglicky, pribehne nám na pomoc. A tak sa predsa len dostávame z Aharu do Meshgin Shahr, kde nocujeme v stane pri policajnej stanici, kým nám polícia nabila všetky baterky. Ráno sme sa presunuli stopom do Lahroud, čo je posledná dedina na hlavnej ceste pred stúpaním na Sabalán (Kúh-e Sabalán).

V dedine sme spravili nákup, vysvetlili asi stovke Iráncov, že naozaj nemáme záujem o taxi a naozaj chcem ísť smerom na Sabalán (Kúh-e Sabalán). Konečne sme chytili stopa k 23 kilometrov vzdialenému termálnemu prameňu Shabil, kde je veľké parkovisko a akési veľmi jednoduché kúpele. Odtiaľ je možné prenajať si džíp do základného tábora. My sme sa ale vybrali popod nefunkčnú lanovku po vlastných. Zrejme slúžila pre lyžiarov, lebo končí uprostred ničoho. V tomto období (17. september) tu o snehu ešte nechyrovať.

Základný tábor

Je relatívne teplé poobedie s miernym vánkom. Zem je šedo-hnedá a vegetácie minimum, vlastne len vyschnutá tráva. Stúpam s asi 20-kilovým batohom (a ani Renčin nie je najľahší). Nesieme so sebou všetko, čo budeme najbližší rok potrebovať na prežitie a samozrejme zásoba jedla a vody na 2 dni. Svah našťastie nie je veľmi strmý a tak je to skôr prechádzka ako výstup. Po asi 5 hodinách sa dostávame k mešite v základnom tábore, ktorú sme sledovali z diaľky. Pri nej je nízka budova, kde sa dá ubytovať a kúpiť niečo malé pod zub, za prekvapivo nízke ceny. Platíme asi 50 centov za keksík a akési sladké tyčinky. Na mieste je niekoľko ľudí, ktorí majú výstup za sebou a starší pán, ktorý to tu má pod palcom.

Lámanou angličtinou zisťujeme informácie o náročnosti výstupu, prevýšení a že sa teraz nachádzame vo výške asi 3500 metrov. Začína sa ochladzovať a tak rýchlo staviame stan a chystáme si nocovisko. Budeme spať v závetrí v rohu medzi dvomi budovami na asfalte. Ešte pred spaním sa zbehneme naposledy zohriať k ohňu, ktorý rozložili chalani a je čas začať snívať o výstupe.

Výstup

O 4.30 h nás budí budík a ani za nič sa nám nechce vstať. Sme úplne premrznutí. Celú noc ma triaslo od zimy, teplota išla pod bod mrazu a nemáme so sebou zimné oblečenie. O 5-tej vstávajú ľudia, ktorí na miesto dorazili len v noci, balia si veci a za chvíľu vyrážajú. K vrcholu je to asi 1300 metrov prevýšenia, čo by sme vraj mali stihnúť za 5 hodín a 4 hodiny by sme mali ísť dole.

O 6-tej ráno konečne vyrážame, ešte stále je tma a veľmi chladno. Dole sme si nechali postavený stan a v ňom jeden batoh. Hore sme sa vybrali len s Rendulinim batohom s trochou jedla a hlavne dostatkom vody. Stúpame pomaly skalnatým terénom. Nohy máme ťažké a sledujeme oranžovú oblohu a východ slnka. Navigujeme sa žltými značkami, orientácia nie je náročná. Renáta má evidentne viac síl a miestami na mňa musí čakať. Po pár hodinách nás predbieha dvojica asi 40-ročných Iráncov, ktorí vyrazili hodinu po nás. Volajú sa Reza a David. Vravia, že trénujú na Himaláje a po veľmi krátkom rozhovore sa nám stratili z dohľadu. Pokračujeme svojim tempom a o pol hodinu ich vidíme ako si piknikujú a ukazujú nám, že sa máme pridať. Veru raňajky a teplý čaj nám prišli veľmi vhod. Lepšie sme sa spoznali a od tohto momentu stúpame len s nimi. Išlo sa naozaj pohodovo, lebo stúpanie už nebolo také výrazné, ako na začiatku. Zrazu Renča začala mať trochu problém s nadmorskou výškou a tak sme spomalili. Pridal sa k nám aj pes, ktorého som deň pred tým videl motať sa okolo základného tábora. Zrejme sem vyliezol so skupinou, ktorá štartovala včaššie ráno.

Prešli sme cez malý ľadovec a asi o 13-tej hodine poobede sme boli na vrchole, kde sa nachádza čiastočne zamrznuté jazierko s tmavomodrou vodou. Výstup aj s prestávkou na raňajky nám trval približne 7 hodín. Bol to naozaj krásny pocit byť na sopke vysokej ako Mt. Blanc. Hoci nepochybujem o tom, že sa náročnosťou nedajú porovnať. Za pravdu mi dáva aj Renča, ktorá na Mt. Blancu v minulosti bola.

Zostup

Po trojhodinovom zostupe sa dostávame nazad do základného tábora. Reza nás presvedčil, nech ideme s nimi. Zbalili sme si teda veci a džípom sme sa dostali k termálnemu prameňu Shabil, kde nás pozývajú do miestnych kúpeľov - to bol zážitok za všetky drobné. Nemal som vyhovujúce plavky a tak mi kúpili neanatomické plavky, ktoré spĺňajú miestne morálne štandardy. Návšteva sauny a horúceho bazéna bol ideálny relax po výstupe na môj najvyšší kopec v živote. Samozrejme ženy boli úplne oddelené múrom, aby sme ich ani náhodou nemali šancu vidieť.

Zhodnotenie

Výstup na Sabalán (Kúh-e Sabalán) je považovaný za jeden z najľahšie dosiahnuteľných vrcholov nad 4000 metrov. Celý terén je chodecký, len na pár miestach sa oplatí pridržať sa rukami. Radšej ani nejdem spomínať, v akej obuvi sme to absolvovali... Treba si ale určite dať pozor na redší vzduch, predsa len 4811 m n. m. je dosť veľká nadmorská výška. Treba mať so sebou dostatok vody, lebo cestou sa nedá doplniť. V ten deň, keď sme tam boli, vyšlo na vrchol maximálne desať ľudí (vrátane nás). To ma dosť príjemne prekvapilo vzhľadom na jednoduchosť výstupu a atraktivitu kopca.

Viac o mojich potulkách svetom vám porozprávam na cestovateľskom festivale Cestou necestou (v Banskej Bystrici, Liptovskom Mikuláši, Poprade a Žiline), alebo si pozrite môj cestovateľský blog hogy.sk.

Fórum 3 príspevky
Irán - výstup na sopku Kúh-e Sabalán (4811 m) 24/11/16 22:09 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Irán - výstup na sopku Kúh-e Sabalán (4811 m) Na severe Iránu v provincii Ardabil sa nachádza vyhasnutý stratovulkán Sabalán (Kúh-e Sabalán), tretia najvyššia hora Iránu. Počas svojej takmer 14-mesačnej stopovačky svetom som sa v septembri 2013 ocitol v Iráne, kam som došiel zo severu so spolucestujúcou Renátou. Po návšteve niekoľkých miest v okolí sme na mape spozorovali akýsi kopčisko s impozantnou výškou 4811 m. Boli sme síce posilnení úspechom z výstupu Aragacu (4095 m), najvyššej hory Arménska, pred necelými dvomi týždňami, ale ani nám len nenapadlo, že by sme sa pokúsili o Sabalán. Plán bol len vyjsť, pokiaľ sa bude dať, pozrieť sa na vrchol z diaľky a ísť preč. 02/11/16 Peter Hoferek Svet
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Fjällräven Keb 52 – celoročný trekkingový batoh Tohtoročná novinka medzi trekingovými batohmi Fjällräven ponúka odolný a nepremokavý materiál Bergshell, ktorý má aj horolezecký špeciál Bergtagen 38. V prípade Kebu ale nie je jediným materiálom, je tu zastúpený aj G-1000. Pri pohľade na chrbtový systém zaujmú na prvý pohľad aj tvarované drevené výstuhy. Určenie tohto batohu je celoročné, orientované na náročnejší treking. Je k dispozícii v dvoch veľkostných variantoch – 52 a 72 litrovom. Vyskúšal som menší z nich. dnes Ľubomír Mäkký Batohy
Túra Glarnské Alpy – k St. Martin cez Heidelpass Pri jednej návšteve v Salzburgu som si kúpil v miestnom kníhkupectve turistickú mapu od Kümmerly+Frey: Sargasenland, Liechtenstein, 1 : 60 000. Na prednej stránke bola fotka malej osady s kostolíkom v horách. Nič moc, len pár stavbičiek pod skalou. No z obrázku vyžarovalo pre mňa niečo, čo nedokážem popísať. Až raz som náhodou identifikoval miesto a zostal som prekvapený poznaním, že som sa práve ani veľmi ďaleko nevyskytol. Bohyňa príležitosti dala ponuku, ktorá sa neodmieta. včera Vladimír Mikuš Svet
Túra Slovenskou Saharou - Záhorácka magistrála Na Záhorí som už bol viackrát, ale nikdy s turistickým cieľom. Predsa len táto časť Slovenska nepatrí z morfologického hľadiska medzi najatraktívnejšie a človeka to láka skôr do kopcov. Takéto odsúdenie krajiny je však veľmi povrchné a krásne miesta sa nájdu naozaj všade, len treba mať otvorené oči a vnímať krajinu okolo seba. 19/08/19 Pavel Forgáč Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Irán - výstup na sopku Kúh-e Sabalán (4811 m) 24/11/16 22:09 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Irán: Kúh-e Sabalán alebo Kúhe Sabalán alebo skrátene len Sabalán (perzsky سبلان)

  • Počet dní
    • 2

  • Nadmorská výška
    • max: 4811 m n. m. – Kúh-e Sabalán (سبلان)

  • Náročnosť
    • 3

  • Náročnosť lezenia
    • max: CH UIAA

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 17.09.2013

  • Nocovanie
    • základný tábor Sabalán

  • Doprava
    • Ahar - Meshgin Shahr - Lahroud - Shabil (termálne kúpele)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.32 (0.06)