Túra

Vyhliadka Rankovské skaly

25.11.16
Vonku sa slušne vyčasilo, tak neváhame, sadáme do auta a vyrážame do prírody. Ako rodina s menšími turistami (prvý stupeň ZŠ) volíme niečo zdolateľnejšie, aby sme to deckám veľmi nesprotivili. Ostávajú nám len menšie kopce, tak si to aspoň kompenzujeme tým, že sa sústredíme na výhľadové.

Slanské vrchy, ako relatívne úzke sopečné pohorie, oddeľujú Košickú kotlinu od Východoslovenskej nížiny. Už samotný fakt sľubuje výhľady do krajiny, len nájsť miesto bez stromov. Jedným z takýchto lokalít sú Rankovské skaly. Takmer kolmé steny a stĺpy už na prvý pohľad sopečného pôvodu vystupujú nad okolitý porast a za pekného počasia sľubujú poskytnúť krásny polkruhový výhľad západným smerom. Tak uvidíme.

Trasa

Herľany, gejzír – Rankovské skaly – Vyhliadka – Herľany a späť

Výstup začína v obci Herľany, kam vedie odbočka z cesty 1. triedy Košice - Michalovce. Z parkoviska pri miestnych kúpeľoch je potrebné prejsť okolo gejzíru a až za ním nachádzame značku, ktorá vedie na samotné skaly. Gejzír dnes ešte len naberá v hĺbkach silu, je tu pokoj, nikde nikto.

Za kúpeľmi stúpa značka len pozvoľna pohodlnou lesnou cestou. Orientačne je to zvláštny pocit, pretože tento úsek mieri úplne iným smerom, ako sú Rankovské skaly. Tie sú teraz po ľavej ruke. Zanedlho lesná cesta vyústi na asfaltku pretínajúcu veľkú lúku a spájajúcu Herľany s Banským cez Herlianske sedlo. Vľavo za lesom je vidieť horský masív aj cieľ túry - Rankovské skaly. Na druhej strane je cez lúku vidieť južné pokračovanie Slanských vrchov, konkrétne masív Bogoty.

Premávka je našťastie minimálna. Značka totiž vedie netradične po asfaltovej ceste, no zakrátko, pred koncom veľkej lúky sa pri kríži stáča doľava. Teraz sa konečne správnym smerom a postupne sa zužujúcimi lúčkami vnára opäť do lesa. V lese sa zdá byť všetko jasné a prehľadné, až tak, že pri preliezaní popadaných stromov samozrejme minieme odbočku chodníka. Takže po 10-tich minútach bez značky čelom vzad a naspäť až kým ju nenájdeme. Potom opäť čelom vzad a teraz sústredení nachádzame správny smer. Z papierovej (!!!) mapy čítam, že sme v prírodnej rezervácii Malé brdo. Tak preto pováľané stromy. Nie veľmi náročným stúpaním sa postupne ocitáme na hrebeňovej lesnej ceste, ktorá nás vyvádza na veľkú horskú lúku či skôr rúbanisko, ktorému dominujú štyri osamelé buky zoradené ako štyria mušketieri. Uprostred lúky sa nachádza rázcestník, ktorý oznamuje, že cieľ túry je blízko.

Po štvrťhodinke sa vynárame z porastu a pred nami je skalná plošinka a z nej sa otvára výhľad, ktorý je dnes naozaj dych berúci. Nič človeka nedokáže pripraviť na náhle rozopnutie priestoru po hodinách strávených v obklopení lesa. Veľká opatrnosť je ale namieste, skalná plošinka padá v podstate kolmo dole desiatky metrov, ak nie viac. Turistovi usalašenému bezpečne uprostred vyhliadky ale nehrozí nič a môže si nerušene vychutnávať výhľad. A ten dnes stojí za to. Severozápadnému obzoru dominuje hrebeň Tatier, zreteľne vidieť aj 115 km vzdialený Kriváň, západnému obzoru kraľuje Kráľova hoľa (100 km) ľahko rozoznateľná vďaka zreteľnej bielej čapici a smerom na juhozápad vytŕča predsa len o čosi bližšia Kojšovská hoľa (37 km). A pred tým všetkým množstvo vrchov východoslovenských pohorí ako sú Bachureň, Branisko, Čierna hora a hlavne Volovské vrchy. Pri dokonalej viditeľnosti je nemysliteľné ich všetky menovať, nakoniec aj tak až doma zisťujem, čo presne bolo vidieť.

Juhozápadnému obzoru dominujú košické železiarne. Takže "biele" vpravo budú Košice. Nejaké vrchy tým smerom predsa len sú. V diaľke za železiarňami sa ešte dajú rozoznať maďarské Bukové vrchy (Bükk) pri Miškovci (Miskolc). Tiež cez 110 km. Na nížiny v opare ujde. A dokonalý polkruhový výhľad uzatvára južný obzor s pokračovaním Slanských vrchov, konkrétne Bogoty a Veľkého Miliča, až do Maďarska. Tak tu sa dá presedieť hodiny a iba sa kochať. S veľkým sklamaním zisťujem, že moje nadšenie školopovinná generácia nezdieľa ani len približne! Že jesť, v takejto chvíli!!! Ešteže aspoň prvý pohľad na Tatry bol „uau“.

Nasleduje teda občerstvenie so skutočne exkluzívnym výhľadom, to sa musí nechať. Potom tradičná a povinná rodinná vrcholovka, zopár výcvakov a... Žiaľ, nenašiel sa žiadny dôvod, ako školákov motivovať na kochanie. Keďže tu nie je wi-fi... sa nedá nič robiť. Ide sa dole. Po rovnakej ceste, samozrejme o trochu rýchlejšie zbehneme k autu a trielime domov. Ešte niekoľko dní lovím z fotiek, čo presne som vlastne videl. A doteraz som nepochopil, prečo je takých jasných dní tak žalostne málo. Mám za to, že slovenskí turisti (na rozdiel od trebárs maďarských či poľských) sa právom môžu cítiť ukrivdene. Mať poruke toľko kopcov a...

Zhodnotenie

Rankovské skaly z Herlian je ľahšia túra, vhodná pre turistov snáď všetkých úrovní kondičky. A za správneho počasia sa odmení naozaj nádherným výhľadom. Po celú dobu sme nestretli nikoho, takže na svoje si prídu aj vyznavači pokoja či majitelia do seba zapárajúcich súrodencov. Komu by sa zdalo aj toto ďaleko, vysoko a dlho, dá sa po ceste do Herlianskeho sedla nechať auto na prvej 180-stupňovej zákrute a po lesnej ceste pod ňou sa síce strmšie, ale kratšie a rýchlejšie vyšvihnúť na hrebeň, kde sa napojíte na zelenú značku.

Diskusia
Vyhliadka Rankovské skaly 29/11/16 18:44 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Hradisko – výhľadový okruh zo Slanského sedla Slanské vrchy tvorí, najmä pri pohľade zo západu, jednoduchá reťaz samostatných, ľahko identifikovateľných vrchov predelených sedlami, tiahnuca sa zdanlivo takmer v priamke z juhu na sever od maďarskej hranice až po Prešov. Najvyšším z nich je Šimonka (1092 m) na severe, a naopak, najnižším je Hradisko s nadmorskou výškou 728 m, nachádzajúce sa v južnej časti pohoria. 13/11/17 Peťo Nový Slanské vrchy
Túra Slovinská skala z Lacemberskej doliny V minulom článku z Galmusu (Biela skala z Krompách) som sa zastrájal do zaujímavého a neopozeraného kraja na severe Volovských vrchov sa vrátiť. Čas nadišiel a na rad prišiel hlavný klenot Galmusu – krasová planina Slovinská skala. Avšak na rozdiel od podobných planín Slovenského krasu, na Slovinskú skalu nevedie turistická značka, a preto prvá návšteva môže nabrať dosť prieskumný charakter. Čo by mohlo znamenať predieranie sa húštinami, príkre svahy, slepé uličky, opakované otáčanie sa naspäť a podobné koreniny pravej turistiky. 09/11/17 Peťo Nový Volovské vrchy
Túra Rabštín a Haligovské skaly z Lesnického sedla Z nášho rodinného archívu vyberám tentokrát turisticky netypický výlet, ktorý sa nám prihodil pred dvomi rokmi. Ktoréhosi člena našej rodiny čakal jednu októbrovú nedeľu náročný športový výkon a ako naschvál sa v sobotu pred tým vydarilo počasie. Ísť na celodennú túru neprichádzalo do úvahy, no rovnako tak aj zostať doma. A tak som si spomenul na Lesnické sedlo, údajne fotogenické miesto v Pieninách, povestné svojimi jesennými hmlami. A na zámer preskúmať neďaleké bralo Rabštín, ktoré turistické značky tesne, ale predsa len obchádzajú. Ako kompromis sa to zdalo prijateľné, tak sme tam ráno vyrazili. 24/09/17 Peťo Nový Pieniny
Najnovšie články na titulke
 
Extra Skalné okná, brány a tunely Slovenska Popud na napísanie článku som dostal od Martina, ktorý tomuto v poslednom čase začal venovať viac pozornosti. Vnukol mi myšlienku uverejniť na Hikingu zoznam zaujímavých, a pre mnohých príťažlivých, skalných útvarov. Zaradil som sem výber takých, ktoré sa nachádzajú na alebo v blízkosti značených turistických trás, prípadne náučných chodníkov, ako aj voľne prístupných útvarov mimo národných parkov a chránených území. Vo veľkej väčšine sú pripojené fotografie z Galérie. dnes Juraj Švolík Slovensko
Svet Z Kanady na Aljašku (2) – Yukon Let do Whitehorse netrval až tak dlho, ako prvý let z Ottawy do Yelloknife. Na maličkom letisku som si len zobral mapku teritória Yukon a šliapem v neskutočnej horúčave do kempu, ktorý sa nachádza pri brehu rovnomennej, mohutnej rieky Yukon. včera Jaroslav Cips Svet
Búda Salaš Dlhý grúň nad Suchou dolinou Nedávno som si na počítači prezeral letecké mapy Veľkej Fatry. Už vtedy mi do oka padol chodník vedúci z hlavného hrebeňa Dlhým grúňom dole do Suchej doliny. Hneď ma zaujal. Preto som sa rozhodol, že počas mojich fotograficko-turistických potuliek pohorím ho obzriem. Medzi stromami som si všimol strechu na okraji hôľ. Zbadal som tam stavbu salaša. 18/11/17 Anton Zahradník Veľká Fatra a Choč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Vyhliadka Rankovské skaly 29/11/16 18:44 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 780 m n. m. – Rankovské skaly

    • min: 380 m n. m. – Herľany

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 494 m

    • klesanie: 494 m

  • Vzdialenosť
    • 11 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 2014

  • Štart trasy
    • šírka: 48.801 ° SŠ
      dĺžka: 21.4779 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.801 ° SŠ
      dĺžka: 21.4779 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Košice (vlak, bus) - Herľany (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1190 ľudí
0.66 (0.17)