Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Pohľad na Rankovské skaly z cesty
Pohľad na Rankovské skaly z cesty Zatvoriť

Túra Vyhliadka Rankovské skaly

Vonku sa slušne vyčasilo, tak neváhame, sadáme do auta a vyrážame do prírody. Ako rodina s menšími turistami (prvý stupeň ZŠ) volíme niečo zdolateľnejšie, aby sme to deckám veľmi nesprotivili. Ostávajú nám len menšie kopce, tak si to aspoň kompenzujeme tým, že sa sústredíme na výhľadové.

Vzdialenosť
11 km
Prevýšenie
+494 m stúpanie, -494 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 2014
Pohoria
Slanské vrchy
Trasa
Doprava
Košice (vlak, bus) - Herľany (bus)
SHOCart mapy
» č.1115 Domaša, Humenné (1:50.000)

Slanské vrchy, ako relatívne úzke sopečné pohorie, oddeľujú Košickú kotlinu od Východoslovenskej nížiny. Už samotný fakt sľubuje výhľady do krajiny, len nájsť miesto bez stromov. Jedným z takýchto lokalít sú Rankovské skaly. Takmer kolmé steny a stĺpy už na prvý pohľad sopečného pôvodu vystupujú nad okolitý porast a za pekného počasia sľubujú poskytnúť krásny polkruhový výhľad západným smerom. Tak uvidíme.

Trasa

Herľany, gejzír – Rankovské skaly – Vyhliadka – Herľany a späť

Výstup začína v obci Herľany, kam vedie odbočka z cesty 1. triedy Košice - Michalovce. Z parkoviska pri miestnych kúpeľoch je potrebné prejsť okolo gejzíru a až za ním nachádzame značku, ktorá vedie na samotné skaly. Gejzír dnes ešte len naberá v hĺbkach silu, je tu pokoj, nikde nikto.

Za kúpeľmi stúpa značka len pozvoľna pohodlnou lesnou cestou. Orientačne je to zvláštny pocit, pretože tento úsek mieri úplne iným smerom, ako sú Rankovské skaly. Tie sú teraz po ľavej ruke. Zanedlho lesná cesta vyústi na asfaltku pretínajúcu veľkú lúku a spájajúcu Herľany s Banským cez Herlianske sedlo. Vľavo za lesom je vidieť horský masív aj cieľ túry - Rankovské skaly. Na druhej strane je cez lúku vidieť južné pokračovanie Slanských vrchov, konkrétne masív Bogoty.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Premávka je našťastie minimálna. Značka totiž vedie netradične po asfaltovej ceste, no zakrátko, pred koncom veľkej lúky sa pri kríži stáča doľava. Teraz sa konečne správnym smerom a postupne sa zužujúcimi lúčkami vnára opäť do lesa. V lese sa zdá byť všetko jasné a prehľadné, až tak, že pri preliezaní popadaných stromov samozrejme minieme odbočku chodníka. Takže po 10-tich minútach bez značky čelom vzad a naspäť až kým ju nenájdeme. Potom opäť čelom vzad a teraz sústredení nachádzame správny smer. Z papierovej (!!!) mapy čítam, že sme v prírodnej rezervácii Malé brdo. Tak preto pováľané stromy. Nie veľmi náročným stúpaním sa postupne ocitáme na hrebeňovej lesnej ceste, ktorá nás vyvádza na veľkú horskú lúku či skôr rúbanisko, ktorému dominujú štyri osamelé buky zoradené ako štyria mušketieri. Uprostred lúky sa nachádza rázcestník, ktorý oznamuje, že cieľ túry je blízko.

Po štvrťhodinke sa vynárame z porastu a pred nami je skalná plošinka a z nej sa otvára výhľad, ktorý je dnes naozaj dych berúci. Nič človeka nedokáže pripraviť na náhle rozopnutie priestoru po hodinách strávených v obklopení lesa. Veľká opatrnosť je ale namieste, skalná plošinka padá v podstate kolmo dole desiatky metrov, ak nie viac. Turistovi usalašenému bezpečne uprostred vyhliadky ale nehrozí nič a môže si nerušene vychutnávať výhľad. A ten dnes stojí za to. Severozápadnému obzoru dominuje hrebeň Tatier, zreteľne vidieť aj 115 km vzdialený Kriváň, západnému obzoru kraľuje Kráľova hoľa (100 km) ľahko rozoznateľná vďaka zreteľnej bielej čapici a smerom na juhozápad vytŕča predsa len o čosi bližšia Kojšovská hoľa (37 km). A pred tým všetkým množstvo vrchov východoslovenských pohorí ako sú Bachureň, Branisko, Čierna hora a hlavne Volovské vrchy. Pri dokonalej viditeľnosti je nemysliteľné ich všetky menovať, nakoniec aj tak až doma zisťujem, čo presne bolo vidieť.

Juhozápadnému obzoru dominujú košické železiarne. Takže "biele" vpravo budú Košice. Nejaké vrchy tým smerom predsa len sú. V diaľke za železiarňami sa ešte dajú rozoznať maďarské Bukové vrchy (Bükk) pri Miškovci (Miskolc). Tiež cez 110 km. Na nížiny v opare ujde. A dokonalý polkruhový výhľad uzatvára južný obzor s pokračovaním Slanských vrchov, konkrétne Bogoty a Veľkého Miliča, až do Maďarska. Tak tu sa dá presedieť hodiny a iba sa kochať. S veľkým sklamaním zisťujem, že moje nadšenie školopovinná generácia nezdieľa ani len približne! Že jesť, v takejto chvíli!!! Ešteže aspoň prvý pohľad na Tatry bol „uau“.

Nasleduje teda občerstvenie so skutočne exkluzívnym výhľadom, to sa musí nechať. Potom tradičná a povinná rodinná vrcholovka, zopár výcvakov a... Žiaľ, nenašiel sa žiadny dôvod, ako školákov motivovať na kochanie. Keďže tu nie je wi-fi... sa nedá nič robiť. Ide sa dole. Po rovnakej ceste, samozrejme o trochu rýchlejšie zbehneme k autu a trielime domov. Ešte niekoľko dní lovím z fotiek, čo presne som vlastne videl. A doteraz som nepochopil, prečo je takých jasných dní tak žalostne málo. Mám za to, že slovenskí turisti (na rozdiel od trebárs maďarských či poľských) sa právom môžu cítiť ukrivdene. Mať poruke toľko kopcov a...

Zhodnotenie

Rankovské skaly z Herlian je ľahšia túra, vhodná pre turistov snáď všetkých úrovní kondičky. A za správneho počasia sa odmení naozaj nádherným výhľadom. Po celú dobu sme nestretli nikoho, takže na svoje si prídu aj vyznavači pokoja či majitelia do seba zapárajúcich súrodencov. Komu by sa zdalo aj toto ďaleko, vysoko a dlho, dá sa po ceste do Herlianskeho sedla nechať auto na prvej 180-stupňovej zákrute a po lesnej ceste pod ňou sa síce strmšie, ale kratšie a rýchlejšie vyšvihnúť na hrebeň, kde sa napojíte na zelenú značku.

Fotogaléria k článku

Najnovšie