Túra

Vyhliadka Rankovské skaly

25.11.16
Vonku sa slušne vyčasilo, tak neváhame, sadáme do auta a vyrážame do prírody. Ako rodina s menšími turistami (prvý stupeň ZŠ) volíme niečo zdolateľnejšie, aby sme to deckám veľmi nesprotivili. Ostávajú nám len menšie kopce, tak si to aspoň kompenzujeme tým, že sa sústredíme na výhľadové.

Slanské vrchy, ako relatívne úzke sopečné pohorie, oddeľujú Košickú kotlinu od Východoslovenskej nížiny. Už samotný fakt sľubuje výhľady do krajiny, len nájsť miesto bez stromov. Jedným z takýchto lokalít sú Rankovské skaly. Takmer kolmé steny a stĺpy už na prvý pohľad sopečného pôvodu vystupujú nad okolitý porast a za pekného počasia sľubujú poskytnúť krásny polkruhový výhľad západným smerom. Tak uvidíme.

Trasa

Herľany, gejzír – Rankovské skaly – Vyhliadka – Herľany a späť

Výstup začína v obci Herľany, kam vedie odbočka z cesty 1. triedy Košice - Michalovce. Z parkoviska pri miestnych kúpeľoch je potrebné prejsť okolo gejzíru a až za ním nachádzame značku, ktorá vedie na samotné skaly. Gejzír dnes ešte len naberá v hĺbkach silu, je tu pokoj, nikde nikto.

Za kúpeľmi stúpa značka len pozvoľna pohodlnou lesnou cestou. Orientačne je to zvláštny pocit, pretože tento úsek mieri úplne iným smerom, ako sú Rankovské skaly. Tie sú teraz po ľavej ruke. Zanedlho lesná cesta vyústi na asfaltku pretínajúcu veľkú lúku a spájajúcu Herľany s Banským cez Herlianske sedlo. Vľavo za lesom je vidieť horský masív aj cieľ túry - Rankovské skaly. Na druhej strane je cez lúku vidieť južné pokračovanie Slanských vrchov, konkrétne masív Bogoty.

Premávka je našťastie minimálna. Značka totiž vedie netradične po asfaltovej ceste, no zakrátko, pred koncom veľkej lúky sa pri kríži stáča doľava. Teraz sa konečne správnym smerom a postupne sa zužujúcimi lúčkami vnára opäť do lesa. V lese sa zdá byť všetko jasné a prehľadné, až tak, že pri preliezaní popadaných stromov samozrejme minieme odbočku chodníka. Takže po 10-tich minútach bez značky čelom vzad a naspäť až kým ju nenájdeme. Potom opäť čelom vzad a teraz sústredení nachádzame správny smer. Z papierovej (!!!) mapy čítam, že sme v prírodnej rezervácii Malé brdo. Tak preto pováľané stromy. Nie veľmi náročným stúpaním sa postupne ocitáme na hrebeňovej lesnej ceste, ktorá nás vyvádza na veľkú horskú lúku či skôr rúbanisko, ktorému dominujú štyri osamelé buky zoradené ako štyria mušketieri. Uprostred lúky sa nachádza rázcestník, ktorý oznamuje, že cieľ túry je blízko.

Po štvrťhodinke sa vynárame z porastu a pred nami je skalná plošinka a z nej sa otvára výhľad, ktorý je dnes naozaj dych berúci. Nič človeka nedokáže pripraviť na náhle rozopnutie priestoru po hodinách strávených v obklopení lesa. Veľká opatrnosť je ale namieste, skalná plošinka padá v podstate kolmo dole desiatky metrov, ak nie viac. Turistovi usalašenému bezpečne uprostred vyhliadky ale nehrozí nič a môže si nerušene vychutnávať výhľad. A ten dnes stojí za to. Severozápadnému obzoru dominuje hrebeň Tatier, zreteľne vidieť aj 115 km vzdialený Kriváň, západnému obzoru kraľuje Kráľova hoľa (100 km) ľahko rozoznateľná vďaka zreteľnej bielej čapici a smerom na juhozápad vytŕča predsa len o čosi bližšia Kojšovská hoľa (37 km). A pred tým všetkým množstvo vrchov východoslovenských pohorí ako sú Bachureň, Branisko, Čierna hora a hlavne Volovské vrchy. Pri dokonalej viditeľnosti je nemysliteľné ich všetky menovať, nakoniec aj tak až doma zisťujem, čo presne bolo vidieť.

Juhozápadnému obzoru dominujú košické železiarne. Takže "biele" vpravo budú Košice. Nejaké vrchy tým smerom predsa len sú. V diaľke za železiarňami sa ešte dajú rozoznať maďarské Bukové vrchy (Bükk) pri Miškovci (Miskolc). Tiež cez 110 km. Na nížiny v opare ujde. A dokonalý polkruhový výhľad uzatvára južný obzor s pokračovaním Slanských vrchov, konkrétne Bogoty a Veľkého Miliča, až do Maďarska. Tak tu sa dá presedieť hodiny a iba sa kochať. S veľkým sklamaním zisťujem, že moje nadšenie školopovinná generácia nezdieľa ani len približne! Že jesť, v takejto chvíli!!! Ešteže aspoň prvý pohľad na Tatry bol „uau“.

Nasleduje teda občerstvenie so skutočne exkluzívnym výhľadom, to sa musí nechať. Potom tradičná a povinná rodinná vrcholovka, zopár výcvakov a... Žiaľ, nenašiel sa žiadny dôvod, ako školákov motivovať na kochanie. Keďže tu nie je wi-fi... sa nedá nič robiť. Ide sa dole. Po rovnakej ceste, samozrejme o trochu rýchlejšie zbehneme k autu a trielime domov. Ešte niekoľko dní lovím z fotiek, čo presne som vlastne videl. A doteraz som nepochopil, prečo je takých jasných dní tak žalostne málo. Mám za to, že slovenskí turisti (na rozdiel od trebárs maďarských či poľských) sa právom môžu cítiť ukrivdene. Mať poruke toľko kopcov a...

Zhodnotenie

Rankovské skaly z Herlian je ľahšia túra, vhodná pre turistov snáď všetkých úrovní kondičky. A za správneho počasia sa odmení naozaj nádherným výhľadom. Po celú dobu sme nestretli nikoho, takže na svoje si prídu aj vyznavači pokoja či majitelia do seba zapárajúcich súrodencov. Komu by sa zdalo aj toto ďaleko, vysoko a dlho, dá sa po ceste do Herlianskeho sedla nechať auto na prvej 180-stupňovej zákrute a po lesnej ceste pod ňou sa síce strmšie, ale kratšie a rýchlejšie vyšvihnúť na hrebeň, kde sa napojíte na zelenú značku.

Fórum 8 príspevkov
Vyhliadka Rankovské skaly 26/12/17 01:22 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Roklina Veľký Kyseľ z Podlesku Roklina Veľký Kyseľ je jednou z viacerých roklín, ktoré do svahov planiny Glac vyhĺbila stekajúca voda. Za Veľký Kyseľ je zodpovedný potok Kyseľ, ktorý z Glackej planiny steká severovýchodným smerom. Na rozdiel od ostatných roklín, ktoré sa prechádzajú jednoducho od ústia po záver, pri Kyseli je situácia zložitejšia. 03/01/20 Peťo Nový Slovenský raj
Túra Čertova sihoť cez Kláštorisko z Čingova Čertova sihoť a jej skalná vyhliadka boli v našich turistických plánoch vždy tak trochu bokom, pretože prednosť dostávali známejšie a atraktívnejšie trasy. Či už v rámci Slovenského raja alebo aj širokého okolia. Zmeniť som sa to rozhodol až na jar minulého roka. Naplánovaný okruh, presnejšie zdeformovaná ležatá osmička z Čingova cez Tomášovský výhľad a Kláštorisko prechádza cez najznámejšie miesta raja, na ktorých som bol párkrát. 16/12/19 Peťo Nový Slovenský raj
Túra Zadné Meďodoly a Gombošov vrch z Tatranskej Javoriny Naplánovaný jesenný turistický výlet v Tatrách musím na poslednú chvíľu modifikovať. Horská služba totiž hlási, že po poslednom snežení panujú vo vysokých polohách zimné podmienky, k čomu nemám potrebné skúsenosti a s výnimkou čiapky ani výstroj. Ostávajú teda iba nižšie položené miesta, z čoho sa rozhodujem pre Zadné Meďodoly. Miesto mi učarovalo už pri našom letnom rodinnom prechode Kopským sedlom, kvôli deťom som si ho však patrične nevychutnal. Aby to nebola len taká seniorská prechádzka, po návrate do Tatranskej Javoriny si ešte vybehnem na Gombošov vrch preveriť výhľady zo zjazdovky. 08/12/19 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Alfa Walk King Advance – celokožené topánky Prvý dojem, ktorý som mal po rozbalení krabice s topánkami, bolo ohromenie. Prekvapili ma svojou mohutnosťou. Samozrejme, očakával som pevnú obuv. Keď som hľadal viac informácií o výrobcovi, dostal som sa k údaju, že firma vznikla v roku 1931. To vyvolávalo dojem dlhodobých skúseností založených na podmienkach drsnej nórskej zimy. dnes Henrich Tomáš Obutie
Túra Appenzellské Alpy – výstup na Gonzen Ešte si pamätám dejinný moment, v ktorom som vystúpil ráno z nočného vlaku Wien - Zürich v jednom malom mestečku vo Švajčiarsku neďaleko hraníc Lichtenštajnska. Neohromili ma ani tak hory naokolo, ako skalná stena štítu, týčiaceho sa skoro priamo nad železničnou stanicou Sargans. Pripadal mi z tohto miesta taký vysoký, akoby prevyšoval aj ostatné vrcholy, čo boli v dohľade. Tie sa pritom pohybujú medzi dvomi až tromi tisícmi metrov a on má len tisícosemsto. Blízkosť výšku robí. Obrazne povedané z tieňa vrchu Gonzen (1830), sa v regióne nedá vymaniť. Pohyboval som sa v ňom počas väčšiny potuliek v okolí. Nemožno sa teda čudovať, že ikonická hora Sargaselandu sa stala cieľom mojej prvej poznávacej celodennej alpskej túry. včera Vladimír Mikuš Svet
Reportáž Za starými smrekmi do pralesa Pilsko V chránenej krajinnej oblasti Horná Orava leží pod vrcholom Pilsko rovnomenný prales, tretí najväčší na Slovensku. Ide zároveň o náš najväčší smrekový prales. Rastú tu veľmi staré smreky, pri výskume pralesov sa tu našiel aj cca 500-ročný jedinec. Do tejto zaujímavej lokality sme sa vybrali pár dní pred Vianocami s vedcom Martinom Mikolášom. 27/01/20 Soňa Mäkká Reportáže

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Vyhliadka Rankovské skaly 26/12/17 01:22 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 780 m n. m. – Rankovské skaly

    • min: 380 m n. m. – Herľany

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 494 m

    • klesanie: 494 m

  • Vzdialenosť
    • 11 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 2014

  • Štart trasy
    • šírka: 48.801 ° SŠ
      dĺžka: 21.4779 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.801 ° SŠ
      dĺžka: 21.4779 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Košice (vlak, bus) - Herľany (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.82 (0.3)