Ferrata

Glocknergruppe – Bratschenkopf a Hohe Dock

13.12.16
Bratschenkopf a Hohe Dock sú trojtisícovky medzi Großglocknerom a Wiesbachhornom. Vyšiel som na ne z východnej strany od chaty Schwarzenberg Hütte. Keďže mi vyšlo počasie, túra sa podarila a po troch dňoch v horách som sa mohol opäť vrátiť do práce.

Schwarzenberg Hütte

V stredu okolo 13-tej som prifrčal na veľké parkovisko pred mýtom Glocknerstraße (1151 m). Vyhodil som si na chrbát batoh a vyrazil som hore údolím Ferleitental. Dolinou vedie štrková cesta, po ktorej jazdili elektromobily. Po troch kilometroch som zo štrkovej cesty odbočil a začal som prudšie stúpať. Išiel som lúkami a míňal som pasúce sa kravy. Kúsok pred chatou je dvojica burácajúcich vodopádov. Boli plné vody z topiacich sa ľadovcov.

Dorazil som na Schwarzenberg Hütte (2267 m). Chatár ma privítal slovami, že ma už dlhšie sledovali ďalekohľadom. Som tu ohlásený a všetci ostatní hostia sú už na chate. Chatár bol srdečný azda až príliš. Pýtal sa ma, kam mám zajtra namierené, a hneď mi vysvetľoval, čo ma na trase čaká. Aj mi od chaty ukázal, kadiaľ pôjdem. Nedalo mi to a začal som sa ho pýtať na prácu. Tak mi ju vysvetlil a iba som vyvaľoval okále.

Chata Schwarzenberg Hütte je otvorená iba deväť týždňov v roku. Nemá jedného chatára, každý týždeň tu chatárči niekto iný. Teraz to tu majú na starosti dve manželské dvojice, každá s jedným dieťaťom. Deti mohli mať asi osem rokov. Rodiny sa dohodli tak, že sa o chatu starajú na striedačku. Jeden deň jedna, ďalší druhá. Takto majú dosť času na chodenie po horách a na oddych. Ako vraveli, tunajšie chatárčenie je niečo medzi prácou a dovolenkou.

Na Schwarzenberg Hütte nebýva veľa hostí. Chatu zásobuje helikoptéra raz za rok. Predsieň bola zaprataná vrecami s cibuľou, ktoré tu neminú ani za päť rokov, a dolu pod chatou za kadibúdkou chovajú vo výbehu sliepky. Večer sa jedna chatárska dvojica obliekla do krojov, ďalší deň hrali na harmonike. Na chate bola fantastická rodinná atmosféra, ktorú som si užíval.

Hintere Bratschenkopf

Ďalší deň som išiel na Bratschenkopf. Prešiel som malý ľadovec a prišiel som ku žľabu pod vysokou skalnou stenou. Vedel som, že treba ísť hore žľabom, lenže tým sa valila voda. Tak som si obul mačky a stúpal som ostrým ľadovým hrebienkom povedľa skaly. Keď som na opačnej strane žľabu zbadal značku, prešiel som na skalu.

Stúpa sa tu strmými skalnými platňami. Zopár železných kolíkov padajúce kamene ohli a pritĺkli na skalu, vyššie je aj nejaké istiace lano. Keby boli hladké skaly z vápenca alebo zo žuly, tak by som sa na nich neudržal. Na pieskovci však topánky držali dobre.

Vyššie sa svah zmierni a je členitejší. Serpentínami sa príde k snehovému poľu, ktoré treba pretraverzovať. Mačky si opäť prišli na svoje. Dnes som si ich nazúval šesťkrát. Za snehom sa popri nižšej stienke vyjde na hrebeň.

Na hrebeni značenie končí. Presnejšie, značka mieri k Heinrich Schweiger Hütte a stráca sa na ľadovci. Na Bratschenkopf treba ísť hrebeňom. Sú tu pekné oblé pieskovcové vežičky, ktoré sa idú vrchom. Akurát z poslednej som nevedel zliezť, tak som sa vrátil a vežičku som obišiel.

Z Hintere Bratschenkopfu (3413 m) sú nádherné výhľady. Najkrajším štítom na okolí je jednoznačne Großer Wiesbachhorn, bolo však vidno aj zaľadnené vrcholky Venediger Gruppe.

Po oddychu som začal zostupovať. Išiel som rovnakou trasou ako hore, takže najnáročnejší bol zostup hladkými skalnými platňami pod serpentínami. Svah sa tam skláňa nadol až príliš prudko, normálne som sa bál. Ale zišiel som to.

Je to zvláštne. Ako ferrata je výstup na Bratschenkopf nezaujímavý, náročnosť je maximálne A/B. Ako lezenie to tiež nestojí za veľa, pretože ruky skoro vôbec nepoužijete. Napriek tomu je to náročný a poriadne exponovaný alpský výstup, pri ktorom navyše potrebujete mačky a čakan.

Hohe Dock

Tretí deň som zamieril na Hohe Dock. Pretraverzoval som neveľmi strmé snehové pole, ktoré nočná búrka zmenila takmer na ľad, a prišiel som do sedla. Nad ním začína klasická via ferrata. Chodník je istený stovkami metrov oceľového lana vo forme zábradlia. Pár úsekov má náročnosť B, zvyšok je ľahší. Ide sa tu podobne strmými platňami ako na Bratschenkopf, no keď sa človek má čoho držať, hneď je to ľahšie. Jedinou mrzutosťou bol piesok, ktorý sa na lano dostal vďaka nočnej búrke. Pôsobil na ruky ako "šmirgeľ".

Z Bratschenkopfu sa zdalo, že je hrebeň Hohe Docku rovný ako pravítko, je tu však jedna skalná veža za druhou. Štíhlejšie ferrata obchádza, čapaté treba zdolať. Tu v noci nepršalo, na chodníku bol poprašok snehu s drobnými krúpkami.

Vyšiel som na Hohe Dock (3348 m). Z vrcholu kopca pekne vidno Großglockner na juhu a Bratschenkopf na severe. Chodník vedie ďalej, lenže som sám, cez poriadny ľadovec s trhlinami ísť nemôžem. A tak som sa vrátil na chatu rovnakou trasou. Nasledoval zostup do doliny a cesta domov.

Záver

Ako každého turistu, aj mňa lákajú najmä najvyššie kopce. Takými sú v Glockner Gruppe Großglockner a Wiesbachhorn. Na tieto štíty chodia davy a trasy sú bezpečné. Chodníky na nižšie kopčeky môžu byť oveľa náročnejšie, naviac, človek na nich nestretne veľa ľudí. Na Bratschenkopfe som bol v stredu sám, na Hohe Dock išla okrem mňa zo Schwarzenberg Hütte iba mladá dvojica Rakúšanov.

Fórum 7 príspevkov
Glocknergruppe – Bratschenkopf a Hohe Dock 15/12/16 13:16 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Okolo Teplého Vrchu V marci je v stredných polohách ešte sneh, preto som si naplánoval prechádzku do okolia Rimavskej Soboty. Lákala ma Malá Drienčanská jaskyňa, ktorá má tri vchody a široký komín, takže ju pri troche dobrej vôle možno zaradiť medzi “skalné okná, brány a tunely”. Po konzultácii s Dankou a s mapou som do programu zaradil Pokoradzské jazierka, Skalného Janka, Hikóriový porast, ruinu hradu Blh a PR Horný červený les. Zistil som však, že pešo za deň všetky atrakcie obehať nestihnem. Tak som sa do Malohontu vybral dvakrát. 07/04/19 Martin Knor Revúcka vrchovina, Juhoslovenská kotlina
Túra Hochschwab – Veľký Buchberg na snežniciach Najkrajšie výhľadové miesta sú holé nevysoké kopce obkolesené vysokými horami. Práve takýmto kopcom je Buchberg na severozápadnom okraji Hochschwabu. Keďže na jeho vrchol treba ísť tiahlym oblým hrebeňom, je ideálny na snežnice. Zajtra má byť jasno, hoci trochu veterno, s teplotou tesne pod bodom mrazu. Už niekoľko dní nesnežilo, takže môj program je jasný. Idem do Hochschwabu. 12/03/19 Martin Knor Svet
Túra Na rakúsko-česko-slovenské trojmedzie Vlani som si v snehovej metelici pozrel dropy na rakúsko-maďarsko-slovenskom trojmedzí a zostalo mi posledné, rakúsko-česko-slovenské. V minulosti som išiel po hrádzi Moravy pár sto metrov od trojmedzia, preto ma nelákalo ísť naň zo slovenskej strany. Čo tak vybrať sa naň z moravskej strany? Lužné lesy medzi Lanžhotom a Hodonínom sa mi páčili, tu by to mohlo byť podobné. 08/03/19 Martin Knor Záhorie, Česko
Najnovšie články na titulke
 
Príbeh Pohľadnica Sedím v kuchyni pri okne a obzerám si pohľadnicu. Nenašiel som si ju v poštovej schránke, ale zastrčenú pod dverami svojho bytu. Akási pláž, pár hotelov a lodičky, ale to ma nezaujíma. Zaujíma ma text. „Pozdravujeme z dovolenky a tešíme sa na vás doma. Víno výborné, jedlo úžasné. Všetci sme v poriadku.“ Tak to mi naozaj stačí. Pohľadnica má len jednu malú chybu. Polovica, kde obvykle býva adresa, a aj vrch, kde je zvykom vytlačiť destináciu, chýba. Len akési číslo úplne dolu je to, čo hľadám. Nie že by bola pohľadnica vystrihnutá alebo začiernená, to nie. Je len z polovice materiálu strhnutá. Akoby vyšúchaná mokrým prstom, ale nevadí. Dobre viem, kto mi ju poslal, a dobre viem, odkiaľ je. Som veľmi šťastný. A asi nie som sám. dnes Boro Tomis Príbehy
PR Obnovené značenie k zaujímavostiam v Trenčianskom kraji Zatraktívniť menej známe cyklistické a turistické trasy vedúce krásnou prírodou Trenčianskeho kraja a uľahčiť milovníkom cyklistiky i peším turistom orientáciu v teréne každoročne pomáha obnovené turistické značenie či nové cyklosmerovníky. Vďaka úzkej spolupráci Trenčianskeho samosprávneho kraja, Slovenského cykloklubu a Klubu slovenských turistov sa od roku 2015 podarilo obnoviť v kraji drobnú cyklistickú i turistickú infraštruktúru na približne 1 760 kilometroch cyklotrás a turistických trás. včera sponzorovaný článok
Túra Rozhľadňa Žalostiná s deťmi Kopaničiarska časť Záhoria smerom k hranici s Českou republikou je pre mňa neznámym miestom, z našej záhoráckej základne je to necelých 50 motoristických kilometrov. V májovú sobotu s premenlivým počasím sem vyrazíme so synom a deťmi. Ako cieľ si určíme rozhľadňu na Žalostinej. Snáď nezmokneme. včera Daniela Mäkká Biele Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Glocknergruppe – Bratschenkopf a Hohe Dock 15/12/16 13:16 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) - Východné Alpy (Ostalpen) - Centrálne Kryštalické Alpy - Vysoké Taury (Hoher Tauern) - horská skupina Glockner (Glocknergruppe)

  • Počet dní
    • 3

  • Nadmorská výška
    • max: 3413 m n. m.

    • min: 1151 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 3500 m

    • klesanie: 3500 m

  • Vzdialenosť
    • 32 km

  • Náročnosť
    • 4

  • Náročnosť lezenia
    • max: I UIAA

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 20.07.2016

  • Nocovanie
    • Schwarzenberg Hütte

  • Voda
    • Schwarzenberg Hütte

  • Doprava
    • veľké parkovisko pred mýtom Glocknerstraße

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.64 (0.17)