Ferrata

Glocknergruppe – Bratschenkopf a Hohe Dock

13.12.16
Bratschenkopf a Hohe Dock sú trojtisícovky medzi Großglocknerom a Wiesbachhornom. Vyšiel som na ne z východnej strany od chaty Schwarzenberg Hütte. Keďže mi vyšlo počasie, túra sa podarila a po troch dňoch v horách som sa mohol opäť vrátiť do práce.

Schwarzenberg Hütte

V stredu okolo 13-tej som prifrčal na veľké parkovisko pred mýtom Glocknerstraße (1151 m). Vyhodil som si na chrbát batoh a vyrazil som hore údolím Ferleitental. Dolinou vedie štrková cesta, po ktorej jazdili elektromobily. Po troch kilometroch som zo štrkovej cesty odbočil a začal som prudšie stúpať. Išiel som lúkami a míňal som pasúce sa kravy. Kúsok pred chatou je dvojica burácajúcich vodopádov. Boli plné vody z topiacich sa ľadovcov.

Dorazil som na Schwarzenberg Hütte (2267 m). Chatár ma privítal slovami, že ma už dlhšie sledovali ďalekohľadom. Som tu ohlásený a všetci ostatní hostia sú už na chate. Chatár bol srdečný azda až príliš. Pýtal sa ma, kam mám zajtra namierené, a hneď mi vysvetľoval, čo ma na trase čaká. Aj mi od chaty ukázal, kadiaľ pôjdem. Nedalo mi to a začal som sa ho pýtať na prácu. Tak mi ju vysvetlil a iba som vyvaľoval okále.

Chata Schwarzenberg Hütte je otvorená iba deväť týždňov v roku. Nemá jedného chatára, každý týždeň tu chatárči niekto iný. Teraz to tu majú na starosti dve manželské dvojice, každá s jedným dieťaťom. Deti mohli mať asi osem rokov. Rodiny sa dohodli tak, že sa o chatu starajú na striedačku. Jeden deň jedna, ďalší druhá. Takto majú dosť času na chodenie po horách a na oddych. Ako vraveli, tunajšie chatárčenie je niečo medzi prácou a dovolenkou.

Na Schwarzenberg Hütte nebýva veľa hostí. Chatu zásobuje helikoptéra raz za rok. Predsieň bola zaprataná vrecami s cibuľou, ktoré tu neminú ani za päť rokov, a dolu pod chatou za kadibúdkou chovajú vo výbehu sliepky. Večer sa jedna chatárska dvojica obliekla do krojov, ďalší deň hrali na harmonike. Na chate bola fantastická rodinná atmosféra, ktorú som si užíval.

Hintere Bratschenkopf

Ďalší deň som išiel na Bratschenkopf. Prešiel som malý ľadovec a prišiel som ku žľabu pod vysokou skalnou stenou. Vedel som, že treba ísť hore žľabom, lenže tým sa valila voda. Tak som si obul mačky a stúpal som ostrým ľadovým hrebienkom povedľa skaly. Keď som na opačnej strane žľabu zbadal značku, prešiel som na skalu.

Stúpa sa tu strmými skalnými platňami. Zopár železných kolíkov padajúce kamene ohli a pritĺkli na skalu, vyššie je aj nejaké istiace lano. Keby boli hladké skaly z vápenca alebo zo žuly, tak by som sa na nich neudržal. Na pieskovci však topánky držali dobre.

Vyššie sa svah zmierni a je členitejší. Serpentínami sa príde k snehovému poľu, ktoré treba pretraverzovať. Mačky si opäť prišli na svoje. Dnes som si ich nazúval šesťkrát. Za snehom sa popri nižšej stienke vyjde na hrebeň.

Na hrebeni značenie končí. Presnejšie, značka mieri k Heinrich Schweiger Hütte a stráca sa na ľadovci. Na Bratschenkopf treba ísť hrebeňom. Sú tu pekné oblé pieskovcové vežičky, ktoré sa idú vrchom. Akurát z poslednej som nevedel zliezť, tak som sa vrátil a vežičku som obišiel.

Z Hintere Bratschenkopfu (3413 m) sú nádherné výhľady. Najkrajším štítom na okolí je jednoznačne Großer Wiesbachhorn, bolo však vidno aj zaľadnené vrcholky Venediger Gruppe.

Po oddychu som začal zostupovať. Išiel som rovnakou trasou ako hore, takže najnáročnejší bol zostup hladkými skalnými platňami pod serpentínami. Svah sa tam skláňa nadol až príliš prudko, normálne som sa bál. Ale zišiel som to.

Je to zvláštne. Ako ferrata je výstup na Bratschenkopf nezaujímavý, náročnosť je maximálne A/B. Ako lezenie to tiež nestojí za veľa, pretože ruky skoro vôbec nepoužijete. Napriek tomu je to náročný a poriadne exponovaný alpský výstup, pri ktorom navyše potrebujete mačky a čakan.

Hohe Dock

Tretí deň som zamieril na Hohe Dock. Pretraverzoval som neveľmi strmé snehové pole, ktoré nočná búrka zmenila takmer na ľad, a prišiel som do sedla. Nad ním začína klasická via ferrata. Chodník je istený stovkami metrov oceľového lana vo forme zábradlia. Pár úsekov má náročnosť B, zvyšok je ľahší. Ide sa tu podobne strmými platňami ako na Bratschenkopf, no keď sa človek má čoho držať, hneď je to ľahšie. Jedinou mrzutosťou bol piesok, ktorý sa na lano dostal vďaka nočnej búrke. Pôsobil na ruky ako "šmirgeľ".

Z Bratschenkopfu sa zdalo, že je hrebeň Hohe Docku rovný ako pravítko, je tu však jedna skalná veža za druhou. Štíhlejšie ferrata obchádza, čapaté treba zdolať. Tu v noci nepršalo, na chodníku bol poprašok snehu s drobnými krúpkami.

Vyšiel som na Hohe Dock (3348 m). Z vrcholu kopca pekne vidno Großglockner na juhu a Bratschenkopf na severe. Chodník vedie ďalej, lenže som sám, cez poriadny ľadovec s trhlinami ísť nemôžem. A tak som sa vrátil na chatu rovnakou trasou. Nasledoval zostup do doliny a cesta domov.

Záver

Ako každého turistu, aj mňa lákajú najmä najvyššie kopce. Takými sú v Glockner Gruppe Großglockner a Wiesbachhorn. Na tieto štíty chodia davy a trasy sú bezpečné. Chodníky na nižšie kopčeky môžu byť oveľa náročnejšie, naviac, človek na nich nestretne veľa ľudí. Na Bratschenkopfe som bol v stredu sám, na Hohe Dock išla okrem mňa zo Schwarzenberg Hütte iba mladá dvojica Rakúšanov.

Fórum 7 príspevkov
Glocknergruppe – Bratschenkopf a Hohe Dock 15/12/16 13:16 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
VHT Nízke Taury - Hochreichart a Geierhaupt Nízke Taury (Niedere Tauern) sa delia na štyri pohoria. Radstädter Teuern, Schladminger Tauern, Rottenmanner and Wölzer Tauern a Seckauer Tauern. Najvyšším kopcom Seckauer Tauern je Geierhaupt, avšak Hochreichhart je iba o meter nižší. Keďže tieto vrchy nie sú ďaleko od seba, dajú sa obehnúť za deň. Bonusom je, že hrebeň medzi nimi nie je značený a jeho úvodná časť má náročnosť II UIAA. 01/10/19 Martin Knor Svet
VHT Ennstaler Alpen – prechod Pyhrgasov Mám rád turistiku, ktorá okrem pekných výhľadov, nádherných skál, kultúrnych a prírodných atrakcií ponúka aj trochu adrenalínu. Či už vo forme ľahkej ferraty, alebo nenáročného lezenia. Jednou z takýchto trás je práve prechod Pyhrgasov. Po Malý Pyhrgas vedie značený turistický chodník a z Veľkého idú hneď tri. Avšak hrebeň medzi nimi je neznačený. Turista si tam musí schodnú cestu hľadať a nevyhne sa krátkym úsekom náročnosti I až II UIAA. 24/09/19 Martin Knor Svet
Ferrata Dolomity – Tofana di Mezzo a Tofana di Dentro Tofany sú jednou z najznámejších častí Dolomitov. Výstup na Tofanu di Rozes som opísal v minulom článočku, v tomto opíšem okruh cez Tofanu di Mezzo a Tofanu di Dentro, ktorý som absolvoval hneď ďalší deň. Až večer pred túrou som si pozrel odhadované časy ferrát a trochu som sa naľakal. Naštudoval som si zopár ústupových trás, avšak dúfal som, že okruh zvládnem celý podľa pôvodného plánu. 17/09/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Fjällräven Keb – trekingová bunda Má výstredný dizajn, netradičnú materiálovú skladbu, svojou funkčnosťou sa najviac podobá softshellkám a je súčasťou setu s rovnomennými trekingovými nohavicami. Výrobca ju označuje za letnú, no treba poznamenať, že leto myslí švédske. U nás je vhodná skôr do prechodných období jari a jesene, keďže však nie je nepremokavá, nesmie pršať. Môže však poriadne fúkať, na čo má aj prispôsobenú špeciálnu kapucňu. Pre túto sezónu bola aktualizovaná podobne ako nohavice Keb. dnes Ľubomír Mäkký Oblečenie
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbel, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Mišo Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbel a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. včera Soňa Mäkká Reportáže
Túra Z Luhačovíc k Vlárskemu priesmyku Keď som písal príspevok z vlaňajšieho putovania Tri dni Valašskom z Luhačovíc do Ostravice a hľadal som prijateľnú formu záveru článku, zvolil som jeden slovný obrat. O trase, čo kamsi pokračuje a čo skadesi prišla. Bol to aj, ako som si následne uvedomil, určitý verejný prísľub. A záväzky je potrebné v slušnej spoločnosti plniť. Takže došlo aj na spoznanie neznámeho „skadesi“. Červenou značkou z Luhačovického Zálesí na východ, k juhovýchodnému rohu Valašska. 14/10/19 Vladimír Mikuš Česko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Glocknergruppe – Bratschenkopf a Hohe Dock 15/12/16 13:16 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) - Východné Alpy (Ostalpen) - Centrálne Kryštalické Alpy - Vysoké Taury (Hoher Tauern) - horská skupina Glockner (Glocknergruppe)

  • Počet dní
    • 3

  • Nadmorská výška
    • max: 3413 m n. m.

    • min: 1151 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 3500 m

    • klesanie: 3500 m

  • Vzdialenosť
    • 32 km

  • Náročnosť
    • 4

  • Náročnosť lezenia
    • max: I UIAA

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 20.07.2016

  • Nocovanie
    • Schwarzenberg Hütte

  • Voda
    • Schwarzenberg Hütte

  • Doprava
    • veľké parkovisko pred mýtom Glocknerstraße

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.82 (0.22)