Trasa

Bratislava, most Lafranconi – Jelení háj – bunker B-S 4 Lány – Bratislava, hraničný priechod Berg – Vojenský cintorín – Kitsee - Berg – Bratislava, hraničný priechod Berg – Bratislava, most Lafranconi

Partia Hiking mám/nastávajúcich mám/starých mám sa stretáva pod mostom Lafranconi na bratislavskej strane, kde sa výborne parkuje. Na petržalskej to nie je možné, takže najprv nás čaká vychádzka cez most. Ráno je krásne, po modrej oblohe sú miestami porozťahované biele závoje, stromy hýria zelenou farbou ako v lete a nie ako na konci septembra. Prejdeme cez most s neodmysliteľnou panorámou hradu a Mostom SNP. Zbehneme dolu a ocitneme sa na obľúbenej cyklotrase, ktorá vedie do rakúskeho Hainburgu. Dnes považujeme za samozrejmosť ísť do Rakúska, prednedávnom by sme sa tu veru takto nemotali. Chvíľku hľadáme červenú turistickú značku, ktorá by nás mala priviesť bližšie k Dunaju. Treba sa obzerať po červeno-bielych zábranách na užšej asfaltke, ktorá vedie pár krokov bližšie k rieke a následne sa prudko zvrtne doľava pod most.

Odbočka k Dunaju stojí za to

Kráčame príjemnou cestičkou lemovanou lužným lesom. Po asi 15 minútach Adushka zavelí odbočiť ku geoskrýši. Skrýšu nájdeme a zbehneme si pozrieť Dunaj, od ktorého sme len pár krokov. Ak aj neholdujete geocachingu, chodníčkov k Dunaju vedie z asfaltovej cestičky viacero, určite takéto zastávky neoľutujete. My sme sa takto náhodne vydali po jednej z ďalších výrazných odbočiek a natrafili sme na krásnu pláž. Možno pri vyššej hladine rieky by nebola taká monumentálna, ale teraz to bolo úžasné. Slnko pripeká ako v lete, rieka vonia, trávime tu slušnú chvíľu.

K bunkrom B-S 1 a B-S 4

Po návrate na chodník sme sa onedlho ocitli pri prvom bunkri B-S 1 Štěrkoviště. Podľa stránky pevnosti.sk boli tieto objekty ľahkého a ťažkého opevnenia v tisícoch vybudované v rokoch 1935 - 38 ako súčasť obrany prvej ČSR. “Opevnenie Bratislavy dosiahlo ako jediný ucelený úsek pohraničného opevnenia vysoký stupeň dokončenosti a bojaschopnosti a predstavovalo v tej dobe vzor čs. pevnostného pásma.” Bunkre sa však v nastávajúcej vojne nepoužili - celú obrannú líniu stratilo Československo v prospech Nemecka po Mníchovskej dohode v roku 1938.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Železobetónový bunker je v dosť zdevastovanom stave, nie je problém ísť dnu. Poobzerali sme sa, ale tráviť čas by sme tam veru nechceli. Rovná asfaltka nás privedie k prudkej zákrute doľava. Tu nechávame časť posádky s kočíkmi a s Adushkou sa vyberáme úzkym chodníkom k pár metrov vzdialenému rázcestiu Jelení háj, št. hranica. Je tu geoskýša venovaná snom o slobode, zvyšky plota s ostnatým drôtom a tiež výhľad na Dunaj. Chvíľku tu pobudneme a otáčame sa smerom k bunkru B-S 4 Lány. Cestou sa dá ešte odbočiť k bunkrom B-S 2 Mulda a B-S 3 Paseka, ktoré sa nachádzajú hlbšie v lese, ale nemáme so sebou nosiče pre deti a s kočíkmi by sme to neprešli.

Okolie bunkra Lány je pekne upravené, vo vnútri je múzeum, ktoré spravuje OZ Múzeum petržalského opevnenia. Dnes žiaľ nie je otvorené, lebo nie je sobota. Slnko pripeká a tak vybaľujeme piknik, aj batoľa si musí trochu pobehať po vlastných nôžkach. Potom prejdeme okolo expozície hraničných zábran, rampy a strážnej búdky, a nasleduje trocha posilovania, vytlačiť kočíky na hrádzu. Pôvodným zámerom bolo pokračovať na hraničný priechod Berg, odtiaľ k Vojenskému cintorínu a ďalším bunkrom, cez obce Kitsee a Berg opäť k priechodu a potom po cyklotrase k mostu Lafranconi. Dnes sme to ale nezvládli časovo, treba sa už ponáhľať do škôlky a za ďalšími povinnosťami. Preto sa otáčame po hornej polovici pomyselnej osmičky a po hrádzi sa vraciame k mostu Lafranconi. Pre turistov však nie je problém tento okruh zvládnuť naraz, preto som trasu aj fotodokumentáciu uviedla takto a rovno pridávam pokračovanie, ku ktorému sme sa my s Adushkou dostali o mesiac.

Na druhej strane železnej opony

Tentokrát parkujeme na hraničnom priechode Berg. Ráno sú len 4 stupne, aj jeseň už nabrala typické farby. Poškuľujem vľavo po násype trate viedenskej električky, kam by som sa chcela pozrieť inšpirovaná Matúšovou fotkou, ale necháme to na záver a potom to už samozrejme nevyjde… Kráčame dlhou nudnou asfaltkou, vľavo pole, vpravo húštie, z ktorého pravidelne lovíme geoskrýše. Deti to nebaví a tak pospali. Po nejakom čase sa priblížime k ceste, ktorá privádza autá z diaľnice do Petržalky. Tu sa naša trasa prudko láme a okolie začína byť zaujímavejšie. Okrem pestrých jesenných farieb nás fascinujú tabuľky Pozor, štátna hranica. Nič, len tabuľky. Ak by sme chceli, môžeme si okolo nich zatancovať odzemok a nič sa nám nestane.

Z cesty vidíme na jednej strane Bratislavský hrad, na druhej kopec Königswarte so strážnou vežou Pottenburg. Užívame si krásne polooblačné počasie. Onedlho sme pri veľmi názornom vyobrazení štátnej hranice, aj so sprievodným textom k vyznačovaniu hranice, a potom už prichádzame k Vojenskému cintorínu. Vznikol v roku 1916 počas 1. svetovej vojny. Koho by zaujímalo viac info o cintoríne, odporúčam tu.

Za ním sa nachádza bunker B-S 8 Hřbitov, najväčší a najsilnejšie vyzbrojený ťažký objekt v Bratislave. Bunker je udržiavaný a permanentne vylepšovaný OZ Zachráňme petržalské bunkre. Dnu sa môže ísť v skupinkách 5 osôb, čo nespĺňame, a ani nevyjednávame výnimku, lebo deti by nás aj tak nenechali sa sústrediť. Pozrieme si ešte expozíciu hraničného pásma, tiež fotovýstavu železnej opony v prevádzke, vrátane obetí na mieste ich skonu. Krútime hlavou, ako môže mať režim vraždiaci a šikanujúci vlastných obyvateľov ešte aj dnes sympatizantov.

Poľnohospodárska turistika môže byť tiež pekná

Nejaký čas mi trvá, kým z hlavy vyženiem hrozné obrázky. Našťastie Adushka nás rozptýli ďalšou geoskýšou. Na tomto mieste sú paralelne vedľa seba dve asfaltky, slovenská aj rakúska. My sa z našej presúvame na rakúsku a trochu sa vraciame - naša ďalšia trasa vedie na okraj obce Kitsee. Sme v poľnohospodárskej oblasti, takže do popredia našich fotografií sa dostávajú ovocné stromy v jesennom šate a poorané polia. Na okraji Kitsee sa dočítame o historickej lipovej aleji a pozrieme si kaplnku svätého Huberta. Kúsok ďalej je pekné cykloodpočívadlo. Pri ňom sa ostro zvrtneme smerom k dedinke Berg. V polovici spojnice medzi obcami sa zastavujeme pri Božej muke v marhuľových sadoch, ktorú poznáme z Adininých fotiek Postoj, pútnik a Postoj, pútnik II. Odfotíme svoju verziu s jesenným lístím a potom povyberáme z kočíkov deti, dojča chce obed a batoľa pohyb. Nikam sa neponáhľame. Agrárna krajinka v jesenných farbách je krásna a kopec Königswarte v pozadí vyzerá impozantne, aj keď má len 344 m n.m. Onedlho sme pri peknom cykloodpočívadle Berg s pitnou vodou. Za ním je detské ihrisko, ale som krkavčia matka a rýchlo fujazdím s kočíkom preč, lebo už by som do neho Maťka nedostala.

V zlom čase na zlom mieste

Čaká nás posledný úsek po asfaltovej ceste smerom k hraničnému priechodu. Na rozdiel od zvyšku túry tadiaľto jazdia autá, našťastie frekvencia sa dá vydržať. V polovici vzdialenosti obec - priechod sa nachádza pamätník Švédovi Arnemu Karlssonovi. Bol to pracovník švédskej utečeneckej organizácie, ktorého tu omylom zavraždili ruskí vojaci z okupačnej základne, považovali ho za špióna. Pomaly sa blížime k hraničnému priechodu. Na dnes nám už stačilo vychádzky aj tejto smutnej histórie. Na priechode Berg si spomeniem na nedávne časy pasových kontrol, ktoré sme tu absolvovali, a sadám do auta s modlitbou, aby nám ten Schengen a Európska únia dlho vydržali.

Ďalšie súvisiace odkazy:

www.upn.gov.sk/.../usmrteni-sr.pdf
Petržalské bunkre
Cyklovychádzka cestou hraničiarov

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek