Túra

Demänovská dolina, Pusté (Pustô) a Vyvieranie

28.11.16
Keď sa povie Demänovská dolina pravdepodobne si väčšina z nás predstaví tunajšie jaskyne alebo najvyššie partie Nízkych Tatier s Ďumbierom, prípadne lyžiarske svahy. Spoločným menovateľom myšlienok sú často vyskytujúce sa “hordy” ľudí. Napriek tomu odhalíme začiatkom jesene ľudoprázdnu prírodu s rázom pripomínajúcim kúsok tatranských “Belianok” či Šípskej Fatry. Poldňovú prechádzku si obohatíme malou tiesňavou akoby prenesenou z roklín Slovenského raja. Odmenou za vynaloženú námahu nám budú výhľady na hrebeň Nízkych Tatier zo skalného hrebeňa Pustô (Pusté). V doline Vyvieranie podstúpime riziko premočenia topánok pri početnom kľučkovaní z jedného brehu potoka na druhý.

Trasa

Demänovská dolina – Demänovská ľadová jaskyňa – Demänovská jaskyňa slobody – Pustô (Pusté) – sedlo Machnatô – Iľanovské sedlo – dolina Vyvieranie – Demänovská jaskyňa mieru – Demänovská dolina

Demänovka

Putovanie začíname v ústí Demänovskej doliny, neďaleko známej ľadovej jaskyne. Najskôr stúpame k vstupnému portálu jaskyne. Na samotnú prehliadku nám čas nezostáva. Prišli sme sa sem pozrieť na výhľad dole do doliny. Spravíme zopár záberov a klesáme späť k potoku Demänovka. Pokračujeme proti jej prúdu starým náučným chodníkom so zopár informačnými tabuľami ako-takej čitateľnosti. Na úseku 2 kilometrov každú chvíľu odbiehame vychodenými chodníčkami k neďalekým skalám. Na dohľad od potôčika sa vinie hradba brál s rôznymi dierami a jaskynkami. Pri pohľade na Demänovku tušíme, že dávno, keď sa ľadovce topili, tak to ona svojou riavou vyhladila tieto útvary.

Po čase míňame pravostranný prítok z doliny Vyvieranie, ktorou sa budeme vracať. Tu sa pripájame k zelenej značke. Prechodom cez mostík opúšťame bezprostrednú blízkosť skál. Počujeme šum cesty. Z nákresu na tabuli sa dozvedáme rozdiely medzi krasovými pojmami ako závrt, škrapy, ponor a podobne. Prichádzame k bufetom pod Demänovskou jaskyňou slobody.

Hrebeň Pustô (Pusté)

Modrým turistickým dláždeným chodníkom stúpame k jaskyni. Ľudoprázdne priestranstvo vstupu míňame a ľahkosťou traverzujúceho cik-caku prekonávame značné výškové metre. Les je zelený, smrekový s machovým kobercom. Vidíme, že chodník je na mnohých miestach skracovaný nedisciplinovanými turistami, ktorí tým zbytočne vystavujú kopec erózii. Na chvíľu stúpame po hrebienku, potom sme na jeho druhej strane. Na zarastenej lesnej čistinke stretáme prvého dnešného turistu.

Opäť naberáme výšku lesom, prechádzame ďalšou malou lúkou s takmer rozpadnutým krmelcom. Ako sa blížime ku skalám Pustô (Pusté), rednúci porast naznačuje budúce výhľady. Ešte zopár traverzov a sme priamo na dotyk sivých vápencových brál hrebeňa. Ak by sme sa k nim vydali, pripadali by sme si ako v Šípskej Fatre, kde sa značka kľukatí priamo medzi nimi. My však neopúšťame značenie. Oproti nám ide skupinka dospelákov s deťmi. Vymieňame si informácie o prejdených úsekoch a časoch. Zisťujeme, že sme si vybrali rovnakú túru, len v opačnom smere. Dozvedáme sa o rannom výskyte medveďa v podhorí. Čoraz viac sa otvárajú výhľady. Východným smerom dominuje blízka Krakova hoľa, na západe je hrebeň Bôru. Na juhu priamo pred nami púta pozornosť hrebeň tvorený spojnicou Dereše - Chopok - Ďumbier. Naše oči nevedia ukončiť pastvu, a tak za neustáleho kochania sa dochádzame do sedla Machnatô.

Iľanovské sedlo a dolina Vyvieranie

Po doplnení tekutín a dočerpaní energie sa dávame na klesanie po žltej do Iľanovského sedla. Medzi stromami vidieť Liptovskú Maru. Vysoký porast strieda v sedle zarastená lúka. Prechádzame na zelenú, ktorá nás má previesť celou dolinou Vyvieranie. Zostupujeme nižšie a nižšie, sledujeme les vpravo i vľavo, načúvame hlasu hory, ale po vyvieraní potoka ani stopy ani sluchu. Obchádzame niekoľko skaliek a zrazu to tu je. Po približne 3 metre vysokom briežku steká potôčik. Onedlho ho máme po ľavej strane. Jeho prietok a hlasitosť sa čoraz viac a viac zväčšuje. V hlavách nám prúdia myšlienky, či to je všetko alebo nám príroda ešte nejaké prekvapenie chystá? Zanedlho stojíme pri brehu, respektíve v potoku a skáčeme z kameňa na kameň, značka je raz na jednej, potom na druhej strane. Nie je zriedkavé, že značenie je na protiľahlom brehu, avšak nie je sa ako k nemu dostať, musíme ísť tak, ako sa dá pri danom stave hladiny.

Po približne desiatom striedaní strán už prestávame počítať. Ozaj sme nečakali (hoc meno napovedalo), že dnes v Nízkych Tatrách zažijeme kúsok Slovenského raja. V závere sa dostávame do úzkej tiesňavy, kde miestami využívame nové mostíky alebo retiazky. Napokon pri portáli Jaskyne mieru vychádzame z roklinky. Lúčime sa s divočinou a tak, ako sprevádzajúci potok, aj my sa pripájame k Demänovke. Vraciame sa k rannému východziemu miestu. Do autobusu nastupujeme s pocitom „objaviteľov“, keďže meno doliny Vyvieranie nenájdeme na mapách SHOCart a ani na Freemap Slovakia.

Záver

Práve absolvovanou túrou si môžeme spestriť poldeň na Liptove či pobyt priamo v Demänovskej doline. Výšľap je možné doplniť návštevou sprístupnených jaskýň, prípadne rozhľadne pod lyžiarskym svahom nad obcou Pavčina Lehota. Zistili sme, že táto lokalita nie je len okolie Chopku, ale aj príroda s hustým lesom, zeleným kobercom machu, výhľadmi a riavou riečky, ktorá modeluje tunajšiu krajinu už veky.

Upozornenie

Okruh nepodlieha sezónnej uzávere, ale treba prihliadať na to, že v zimnom období môže byť chodník zľadovatený a počas jarného topenia snehu bude pravdepodobne vysoký stav vody. Hrebeň Pustô (Pusté) patrí medzi lavínové oblasti s veľmi častým výskytom lavín.

Užitočné odkazy

Náučný chodník Pavčina Lehota
Sezónne uzávery turistických trás
NAPANT

Fórum 15 príspevkov
Demänovská dolina, Pusté (Pustô) a Vyvieranie 22/08/18 12:15 15 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Jaskyňa v Skalke - tip na výlet s deťmi na Spiši Našu trilógiu hľadania verejnosti voľne prístupných jaskýň Belianských Tatier a Spišskej Magury zavŕšime Jaskyňou v Skalke. Ide o poslednú sprístupnenú jaskyňu v rámci danej lokality. Neobmedzený pohyb pri pátraní nám zabezpečí fakt, že sa budeme nachádzať mimo ochranného pásma Pieninského národného parku. 12/12/19 Roman Matkovčík Jaskyne
Túra Potulky okolo Bukowiny Tatrzańskej Tatranskú Bukovinu (poľ. Bukowina Tatrzańska) sme už viackrát navštívili. Prostredie Podhalia (poľ. Podhale) obľubujeme najmä pre nenáročné, ľudoprázdne prechádzky s neopakovateľnými pohľadmi na Tatry. Obdivujeme kde-tu roztrúsené “živé” salaše - bacówki, či kulinárske špeciality. Okolie je posiate množstvom obydlí, čo špacírku predurčuje na bezpečnú alternatívu k vysokohorským túram v období s nepriaznivým počasím. 09/12/19 Roman Matkovčík Vysoké a Belianske Tatry
Túra Wiktorówky - symbolický cintorín poľských Tatier Ako v našich Tatrách, tak aj v poľskej časti môžeme nájsť pietne miesta venované obetiam, spätým s nepriazňou osudu v horách. Vydáme sa na krátku prechádzku údolím Filipka. Jej pravá odnož, Dolina Złota, nás dovedie ku kostolu so symbolickým cintorínom. Výšľap si obohatíme piknikom na veľkej lúke Rusinowa Polana s “bacówkou” a sezónnym pasením oviec. Druhým magnetom dňa budú nevšedné panorámy štítov z poľskej strany. 02/11/19 Roman Matkovčík Vysoké a Belianske Tatry, Poľsko
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Sonine tipy na čítanie počas voľných dní Onedlho máme voľnejšie dva týždne, kedy sa nám snáď podarí zvoľniť hektické tempo fungovania a dostaneme sa viac k voľnočasovým aktivitám. U mňa k nim neodmysliteľne patria knihy, na ktoré nemám zďaleka toľko času, koľko by som chcela. Pokiaľ si aj vy robíte kôpku kníh na prečítanie, pripájam pár tipov z toho, čo ma zaujalo v poslednom čase. dnes Soňa Mäkká Mapy a knihy
Túra Dachstein - na Stoderzinken cez Notgasse Konečne prišlo babie leto. Zo zoznamu plánovaných túr vyberám Dachstein, pretože tam som tohoto roku ešte nebol. Pôjdem na prechádzku podľa pána Paulisa, ktorý dáva reportáže zo svojich výletov na internet. Už ani neviem, prečo treba ísť cez Notgasse. Ale keď tadiaľ chodieva pán Paulis, nebude to zlá voľba. Druhým cieľom je obehať ferraty, ktoré sú tesne pod vrcholom kopca. včera Martin Knor Svet
Rozhovor Keď človek dôjde prvý, je to už len čerešnička na torte Mužské prvenstvo v Slovenskej ultratrailovej lige 2019 patrí Mikulášovi Kérimu, ktorý svojím celoročným ziskom 8195,5 bodov nasadil latku naozaj vysoko. Svoje víťazstvo si zaslúžil skvelými výkonmi počas celej ultrabežeckej sezóny. Na ôsmich podujatiach SUT si vybojoval dvakrát 5. miesto (MF100 a NTS), raz 3. (P100), trikrát 2. (SŽ77, V100, RZB) a na dvoch podujatiach do cieľa dobehol ako prvý (L100, H100). Na tropickej Hriňovskej stovke (124 km, 5200 m+) zdolal náročnú trasu v čase 15:26:30, s takmer 1,5-hodinovým náskokom pred druhým Reném Mrázom. Miki je stálica slovenskej ultratrailovej scény, a tak mi nedalo a vyspovedala som ho, ako to robí, že mu to tak behá. 09/12/19 Júlia Batmendijnová Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Demänovská dolina, Pusté (Pustô) a Vyvieranie 22/08/18 12:15 15 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry - Ďumbierske Tatry - Demänovské vrchy (Národný park Nízke Tatry)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1480 m n. m. – Pustô (Pusté)

    • min: 745 m n. m. – Demänovská dolina

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1151 m

    • klesanie: 1141 m

  • Vzdialenosť
    • 13 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 24.09.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 49.0192 ° SŠ
      dĺžka: 19.5774 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.0192 ° SŠ
      dĺžka: 19.5774 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • bez zdrojov vody

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Liptovský Mikuláš (vlak, bus) - Demänovská dolina (bus, platené parkoviská)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.92 (0.33)