Výpad za zlatou štvrťhodinkou na Žalostinú

Trasa

Radějov, Lučina – sedlo Bílá studna – Žalostiná (rozhľadňa) – Bukovina – Lučina

Krátku vychádzku začíname v rekreačnom stredisku Lučina pri malej priehrade nad obcou Radějov. Zatiaľ je opustené, no v letnej sezóne tu býva živo. V momente sa vymotáme zo zovretí rekreačných chát a nachádzame sa na Vojšických loukách (NPR Čertoryje), ktoré vďaka solitérnym dubom majú charakter udržiavaného parku. Po celodenných výdatných dažďových prehánkach sú lúky podmáčané, je jasné, že dochádzať budem v mokrých topánkach.

Veru, slnka si mnoho neužívame a v pochmúrnej atmosfére vystupujeme na hrebeň Žalostínských kopcov v oblasti plytkého sedielka Bílá studna (okolo 550 m). Objavujú sa prvé náznaky mokrého snehu – čiara "večného snehu" pre dnešný deň je práve v tejto výške. Vchádzame do lesa, kde nás zastihuje na pomery tejto zimy celkom slušná snehová prehánka. Vychádzame na chrbát Žalostinej s jej predvrcholom (617 m), kde stretávame oprotiidúceho osamelého turistického vlka. Prehodíme pár slov, zaspomíname na ozajstné zimné podmienky a ide sa ďalej. Prekračujeme miestnu cestu, vedúcu k samote Chalupovci a pred nami je záverečný, asi tridsaťmetrový výstup k žalostinskej rozhľadni.

Zlatých 15 minút na vrchole

A práve v tejto chvíli sa nesmelo objavujú prvé ostré slnečné lúče. Začíname veriť, že zlatú štvrťhodinku zastihneme práve na vrchole. Na holom temene Žalostinej pociťujeme silu čerstvého vetriska, pod náporom ktorého sa obloha rýchlo dramaticky mení. Posledné metre a spoza oblakov vykukuje oranžové slnko. Sme pri miniatúrnej rozhľadni na kóte Žalostiná (621 m). Výhľad je kruhový, načisto zimný, no miestami je zaclonený strednou oblačnosťou. A tak Veľkú Javorinu ako aj Považský Inovec iba tušíme v snehových mrakoch, miestami ožiarených zapadajúcim slnkom. Zato Malé Karpaty vidíme v plnej kráse v oranžovom protisvetle. Na protiľahlom hrebienku medzi Ostrým a Peckovou je dobre badateľná snehová čiara – vrcholky majú krásne biele čapice. Červeno-oranžové divadlo sa ani nie po 15 minútach končí a nám sa treba s prichádzajúcim súmrakom obracať. Nastáva tiež čas na studenú gombaseckú klobásku s chlebíkom.

Schádzame naspať do plytkého sedielka, odkiaľ najskôr po červenej okolo osady Chalupovci vystúpime na Bukovinu (583 m). Z nej už po modrej, tmavým bukovým lesom, ku koncu už blatistým terénom schádzame na vrstevnicovú cestu. Tá nás aj potme spoľahlivo dovedie až k rekreačnému stredisku Lučina. Cestou nastáva úplné vyjasnenie a s tým spojené výrazné ochladenie. Ukazuje sa nám krásna hviezdna obloha, pod ktorou žiaria moravské dediny a aj vysielač na Babom lome (Strážovják, 415 m) nad Kyjovom. Ešte pár desiatok minút a sme pri aute. Vychádzka to bola krátka, ale krásna!

Autor fotografií: Jiří Kostelníček